Vtedy som verila Prológ

bez úvodného obrázku.

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

Albus Dumbledore pomaly dokončoval svoj prejav.

Bežné informácie týkajúce sa nového školského roka, nové obmedzenia a jedno ministerské nariadenie týkajúce sa nových osnov.

Typický začiatok školského roka na Rokforte so všetkým, čo bolo súčasťou školského života.

Už dlho bolo všetko v poriadku a nič nenasvedčovalo tomu, že by to malo byť inak, ľudia postupne zabúdali na nepríjemnosti týkajúce sa toho nebezpečného a temného roka na Rokforte. O tajomnej komnate nebolo dovolené ani len hovoriť za žiadnych okolností pod hrozbou prísneho trestu, aspoň počas záveru Dipettovho pôsobenia na škole a ani Dumbledore nerobil nič proti tomu, aby sa na túto záležitosť zabudlo.

Myrtla sedela na kraji, vedľa jej ruky sa vznášala jedna z čajových lyžičiek, nevšímala si to, tento drobný prejav mágie ostával nepovšimnutý.

Nepochybne preto, že všetci čakali na príchod nového učiteľa Obrany proti čiernej mágii. Hovorilo sa o tom, že to tento rok bude niekto mimoriadny. 

Občas jej pohľad zablúdil k prázdnemu miestu pri učiteľskom stole. Všetci už vedeli, že  učiteľ Obrany šiel do dôchodku a jediné čo práve teraz podnecovalo ich zvedavosť bol jeho náhradník, ktorý sa očividne ešte nedostavil.

A keď napokon ten mladý muž zaujal svoje miesto, Myrtla cítila ako jej lyžička s povestným cinknutím dopadla na zem.

Nie, ktokoľvek len nie, on... Prečo práve so všetkých čarodejníkov... prečo práve on...

Riaditeľ prerušil svoj prejav a prehodil s ním pár slov.

Myrtla cítila to nepríjemné napätie, ktoré vôbec nezodpovedalo náladám prítomným všade naokolo, Slizolinský stôl prezrádzal výraz triumfu, chrabromilčania im rozhodne dávali najavo, že ich to ani trochu nedojalo a jej členovia jej fakulty, nuž tí zatiaľ len zvažovali na ktorú stranu by sa mohli relatívne prikloniť.

To už Myrtla cítila, ako ju opúšťa akákoľvek chuť na jedlo, lebo sa vskutku nemohlo stať nič horšie než to, čo mu práve musela čeliť.

„Tom Marvolo Riddle bol tento rok menovaný za učiteľa Obrany proti čiernej mágii...“ 

Ozval sa potlesk.

Pomerne hlasný, Slizolinský stôl sa počas neho prejavoval najvýraznejšie a postupne sa k nemu pridávali aj tie ostatné.

Myrtla tam len sedela, ochromená tou správou, ktorá nebola pre ňu vôbec priaznivá.

Áno, väčšina ľudí sa tešila, že Tom Riddle sa vrátil, že ich bude učiť, nepochybne nazbieral vo svete veľa nových skúseností, je nadaný, príťažlivý a mala možnosť presvedčiť sa o tom, že dospel.

Nebol už tým chlapcom, ktorého predtým poznala.

Teraz to už bol mladý muž, nepochybne svojím spôsobom vplyvný, s kontaktmi, ktoré ho predurčovali na to, aby mal pred sebou veľké veci.

To všetko znelo veľmi pekne, no pre ňu boli podstatné absolútne iné veci. A nebolo pre ňu ľahké to, že ho bude opäť stretávať, že on o nej vie veci, ktoré by vedieť nemal, že sa s ním predtým zaplietla a teraz sa vrátil.

Obranu neznášala už aj predtým a predpokladala, že ani teraz to nebude inak, obávala  sa dokonca toho, že to bude ešte omnoho horšie.

Počas svojho siedmeho ročníka a jej piateho, ju absolútne ignoroval, akoby tie slová, ktoré jej povedal, predtým než vtedy odišla na prázdniny, vyslovil vskutku niekto iný, lebo potom ako odmietla jeho ponuku už sa viac neobzrel a ona tiež nie, pohla sa ďalej, žila si svoj život a zrazu bol opäť tu a v omnoho nebezpečnejšej pozícii než predtým.

„Bude to peklo... peklo...“ povedala skôr sama pre seba, než pre kohokoľvek iného a absolútne ignorovala celú tú hostinu, ktorú mala pred sebou.

A nikto tomu neprikladal hlbší význam, lebo isté veci sa nezmenili, aj keď teraz tu už nebola Olivia, jej postavenie bolo v podstate stále rovnaké, už ju nikto neprenasledoval, nechali ju voľne dýchať, no neprijali ju medzi seba a ona neprijala ich. 

1. kapitola