pár: Dalan
žáner: rps-HP
varovanie: romantika, Dan_herec, Alan_režisér, 15+, nahota
Halloweensky špeciál
Obsah: Dan získal hlavnú úlohu v Alanovom filme. Má však istý
problém...
Poznámka: táto poviedka je len fikcia, nemá nič
spoločné so skutočným životom daných hercov, vznikla len pre zábavu ako
halloweenska poviedka.
Stál neďaleko toho sprchového kútu, ktorý mal byť súčasťou
tej dnešnej scény. Obával sa jej, ani
nie kvôli nahote, ale skôr kvôli nemu
a tomu všetkému, čo v ňom v poslednom čase vyvolával.
Jednou rukou sa dotkol tých dokonalých kachličiek. Boli
vytvorené vskutku precízne, aj keď nie až tak ako tie čierne kocky na
ministerstve mágie, no aj toto bola bezpochyby dobrá práca a kvalitná práca.
A hneď ju aj odtiahol, keď si uvedomil, čoho budú
súčasťou. Nebolo to prvý raz, čo by mal byť na scéne vyzlečený, nemalo by ho to
vôbec znervózňovať. Netušil, čo sa to s ním stalo, prečo mu práve teraz
záleží na každom detaile a nedokáže sa uvoľniť natoľko, akoby chcel.
Nepochybne preto prišiel skôr než nastúpi denná smena,
a to hluché miesto medzi odchodom nočnej a nástupom tej dennej
využíval na to, aby si tú časť scény ešte raz obzrel. Predpokladal, že mu to
pomôže opäť získať istotu a zbaviť sa tých nepríjemných pocitov, ktoré ho
začali prenasledovať od včerajšieho popoludnia. No zatiaľ to vôbec nepomáhalo. Necítil
sa o nič istejšie, práve naopak.
„Daniel, ty si už tu?“ začul za sebou ten dobre známy
zamatový hlas.
Pomaly sa otočil a zatváril sa previnilo, takmer akoby
bol prichytený pri niečom nepatričnom. A možno to tak aj bolo, keďže nemal
na sebe odev, skúšal si to takpovediac naostro, lebo myslel, že tým sa zbaví
toho zvláštneho strachu, ktorý nikdy predtým nepoznal v súvislosti so žiadnym iným natáčaním.
„Áno, vlastne, áno...“ len som si chcel niečo skúsiť.
„Očividne...“ skonštatoval Alan priam láskavo.
Cítil na sebe ten jeho pohľad, ktorý ho takmer oberal o možnosť
sa voľne nadýchnuť.
„Ja... nuž včera som nebol práve najlepší a chcel som si
skúsiť ako... aké to bude...“
„Áno, samozrejme, tak pokojne pokračuj, akoby som tu ani
nebol...“ odobril mu to Alan.
A zrejme sa chystal nechať ho tam samého.
Dan vskutku nemal dôvod sa obávať ich vzájomnej spolupráce, Alan
bol aj ako režisér bol trpezlivý, všetko podrobne vysvetlil a okomentoval
dostatočne na to, aby to herci dokázali pochopiť. Práca s ním bola
takpovediac absolútne v poriadku, no napriek tomu sa nebol vo svojej koži,
občas síce dokázal byť aj prísnejší, ak to bolo nutné, no z jeho strany
nepostrehol ani len náznak toho, že by si svojich hercov nevážil a že by
ich spoluprácu niečím urobil nepríjemnou, no stále tu bolo to napätie
s ktorým v súvislosti s ním fungovalo takmer neprestajne.
„Ja... bol by som rád, keby si mi s tým pomohol...“
priznal Dan napokon, v snahe zbaviť sa toho napätia ešte skôr než začne
nakrúcanie. A takisto aj pod vplyvom toho, že keď režisér už odchádzal,
dostal chuť ho zastaviť.
„Bude mi potešením...“ súhlasil Alan, postavil sa na miesto, ktoré by mu
prináležalo, keby natáčanie vskutku prebiehalo.
„Akcia...“ povedal to slovo, ktoré medzi nimi otváralo túto
novú dimenziu.
Dan pomaly pokračoval, chvel sa, keď
zapínal vodu, snažil sa pôsobiť rozrušene a zmätene... chcel do toho dať
absolútne všetko. Ukázať Alanovi, že to zvládne, že nedovolí, aby sa mu strach
postavil do cesty.
Je zlomený, zničený, jeho postava sa tak cíti, chcel, aby to
prichádzalo z každého jedného jeho pohľadu. No uvedomil si, že prestáva
hrať, keď sa sústredí na Alana a na to ako sa naňho díva. Opäť prepadal
tomu pocitu, bol voči tomu absolútne bezbranný.
Teraz by sa to malo zmeniť, príde za ním osoba, ktorú miluje,
a začne milostná scéna, nežná, pomalá, vo svojej podstate krásna
a čistá.
„Stop, ešte raz od začiatku...“ prerušil ho Alan a on sa
podriadil jeho hlasu, zopakoval to všetko, no opäť sa v tom tozhodujúcom
okamihu akosi zasekol.
„Zdá sa, že viem, v čom je problém, Daniel... Priveľmi
sa sústredíš na mňa... Ja som tým, čo ťa rozptyľuje... Chceš mi k tomu
niečo povedať...“ opýtal sa ho tichým a pomerne prívetivým tónom hlasu, nehneval sa naňho, v jeho hlase
nezaznievalo ani sklamanie, bola to len nevinná otázka nič viac, no jej účinok
na seba nenechal dlho čakať.
„Nie, tak to nie je, ja len...“
„To je v poriadku, rozumiem tomu veľmi dobre...“
„Naozaj?“
Zahanbene sklonil hlavu. Nechcel byť tak skoro odhalený. Myslel si, že keď tam bude s ním sám,
možno sa mu podarí to prekonať tú bariéru. Očividne to však nestačilo. Nevedel, čo ešte
by mal urobiť, ako dosiahnuť, aby opäť získal istotu.
Alanove ruky sa dotkli jeho pliec, úplne to stačilo na to,
aby pochopil, aby cítil ako...
Bol to impulz, nerozmýšľal, len zrazu pochopil, že sa bozkávajú,
že celé jeho telo priam pulzuje vzrušením.
„Daniel...“
Bol priťahovaný bližšie, bol láskaný s nehou, pod ktorej
vplyvom by padli akékoľvek bariéry, ktoré by si nevedomky postavil. A to akým
spôsobom bolo vyslovené jeho meno, podnietilo jeho samému k tomu, aby sa pritisol
bližšie k tej istote, ktorá pohltila absolútne všetko vrátane jeho samého.
Nerozmýšľal, už sa viac nebál sa, len žil. Pre tento okamih, pre túto chvíľu,
ktorá v ňom umocňovala pocit šťastia.
Bol milovaný. Nežne. Neúprosne spojení
s ním.
Dotyk toho muža sa stával preňho vyslobodením z neistoty,
bol odpoveďou na všetky jeho tajné túžby, prežíval nádherné uvoľnenie, nebola
to scéna, bol to jeho život, on bol jeho životom, neúprosne pulzujúcim na
hranici medzi slasťou a bolesťou, spolu s ním, len s ním.
„Skvelá práca...“ pochválil ich Alan, keď dokončili tú
kúpeľnovú scénu, v pomerne krátkom čase.
Dan sa naňho usmial a nechal sa objať okolo pliec,
dovolil, aby mu Alan napravil uterák, ktorý mu z nich takmer skĺzol. Dnešný
deň bol vskutku úžasný, aspoň on to tak pociťoval, keď z neho Alan po
celý čas nespúšťal oči.
„Dúfam, že sa
neponáhľate, pán režisér, rád by som s vami ešte niečo prebral...“ pošepol
Daniel svojmu odteraz už obľúbenému
režisérovi, keď sa už ostatní viac-menej začínali rozchádzať kvôli
blížiacemu sa obedu.
„Pán Radcliffe, pre vás si vždy nájdem čas.“
download
(doplním v priebehu týždňa)
