názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Po
návrate z Londýna ich čakalo ešte jedno stretnutie, Myoung-soo sa naňho
pripravoval veľmi dôkladne. Vzhľadom na tie posledné problémy, ktoré mala
rodina Jungovcov bolo nutné urobiť dobrý dojem a aj preto, lebo už raz
Byunovi povedal veci, ktoré by teraz rád vrátil späť. A od istého času bol
dosť otravný, akoby snáď zabudol kde je jeho miesto, začal opäť otvárať
nepríjemné témy, zrejme len preto, že sa mu to práve teraz hodilo.
„Dobrý
deň, pán Byun, rád vás vidím...“ nasadil pomerne pochybný a dosť neúprimný
úsmev, no vedel, že jemu to bude stačiť.
„Aj
ja ťa rád vidím, Myoung-soo...“ pokračoval v tomto pomerne priateľskom
duchu aj pán Byun.
Posadil
sa oproti nemu a aj proti svojej vôli spomínal na to, aké to bolo, keď
takto spolu sedeli naposledy.
Mal
pocit, akoby z neho ostalo len málo, z toho Myoung-soo, ktorý túžil
potom dostať sa čo najďalej z tejto nevšednej rodiny, no teraz, keď už bol
jej súčasťou a bol všetkými svojím spôsobom prijatý, jeho priority sa
výrazne zmenili. Na tom však vôbec nezáležalo, keďže pán Byun očividne nemal v úmysle
im robiť problémy, šlo len o rutinnú záležitosť a jeho slová by na
nič nemali naňho žiadny účinok, aj keby v sebe opäť našiel toho chlapca,
ktorý túžil uniknúť z tejto nebezpečnej hry.
„Tak
začneme, dobre, už dlho sme sa nevideli, takže by som chcel vedieť ako sa tu
máš a či si so všetkým spokojný...“
„Som
veľmi spokojný, pán Byun...“ vyhlásil Myoung-soo pokojne.
Jeho
poradca si niečo poznačil do tých svojich papierov.
„Dobre,
Myoung-soo, som rád, že si si zvykol u svojej rodiny a nerobíš žiadne
problémy, obaja dobre vieme, že pre teba to bola jedna z posledných príležitostí...“
„Áno,
iste, je to presne tak, ako ste povedali...“
prisvedčil chladne a spomínal na to, ako pán Jung včera navštívil
jeho izbu, tak ako to mal vo zvyku.
Vskutku
už proti tomu nemal žiadne námietky, sex si užíval, a nemyslel a nič,
čo by mu to mohlo relatívne pokaziť.
„Dobre,
tak ja sa ešte pozhováram s tvojimi poručníkmi, želám ti veľa, šťastia
Myoung-soo, počul som, že nastupuješ do novej školy, tak nech sa ti darí...“
„Ďakujem,
pán Byun...“
Narýchlo
sa s ním rozlúčil a počkal vo svojej izbe na príchod pána Junga.
Zatiaľ si na tej stránke, ktorú mu odporúčali, prezeral svoju novú školu, bolo
to miesto o niečo lepšie, ako to, ktoré navštevoval predtým, no bolo vo
štvrti, ktorú preferoval Kyoung-Ho, škola mala lepšie vybavenie a dalo by
sa povedať, že spĺňala aj jeho predpoklady, keďže s touto voľbou musel aj
on sám súhlasiť. Zároveň to bol preňho veľký krok, po prvý raz sa úplne
odčlenil od tej komunity, do ktorej predtým patril.
Vedel,
že si bude musieť nájsť nových priateľov a zaradiť sa do života, ktorého
bol teraz súčasťou a už viac sa neobzerať späť, bol na to pripravený. Veril
tomu, že je to tak.
„Už
odišiel, máme to za sebou...“ jeho milenec sa posadil k nemu na posteľ.
„To
je dobre, už ma začínal opäť znervózňovať...“ pripustil Myoung-soo.
Pán
Jung ho zozadu objal.
„Aj
mňa, musím pripustiť, že spolupráca s ním nie je vôbec príjemná, no už nám
dá pokoj, to bolo posledné stretnutie, odteraz nás už nechá na pokoji...“
Myoung-soo
pocítil úľavu, už ho viac nebude musieť znášať, odteraz má svoj domov, svoj
svet, nebojí sa viac toho tajomstva, už ich viac nemôže zničiť, stratilo nad
ním svoju moc, keď sa stal jedným z nich.
poznámka: máme tu koniec ďalšej poviedky, nuž ďakujem vám všetkým, ktorí ste sa dostali až sem a dočítali ste tento dosť netradičný príbeh až do konca.
Ďakujem aj za komentáre a hviezdičky, nuž, lúčime sa teda s ďalším príbehom, momentálne neplánujem nič nové, lebo rozbieham vlastnú fantasy a i tak momentálne akosi nestíham, tak sa budem ešte nejaký čas sústrediť na staršie projekty a potom sa uvidí, snáď sa urobí miesto aj na nejaký ďalší nápad, ale to až neskôr, možno začiatkom roka, uvidíme... staré veci majú prioritu...