Rodinné tajomstvo 25. kapitola 2/2

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

O pár dní neskôr...

Kabína Londýnskeho oka práve stúpala, Myoung-soo sa von díval len veľmi opatrne.

Nezvykol mať strach z výšok ani z uzavretých priestorov, no bol to preňho nový pocit, vidieť nočný Londýn z tejto perspektívy. A svojím spôsobom ho môcť len sledovať z tejto vyvýšenej perspektívy.

Mali za sebou už Harry Potter tour, ktorá bola vskutku úchvatná a aj on sa napokon bavil pomerne dobre, obzvlášť preto, že bol už aj sám zainteresovaný do toho magického sveta, ktorý tak veľmi zaujal Shin Woo.

A prišiel čas na to, aby si spoločne užívali Londýn, a on mal chuť vyskúšať vskutku takmer všetko a Londýnske oko vskutku túžil navštíviť, hneď ako mu to bolo navrhnuté.

Pán Jung sedel oproti nemu, cítil na sebe jeho pohľad, boli sami, len oni dvaja, uzavretý vo svete, zo všetkých tých drobných radostí.

Mlčali spolu, držali sa za ruky, prechádzali sa nočným mestom, aby vystihli tú najvhodnejšiu chvíľu na návštevu tejto atrakcie.

„Kyoung-Ho...“ oslovil ho Myoung-soo po určitej dobe, keď kabínka začínala pomaly klesať.

„Áno, drahý?“

„Ja, môžem ísť k tebe...“

„Isteže áno...“

Pán Jung otvoril náruč a on si k nemu sadol. Spokojný s tým, že môžu zdieľať tú príjemnú blízkosť.

Pocítil jeho objatie, tú istotu, ktorú mu teraz dával, všetky tie šťastné spomienky z posledných dní, ale aj z tých predchádzajúcich, boli preňho impulzom pre tú jedinú otázku.

„Keby, keby si sa nebál toho, že by ľudia zistili, kto vlastne si, vybral by si si mňa... keby si mal možnosť...“

Nezáležalo mu na tom, či to bude pravdivá odpoveď, ale nie, jednoducho to od neho túžil počuť.

„Vybral by som si teba...“ pošepol mu pán Jung oddane.

Pocítil jeho bozk, neďaleko svojich pier a potom aj nižšie.

Spokojne sa k nemu tisol, bol šťastný, už len preto, že to mal možnosť počuť, a utvrdilo ho to vtom, že nemusí viac bojovať a môže patriť k nemu, pokojne a bez výčitiek.

„Veľmi ťa ľúbim, Myoung-soo... nikoho som nemiloval tak, ako teba... nikoho, drahý...“

Dovolil mu, aby ho láskal, nič nebolo krajšie než jeho pevné objatie, než blízkosť jeho milenca, toho milenca, ktorého si jeho telo vybralo aj napriek výhradám rozumu.

V objatí bolo to kolo ešte omnoho príjemnejšie, aj keď mu unikla väčšina z vyhliadky.

„Ešte si to asi budeme musieť zopakovať...“ pošepol pán Jungovi.

„Ak budeš chcieť, tak nie som proti... nabudúce ešte bude čas...“ ubezpečoval ho o tom, že mu to splní.

Ruka v ruke sa vrátili späť do hotela, spokojní a šťastní, Myoung-soo sa nemohol zbaviť toho zamilovaného úsmevu, všetkých tých nežných prejavov, ktorými vôbec nešetril.

A nezaujímalo ho nič iné len to, aby si udržal pozornosť svojho milenca, aby sa mu venoval tak ako doteraz a vedel, že ak vtom bude pokračovať, budú si spolu aj naďalej veľmi dobre rozumieť.

***

Kyoung-ho

Díval sa na svojho mladého milenca, na toho chlapca, ktorého svojím spôsobom nedokázal pustiť z hlavy.

Mali za sebou prudký sex, ktorý naňho pôsobil priam osviežujúco, cítil v sebe silu, ktorá jeho samého podnecovala k tomu, aby poskytol svojmu partnerovi rozkoš, po ktorej túži.

Myslel naňho ako na svoju lásku, ako na svojho chlapca, ktorého si napokon získal pre seba, pomaly a postupne ho pripravoval na jeho úlohu, Myoung-soo ani nestihol uvedomiť, už viac nebol pánom svojho života, odovzdal sa celý do jeho rúk, tak to potreboval, túžil po takej hračke, ktorá by bola schopná naplniť požiadavky tohto druhu. Myoung-soo bol viac než to.

Prežíval to všetko, čo si predtým odopieral intenzívnejšie než kedykoľvek predtým.

Objal svojho mladého priateľa, spokojný s tým, že bol opäť podriadený jeho vplyvu a pritom stačil len tak málo, aby mu jeho chlapec opäť začal prejavovať svoju oddanosť.

A kým to bude tak, on mu splní všetko čo si bude priať, pretože nič nie je krajšie než urobiť šťastným svojho milovaného chlapca, ktorého už nikdy viac nechce pustiť z rúk. 

predchádzajúca časť epilóg

koniec (ostáva ešte epilóg)