Rodinné tajomstvo 24. kapitola 3/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

poznámka: nabudúce tu máme finálovú kapitolu.

Myoung-soo

Prechádzal sa po hlavnej ulici spolu so Shin Woo, ktorá sa ho ochotne držala za ruku a všetko mu ukazovala.

„Aj tu sme boli... aj tu sa nám veľmi páčilo... a tu Young Hwa zrazu zmizol...“

„Zmizol?“

„Áno, tvrdil, že zazrel niekoho známeho a šiel do toho hotela naproti...“ ukázala na pomerne a nie príliš zaujímavú budovu.

„Tak sa tam pôjdeme pozrieť aj my...“ navrhol Myoung-soo a jeho malá spoločníčka ochotne súhlasila.

„Áno, pôjdeme...“ súhlasila okamžite.

Podujal sa na to, že ju vezme von, keďže pán Jung hneď ráno opäť odišiel a nehrozilo, že by sa im práve teraz mohol venovať.

Prepustenie pani Jungovej zrejme ani pre manipulátora jeho formátu hračkou. S právnikom teraz trávil omnoho viac času než s nimi a nevyzeralo to tak, že sa to v najbližšej dobe zmení.

Bol podráždený a nedalo sa s ním hovoriť, dokonca za ním večer ani len neprišiel, čo znamenalo, že ide vskutku o vážnu záležitosť, ktorá sa nemusí skončiť vôbec dobre.

Myoung-soo však ešte stále dúfal, že sa mu to podarí a že bude prepustená, hlavne kvôli Shin Woo, ktorá bola nervózna a už od rána nehovorila o ničom inom len o svojej mame.

Veril tomu, že táto prechádzka ju rozptýli a vskutku ho veľmi zaujímalo aj to, kam s Young Hwa chodili, dráždilo ho to, že pán Jung mu nič nepovie, že mu opäť nedôveruje natoľko, aby mu zveril aspoň tých pár informácií týkajúcich sa tej nešťastnej záležitosti, kvôli ktorej museli opäť ustúpiť do pozadia ich vlastné plány a keď o tom jeho sestra začala sama, jednoducho nemohol odolať.

Pomaly vošli do pomerne prívetivo pôsobiacej hotelovej haly a Myoung-soo len tak čisto zo zvedavosti zamieril k recepčnej.

„Dobrý deň, bol u vás tento muž, spomínate si naňho...“ ukázal jej fotku Young Hwa, ktorú mu pôvodne aj s ostatnými fotkami poslala Shin Woo.

Recepčná si tú fotku pozrela, najprv sa tvárila dosť odmietavo, no keď si ju bližšie prizrela zrazu len vyhŕkla.

„Young-hwa je v poriadku? Ja chcela som za ním ísť do nemocnice, ale strážia to tam a nepustili ma k nemu...“

„Myslím, že sa má dobre a vy? Kto vlastne ste?“

„Jeho priateľka...“ vyhlásila tá mladá žena celkom bez váhania a Myoung-soo pochopil, prečo Young Hwa chcel ísť práve na Bali, prečo tak trval na tom, že ich cesta bude viesť práve sem.

„Priateľka a ako dlho ste spolu?“

„Asi tri roky...“

„Tri roky?“

„Áno, presne tak o pár dní budeme mať výročie... dovtedy sa  to s jeho rodinou snáď vyrieši a prestanú ho obmedzovať. Aj vy k nim patríte však, aj vy...“

„Áno,“ pripustil tú možnosť.

„No o vás nám nikdy nehovoril.... to je škoda, lebo ja by som sa s vami už dávno rád zoznámil...“

Pozhováral sa s ňou, predstieral a vskutku sa dozvedel veľa vecí, ktoré mu objasnili dôvod pre ktorý naňho pani Jungová zaútočila. Očividne udržiaval vzťah s nimi oboma a svojej súčasnej priateľke tvrdil, že je z bohatej rodiny, ktorá mu neumožňuje stretávať sa s obyčajným dievčaťom, ktorý bola ona.

To dievča očividne nemalo ani tušenie čomu všetkému by mohlo byť vystavené. Myoung-soo však s toho hotela odchádzal spokojnejší, nepochybne preto, že plne chápal prečo pani Jungová upadla do takého zúfalstva a odhodlala sa k činom, ktoré viedli k problémom s políciou.

„Nejaká šialená ženská ho napadla... ona sa na nás vyrútila, akoby sa snáď úplne zbláznila...“

To mu povedal, keď bol už na odchode a on bol spokojný s tým, že sa konečne dopátral k tomu, ako Young Hwa prišiel k tomu zraneniu.

„Young Hwa má peknú priateľku však? A kto bola tá žena, o ktorej hovorila...“

„Nikto dôležitý, Shin Woo, len jedna kamarátka, ktorú nahneval... no ockovi o tom nebudeme hovoriť, dobre... hneval by sa, keby vedel, že sme sa s ňou zhovárali...“

„Tak dobre, nebudeme...“ súhlasila malá.

Po návrate do hotela na nich čakalo prekvapenie v podobe ich kufrov, ktoré boli pri dverách.

„Čo sa deje?“

„Odchádzate domov. Ja tu ešte ostanem, ale ty a Shin Woo sa budete musieť vrátiť.“ Oznámil mu to pán Jung, doslova ho postavil pred hotovú vec.

„A mama, čo bude s mamou?“ opýtala sa ho Shin Woo.

„Mama na za nami príde neskôr...“

„A Young Hwa?“ zaujímal sa Myoung-soo.

„On sa už za nami nevráti, zmizol z nemocnice, nikto nevie kde sa nachádza a tak je to nepochybne aj najlepšie...“ uzavrel ich rozhovor pán Jung.

***

Obvinenie bolo oficiálne stiahnuté a po dvoch týždňoch sa Jungovci vrátili späť do Kórei.

Myoung-soo sa už medzitým prestal hnevať na svojho priateľa, ktorý mu len občas zavolal a nijako výrazne sa nestaral o to, čo sa s ním deje. Noviny písali o tom, že sa zmierili, že sú na druhej svadobnej ceste a jeho to neskutočne štvalo, lebo si už zvykol na myšlienku, že by sa vskutku mohli rozísť, no posledné dva týždne tomu vôbec nenasvedčovali. Akoby všetko čo mu povedal predtým zrazu neplatilo a tento nepríjemný problém stačil na to, aby sa veci medzi nimi urovnali.

Nerozumel tomu. Bol z toho zmätený, nevedel či to má pripisovať prílišnej obrazotvornosti novinárov alebo iných faktorov, no po ich návrate sa mal možnosť presvedčiť o tom, že medzi nimi je navonok všetko päť v poriadku.

Vskutku vyzerali ako pár, ktorý  sa chopil svojej druhej šance a keď Shin Woo objala svoju mamu a pani Jungová sa aj s ním pomerne slušne zvítala a spolu vyšli hore, ten obraz šťastnej rodiny bol taký reálny, taký skutočný až tomu aj on sám uveril.

No pred ním bola ešte tá najťažšia skúška.

Ostal v prázdnej hale, spolu s pánom Jungom.

Pripadal mu takí vzdialení.

Takmer cudzí.

„Dobrý deň, pán Jung, vitajte doma...“ povedal mu dosť formálne a venoval mu jeden z tých tradičných úklonov neodmysliteľne spätých s pozdravom.

„Aj ja ťa rád vidím, Myoung-soo...“ pán Jung takisto formálne prikývol, no potom ho vzal do objatia, pevne ho držal.

„Chýbal si mi Myoung-soo... mrzí ma, že som nemohol byť s tebou tak, ako sme sa dohodli... vynahradím ti to v najbližších dňoch... ďakujem ti za tvoju trpezlivosť si skutočne výnimočný chlapec, Myoung-soo...“ 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola