7. 10. 2015

Vtedy som verila 3. kapitola 3/3








fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón


pre Farah.


„Čo sa týka vášho trestu, vzhľadom na vaše zranenie, budete mať za úlohu, roztriediť tieto nové knihy, ktoré pribudnú do mojej zbierky... Samozrejme hlavne bez použitia prútika, ale pokiaľ by niektoré z nich patrilo na najvyššiu policu, dovolím vám použiť aj prútik, z dôvodov, ktoré sú viac než očividné... Porovnajte ich s týmto zoznamom...“  vyložil pred ňu debničku vrchovato naloženú rôznymi knihami. Nechal jej tam pomerne husto popísaný pergamen a vysvetlil jej svoj zoraďovací systém.
 „Je vám všetko jasné?“
„Áno, pán profesor...“ značne sa jej uľavilo, ukladať knihy pokojne zvládla aj jednou rukou, ak by to bolo nutné.
Tých vyšších políc sa vskutku obávala, ale keďže on očividne bral do úvahy jej zranenú ruku, čo sa nestávalo na Rokforte až tak často, hlavne čo sa týkalo školských trestov, zbavila sa tej počiatočnej nervozity a opäť sa s ním cítila dobre a uvoľnene, aspoň čo sa týkalo dnešného večera, to nevyzeralo tak, že by mal v úmysle urobiť niečo, čo by ju vyviedlo z miery.
Opatrne siahla dovnútra a vybrala jednu z nich. Odškrtla ju v priloženom zozname a nejaký čas hľadala v policiach tú správnu kategóriu.
Pracovala potichu a snažila sa to mať čo najskôr za sebou.
Profesor Riddle čítal nejakú knihu a domáci škriatok mu po istom čase priniesol aj čaj, (kabinet zaplnila pomerne príjemná vôňa), a zjavne ešte nemal až tak veľa práce, hodiny sa ešte len rozbiehali a on v podstate stále hovoril len o podmienkach absolvovania predmetu.
Občas sa jej zdalo, aby na sebe cítila jeho pohľad. A práve, keď vložila do police Zákony pôvodnej mágie, rozhodol sa náhle prerušiť to pomerne príjemné ticho, ktoré ich nejaký čas obklopovalo.
„Počuli ste niečo nové o profesorovi Slughornovi? Chcel som ho navštíviť, no nebol doma a nepodarilo sa mi to ani po niekoľkých pokusoch... “
„Nie, pán profesor, tiež sa mi už dávno neozval...“  nejaký čas sa obávala, že povie niečo, čo by sa mohlo týkať starých časov, no jemu očividne jej odpoveď stačila.
Siahla späť do debny a opatrne vybrala titul Teória praktickej obrany, spolu s útlou knižkou Magické artefakty mágie veľmi planej. To rozhodne nevyzeralo, ako vhodná doplnková literatúra, no Myrtla by si ju prečítala veľmi rada, už len kvôli tomu názvu.
„Stalo sa niečo, slečna Warrenová?“ všimol si jej zaváhanie.
„Táto kniha nie je na zozname...“
„Ukážte mi ju...“ požiadal ju a ona pomaly pristúpila k nemu a podala mu ju. Dávala si pritom dobrý pozor, aby sa ho nedotkla. Nebola si istá, čo by to s ňou urobilo, vzhľadom na to, že sa ešte spamätávala z jeho dotyku.
Zbežne si pozrel obálku, otvoril ju a zbežne prezrel. Myrtle pohľad opäť padol na jeho prsteň. A na ten kameň, takto zblízka vyzeral skutočne ako keby to bol...
„Kameň oživenia...“ uvedomila si, že to vyslovila nahlas.
„Tak veľmi planá mágia, no vskutku niektoré názvy môžu byť aj zavádzajúce...“  položil ju na stôl.
„Ak nájdete nejaké mimo zoznamu, nechajte mi ich na stole... Hovorili ste niečo?“
„Nie, nič...“ poprela to, nebola si tým istá, nechcela, aby si myslel, že ešte aj teraz je fascinovaná tými rozprávkami.
„Tak dobre, pokojne pokračujte...“
Poslúchla.
Opäť chodila medzi policami, zoraďovala knihy a snažila sa nemyslieť na nič iné len na správne zaradenie jednotlivých titulov.
„Na dnes to stačí, slečna Warrenová...“ povedal jej napokon, keď už mala takmer polovicu kníh zoradených.
„Na dnes?“ zopakovala mierne zarazene.
„Keďže použitie povedzme, že hraničnej mágie, niektorých mojich kolegov znepokojilo zhodli sme sa na tom, že tri dni trestu budú pre vás primeranou cenou, za povedzme, že nekonvenčných prostriedkov obrany...“
„Rozumiem...“ dostala zo seba, no nedokázala sa zbaviť pocitu, že to profesorka herbológie vyslovene trvala na tom, aby bol jej trest dlhší. Nemala ju kvôli tomu rada, ona predsa neuvažovala nad tým, či ide o čiernu mágiu alebo nie, neurobila to vedome, bol to len impulz, za ktorý teraz musela zaplatiť.
Tri dni.
Nevedela si predstaviť, ako to zvládne.
„Môžete odísť...“ dodal profesor Riddle, nepochybne pod vplyvom toho, že sa stratila vo svojich myšlienkach a nehýbala sa.
„Dobrú noc, pán profesor...“  prehodila si tašku cez plece a zamierila k dverám.
„Dobrú noc...“