názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Ležal na súkromnej pláži
na ležadle pod bielym slnečníkom.
Užíval si pokoj
v tejto chránenej oblasti a obsluhu, ktorá bola ochotná splniť všetky
jeho želania.
Pán Jung bol ešte
v hoteli, niečo vybavoval, no Myoung-soo to vôbec neprekážalo, vyhovovalo
mu to, že bol istý čas sám, bol spokojný s destináciou, ktorú pre nich
vybral jeho milenec vybral, šlo o akýsi menej známy ostrov s pomerne
komplikovaným názvom, no momentálne to bolo miesto, takmer stvorené preňho,
užíval si to ticho a neprítomnosť akýchkoľvek rušivých vplyvov.
Kúpil si aj nové slnečné
okuliare, padli mu pomerne dobre a nemusel na nich vôbec šetriť. A mohol
si dovoliť aj plavky, ktoré mu vskutku sedeli a vyzerali dobre, nie tie
staré a pomerne neforemné, ktoré im nanútili ešte v domove.
Pohodlne opretý počúval
príjemnú relaxačnú hudbu a tešil sa na to, ako si pôjde čoskoro zaplávať.
More bolo dnes vskutku
príjemné, vlny akurát tak vhodné na plávanie a on pomaly vstal zo svojho
miesta, aby sa trochu porozhliadol.
Pomaly vstal, pod nohami
cítil horúci piesok. A pomaly sa obzeral po pekne upravenej pláži.
Bolo tu len pár ľudí,
okrem osôb, ktoré sa starali o bezpečnosť a presne tak mu to
vyhovovalo, nikto si tu nikoho nevšímal, platilo tu pravidlo starať sa hlavne
o seba, s čím sa momentálne úplne stotožňoval aj on sám.
Voda bola najprv trochu
studená, keď do nej vstupoval, no pomerne rýchlo si zvykol na ten pocit.
Zaplával si, nejaký čas
stál na brehu a díval sa na more, dovolil vlnám aby sa dotýkali jeho nôh.
Vskutku si vždy veľmi
prial ísť na takúto dovolenku, ešte v domove si vždy predstavoval, že mama
a otec, nech to boli ktokoľvek ho raz vezmú na veľkú cestu, no vtedy bol
ešte malý a nevedel toho veľa o svete, mama a otec sa
v jeho predstavách menili, raz na slávnych hercov inokedy na
nepolapiteľných agentov, no nepredpokladal, že raz budú zaňho zodpovedné osoby
a on bude súčasťou dohody, preňho pomerne príjemnej no aj tak škandalóznej
a odsúdeniahodnej.
O to horšie bolo to,
aký bol spokojný, že sa všetko vysvetlilo a že odteraz patrí k nim.
Má svoje miesto, nie také po akom túžil, ale definitívne aspoň z jeho pohľadu
jedno z tých lepších.
Nejaký čas ešte sledoval
vlny a uvažoval nad tým, že by sa mohol naučiť surfovať, bola by to
rozhodne veľmi príjemná skúsenosť, aspoň preňho.
Keď k nemu pristúpil
pán Jung.
„Všetko vybavené?“ opýtal
sa ho, keď zachytil jeho pohľad.
„Áno, drahý...“
Oslovil ho pán Jung
trochu netradične, no jemu sa to páčilo, znelo to tak dospelo.
„Dúfam, že po zvyšok
dovolenky na mobil zabudneš...“
„Áno, iste, vypol som ho
tak, ako sme sa dohodli...“
„Výborne...“ pochválil ho
Myoung-soo a takmer z neho nedokázal spustiť oči.
Vskutku v ňom vzbudzoval
len tie najpríjemnejšie predstavy.
Mal na sebe aj voľnú
košeľu, lebo bol dosť bledý a zrejme sa nechcel hneď spáliť, no vyzeral
vskutku skvele.
Kyoung-ho si objednal
drink, sadol si na druhé ležadlo a potom sa nenútene rozprávali o všetkom
možnom.
„Si zatiaľ spokojný? Ak
nie, stačí povedať a ja sa postarám o to, aby...“
„Všetko je skvelé,
skutočne ti ďakujem, za to, že si ma sem vzal...“ ubezpečoval ho Myoung-soo.
„Som rád, že si
spokojný...“ po dlhšom čase bol aj Kyoung-ho uvoľnený a dalo sa s ním
konečne aj hovoriť.
Svojím spôsobom ho
pochopil a rozhodol sa neriešiť jeho minulosť, nebolo ju predsa možné
vrátiť späť, a nepredpokladal, že pán Jung si skutočne prial, aby ten muž
zomrel. Aspoň to tak nevyzeralo, keď s ním ešte o tejto téme hovoril
neskôr, po odchode domov, vysvetlil mu to omnoho podrobnejšie a teraz ho
svojím spôsobom chápal, a videl na ňom, že ten čin ľutuje, aj keď pred
pani Jungovou to až tak veľmi nedával najavo, lebo ho stále mrzelo to, že nad
ním má prevahu, že vlastní niečo, čo jeho samého môže zničiť, čo ho dosť
dráždilo a útočilo na jeho hrdosť.
A predpokladal, že
by to bolo inak, keby mal v rukách ten list a keby mal možnosť sa
brániť proti jej útokom.
Nepochybne aj vďaka tomu
mal možnosť ho lepšie spoznať, dozvedieť sa o ňom ďalšie veci, ktoré sa ho
predtým nemohol spýtať zo strachu, že by narazil na nejakú tému, ktorá by sa mu
nemusela páčiť, poznal už jeho najhlbšie obavy. Aj najtemnejšie túžby, no
radšej sa zameriaval na pomerne nezáväzné záležitosti ako na to, či sa
zúčastnia toho amatérskeho tenisového turnaja, do ktorého sa obaja
kvalifikovali.
Kyoung-ho mu na to zatiaľ
ešte nedal odpoveď, lebo zrejme stále ešte nebolo jasné, kam sa vrátia, na tom
však momentálne nezáležalo Myoung-soo mal v úmysle len tak leňošiť, ničím
sa netrápiť a nabrať nové sily.
Nič iné ani len nemal v úmysle.
