Rodinné tajomstvo 23. kapitola 3/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Ahoj, Myoung-soo, prepáč, že ti píšem až teraz, mal som to v pláne už skôr, no akosi som nevedel čím začať.

Dúfam, že sa s otcom máte dobre a že si šťastný, ak by si náhodou nebol, hneď tam pribehnem a veď vieš...

Čo sa týka tvojich otázok, tak ja sa mám konečne lepšie. Dá sa to tak povedať, že si k sebe opäť hľadáme cestu a zatiaľ je to na dobrej ceste, ďakujem ti za tvoju podporu a som rád, že si si na mňa aj na dovolenke spomenul, no hlavne si užívaj, oddychuj a neber dostatok síl na ďalší školský rok.

Pozdravuj otca.

Min.

Prečítal si mail od svojho staršieho brata, prišiel vskutku až po dlhšom čase no vôbec mu to nezazlieval, vedel, že nebolo ľahké to, čím on a jeho manželka prechádzali.

Rozhodne mu vylepšilo náladu to, že sa im podarilo dosiahnuť aspoň určitý pokrok. Svojmu veľkému bratovi to veľmi prial.

Jeho čas na mobil však už uplynul, preto si ho vypol a zamieril do hotelovej reštaurácie za pánom Jungom.

Chystali sa dnes ísť do nočného klubu.

Bol mimoriadne spokojný a staral sa oňho lepšie, než kedykoľvek predtým. Dokonca sa púšťal aj do vecí, ktoré by si predtým možno nevyskúšal, ako napr. jazdu na vodnom skútri a podobné záležitosti, nebyť tej radosti spojenej so získaním listu.

Bola s ním zábava a Myoung-soo musel uznať, že jeho priateľ sa dokáže aj poriadne odviazať, čo by predtým o ňom vôbec nebol povedal.

„Min ťa pozdravuje...“ povedal mu hneď ako si sadol k nemu.

„To som rád, že si aj na mňa spomenul...“ vyhlásil Kyoung-ho mierne pobavene.

Dali si spolu ľahkú večeru.

Myoung-soo sa už nemohol dočkať.

Tešil sa na tú podmanivú atmosféru spojenú s príjemným večerom a prepokladal, že pán Jung sa k nemu bude správať akoby bol jeho skutočným partnerom so všetkým, čo k tomu patrilo. Tešil sa na to, užíval si tú možnosť, že niečo také môžu urobiť, lebo doma to v žiadnom prípade nebolo možné.

„Platí tá šou?“

„Isteže áno, snáď si nemyslíš, že budeme v posledný večer sedieť len tu... zajtra o takomto čase sa už budeme pripravovať na ďalšiu cestu...“

„A kam pôjdeme, pane?“

„Taliansko, niečo tam zariadime a aj si oddýchneme v takom jednom mestečku, ako stvorenom pre nás dvoch...“

Taliansko.

To znelo v celku dobre, prial si ho navštíviť už len preto, že predtým by nemal tú možnosť a predpokladal, že sa mu tam bude páčiť rovnako ako tu, ak aj nie viac. Bol to ďalší krok na ich dobrodružnej ceste.  

Iné more.

Iný svet.

Noví ľudia.

Už teraz sa nemohol dočkať.

***

Atmosféra v klube bola vskutku skvelá.

Myoung-soo bol rád, že šli von, motal sa po parkete, no svoj drink mal so sebou a nespúšťal oči so svojho milenca, s ktorý s ním viac než ochotne tancoval.  

„Ahoj, ty sa mi páčiš, chceš tancovať...“ oslovil ho akýsi chlapec s fialovými vlasmi.

„Nie, prepáč, ja som tu s priateľom...“

„Nechaj ho na pokoji...“ varoval chlapca pán Jung, netrvalo dlho a stál pred ním, tváril sa pritom pomerne hrozivo.

„Tak prepáčte, nemal som v úmysle otravovať...“ vyjachtal zarazene a nechal ich osamote.

„O nič nešlo, nehnevaj sa...“

„Na teba sa nehnevám, ale musím si dávať pozor na tých ostatných...“ vyhlásil jeho spoločník nekompromisne.

„Žiarliš?“

„Strážim si to, čo je moje...“

„Ale ja nie som tvoj...“  mierne mu oponoval Myoung-soo.

„Nie, si naozaj nie...“ naklonil sa k nemu. „Tak to musíme napraviť...“ a pobozkal ho, majetnícky a neúprosne si to pritiahol do svojho náručia. A on mu oplácal bozky, dával mu pocítiť, že prijíma jeho hru. 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola