Rodinné tajomstvo 21. kapitola 2/3

  názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Napravo od neho sedela aj jeho manželka.

Bolo vskutku neobvyklé, že aj ona bola súčasťou tejto záležitosti, hlavne preto, že Myoung-soo si myslel, že je už opäť proti nemu.

Nepochybne pod vplyvom týchto zvláštnych okolností musel vysloviť tú otázku, ktorej sa nebolo možné vyhnúť.

„Ja... nerozumiem tomu, čo to má znamenať...“

„Neboj sa, Myoung-soo, nejde o nič hrozné, len rodinný výlet nič viac, potrebujeme si isté veci vyjasniť, už dlhší čas sme o tom hovorili, no nedospeli sme k žiadnemu výsledku, preto som požiadal Young Hwa, aby nám požičal svoju chatku... všetci štyria si sadneme a preberieme isté veci, ktoré neznesú odklad...“

„Všetci štyria...“ zopakoval Myoung-soo šokovane.

Osobne by bol teraz omnoho radšej ešte so Shin Woo, o ktorú bolo nepochybne veľmi dobre postarané, no tento typ výletu v ňom skôr vzbudzoval nepríjemné obavy, než nadšenie a začínal ľutovať, že sa nechal zlákať.

„Dobre, ak myslíte, že vám to pomôže...“ nedbanlivo pokrčil plecami, auto sa už dalo do pohybu a jemu neostávalo nič iné, len sa s tým vyrovnať.

On predsa nikdy o ničom nerozhodoval a keby teraz požiadal, aby zastavili a vystúpil by, nepochybne by mu to oplatili tým, že by o všetkom rozhodli namiesto neho.

Pozrel však ešte na pani Jungovú, akoby snáď očakával, že možno ona bude tou osobou, ktorá to zastaví.

No nedočkal sa z jej strany žiadnych námietok, len toho zvyčajného chladu, ktorý bol s ňou spojený.

***

 Stál na vrchole toho kopca, ďaleko od všetkého a od všetkých, vyšliapal ten strmý chodník celkom sám a teraz bol rád, že mal tú možnosť.

Všetko to bolo také zvláštne, videl zrazu ako Young Hwa objal pani Jungovú okolo pliec, ako sa držali za ruky a správali sa k sebe tak dôverne, akoby to bolo úplne prirodzené predvádzať sa tak pred manželom a jeho ... neodvažoval sa ani len dokončiť, lebo si nebol istý, čo vlastne pre pána Junga znamená.

Už vedela, že pozná jej tajomstvo a usúdil, že práve preto na nich všetkých vyvíja ten tlak, ktorí im nedovolí dýchať.

Ona mu neverí, ona si nie je istá, či je na ich strane, pochopil to z ich pohľadov, nebolo nutné mu to povedať priamo. Domyslel si to aj na základe tých predchádzajúcich hádok, v skutočnosti to už dlhšie tušil, no pripustiť si tú možnosť, že by mohol byť príčinou ich konfliktu nedokázal.

Mal za sebou obdobie pochybností, obdobie vzdoru a boja aj poddajnosť a odovzdanosť osudu, no opäť sa v ňom ozvala časť tej jeho starej hrdosti, ktorú nedokázal len tak ľahko potlačiť do úzadia.

„Myoung-soo, tak tu si... už dlho ťa hľadám...“ pán Jung za ním prišiel, tou istou ťažkou cestou a bol poriadne zadychčaný, počul to v jeho hlase.  

„Tu je mi dobre...“ obrátil sa k nemu opäť takmer s hnevom.

„Myoung-soo...“

„Vy sa len pozhovárajte, ja to nepotrebujem...“ dodal ešte, aby mu dal najavo, že tento výlet vôbec nezodpovedá jeho predstavám.

Bol prudko otočený späť k nemu.

„Budeme sa musieť rozhodnúť, či pokračovať alebo urobiť isté opatrenia, aby sa všetko mohlo uzavrieť v náš prospech, moja manželka už nechce čakať... trvá na tom, že musíme urobiť tento krok... Je to záležitosť nás štyroch, záležitosť novej dohody, od ktorej závisí šťastie viacerých ľudí...“

„A čo vlastne očakávate odo mňa... že tam s vami budem sedieť a rozhodovať o tom, či sa máte rozviesť alebo nie? Neviem čo odo mňa vlastne chcete, čo chcete, aby som...“ kričal a vôbec sa tomu nebránil, cítil ako tie emócie opäť prechádzajú ním.

„Nie, iste že nie, ale je to skutočne nutné, aby si tam bol,  inak to nebude fungovať a nenechá nás na pokoji... ja ju poznám... bude lepšie sa s ňou dohodnúť, presvedčiť ju o tom, že medzi nami je už vytvorená istá dôvera.... pomôž mi, Myoung-soo, potrebujem, aby si ju presvedčil... prosím, Myoung-soo... bude to tak jednoduchšie, uvidíš... čím dlhšie to bude trvať, tým to bude horšie...“

„Neviem, ja neviem, čo by som mal urobiť... je to celé také... nechcem do toho zasahovať, jednoducho nechcem....“ triasol sa od hnevu a zúfalstva.

Nepáčilo sa mu to.

Takto to predsa nemohli riešiť.

Ich vzťah nemohol byť postavený len na tom, čo povie či urobí on. Nevedel, akoby si s tým mal poradiť.

Pán Jung ho držal, takmer ho opäť objímal, no on nevedel, či sa s ním dokáže vrátiť, či jej bude môcť čeliť.

A takisto aj tomu pocitu, že teraz je už skutočne súčasťou tých záležitostí a dobrovoľne by sa mal vrhnúť do toho všetkého, spolu s nimi, celkom oficiálne bojovať za to, aby sa tá pochybná záležitosť nerozpadla. 

predchádzajúca časť  nasledujúca časť