Sylvík & Adelaide (Merope Merzmer)
Žánr: slash
Páry: Alan Rickman / Daniel Radcliffe
Poznámka: tentoraz celá časť odo mňa…
Poznámka2: Znovu publikované na Meropesvete so súhlasom autora.
autor
nadväzujúceho fan pokračovania: Merope Merzmer, ktorá sa podujala obnoviť túto poviedku.
Poznámka: Tu pokračuje moje skromné pokračovanie,
majte trpezlivosť, snáď z toho niečo bude, očakávajte však text
v slovenčine, majte na pamäti, že ste boli varovaní aj ministrom mágie,
pred istou dávkou cukru, trpkosladkého okúzlenia, ktoré vás možno čaká…
poznámka: vôbec som to po sebe neopravovala, zrejme to urobím až po ukončení poviedky... lebo ako vždy nestíham...
máme teda za sebou prvú adventnú nedeľu .... tento rok nerobím špeciál, keďže sa na to necítim, budem sa venovať radšej rozpísaným poviedkam, ktorých je viac než dosť.
Pre Henry.Wilde, Abequa.
Srdce mu priam poskočilo, keď si
prečítal odpoveď od Princa a dozvedel sa,
že je to skutočne jeho Al.
Nemohol uveriť tomu, že sa práve
jemu môže stať niečo vskutku kúzelné. Len sa usmieval na monitor a nedokázal
s tým prestať.
Bolo to úžasné. Takmer akoby mu
život ponúkal šancu dostať sa z jedného z tých nejhorších problémov
akým dosiaľ musel čeliť.
Real Harry
Al ani nevieš, ako si mi chýbal. Ja bál som sa ti
napísať či zavolať. Nechcel som, aby… sakra, Al… Aj ak sme si zrejme našli
spôsob, ako byť spolu… To je proste… ja neviem… skrátka…
Srdce mu prudko
bilo, keď odosielal tú odpoveď, bol rozrušený na najvyššiu možnú mieru a
pocítil pár zradných pichnutí v hlave, no aspoň ho to utvrdilo v tom,
že nesníva s otvorenými očami.
Alan vie, že on
píše slash. Je jeho fanúšikom a dokonca má rád jeho poviedky, nikdy nebol
šťastnejší než práve teraz. A možno sa naňho už nehnevá tak ako predtým, možno
to aj on sám bude chápať ako nejaké znamenie, že oni dvaja sa v žiadnom
prípade nesmú rozdeliť. Určite nie kvôli takej hlúpej nerozvážnosti, ktorú už
stokrát oľutoval.
Princ dvojí krve
Aj ty si mi chýbal, Daniel. Viac, než si vôbec
dokážeš predstaviť.
Tak Alovi tiež chýba aj on si naňho počas
tých nepríjemných a ťažkých dní spomenul, nemôže zabudnúť ani on nemôže...
Prial si ho
počuť, ten jeho sexi hlas a môcť ho objať, opäť byť s ním, už sa tej
možnosti nemohol dočkať.
Real Harry
Kedy sa vrátiš, Al? Je mi bez teba smutno. Nič sa
mi nedarí, keď nie si pri mne...
Princ dvojí krve
Ešte pár dní sa budeš musieť zaobísť bez mojej
prítomnosti, no čoskoro sa vrátim späť a stretneme sa, ak sa z tvojej
strany nič nezmenilo a ešte máš záujem o stretnutie.
Dan chvíľu
hľadel na tie jeho posledné slová. Má záujem? Tak to je slabé slovo, ani len
nevedel akoby mal vyjadriť to všetko, čo práve teraz cítil slovami.
Real Harry
Samozrejme, Al, veľmi ťa chcem vidieť, ja... mrzí
ma to, všetko som pokazil, ja viem, ale prosím daj mi ešte šancu, mne aj
Harrymu, obaja vám chceme ukázať, ako veľmi nám záleží na tom, aby ste boli
s nami...
Princ dvojí krve
Takže aj
Harry sa už prihlásil o slovo, tak to je vskutku veľmi vážne, pán Potter,
to sa budem musieť poponáhľať, Danny...
Real Harry
Áno,
Al, prosím ja… Ja chcel som ti napísať,
zavolať, ale bál som sa, skrátka, že opäť urobím niečo, čím by som ťa
presvedčil o tom, že … ja skrátka mal som strach a pritom sme si stále spolu
písali aj tak, sme sa našli. No nie je to vskutku úžasné?
Vskutku bol rád, že to najhoršie už
mal zrejme za sebou, že sa po celom tom
ťažkom týždni opäť cítil takmer ako človek.
Princ dvojí krve
Očakávaj
príchod profesora Snapa, v najbližších dňoch, no pamätaj, že to ty si si ho
osobne vyžiadal. A áno, je to svojím spôsobom pozoruhodné, že vďaka vám som
prišiel na chuť istému špecifickému žánru, ktorý neviem pustiť z hlavy a
keďže ty si autor mojich obľúbených poviedok, tak vskutku neviem, akoby som ťa
vôbec v najbližších dňoch dokázal len tak pustiť z hlavy.
Real Harry
Budem
mi potešením mať vás pri sebe oboch, ale teším sa veľmi na teba a neviem
skrátka… môžem ťa vidieť už teraz, dáme si videohovor, aspoň na chvíľu, skrátka
ťa už potrebujem vidieť aj počuť… Nie, Al, rozhodne ma nesmieš pustiť
z hlavy, to skrátka nedovolím ani ja, ani Harry, vieš že na teba nemôžem
prestať myslieť, som beznádejne tvoj, skrátka je to tak a nedá sa s tým
nič urobiť, ver mi, že to proste nejde a ani ty sa o to nepokúšaj.
Potvrdil prijatie, keď sa objavilo
to príslušné okienko ani o tom vôbec neuvažoval, potreboval ho vidieť, aspoň na
chvíľu s ním môcť hovoriť aj priamo. A keď mal možnosť sa mu po dlhom čase
pozrieť do očí, cítil sa už omnoho lepšie než pár dňami, keď doslova ani len
nevedel, čo by mal povedať a čo by bolo vhodné urobiť, teraz radšej o ničom
priveľmi nerozmýšľal, prenechal vládu svojim pocitom, ktoré mu velili, aby
urobil to, čo považoval za najvhodnejší spôsob ako sa so svojím priateľom
pozhovárať.
„Mrzí ma tá tvoja nehoda, Danny, je
všetko v najlepšom poriadku? Skutočne nemáš už žiadne ďalšie bolesti?“
opýtal sa ho Alan na tú záležitosť, zrejme pod vplyvom toho, že práve teraz
nevyzeral veľmi reprezentatívne.
„Áno, je to skutočne dobré, aj keď
musím priznať, že ma to dosť potrápilo, ale už to bude dobré… Dá sa to do poriadku, keď prídeš už si na to
ani len nespomeniem, ja len… skrátka už zas ani neviem rozprávať… to je
hrozné, ja viem…“ tak sa len usmieval a snažil sa pôsobiť prirodzene a nie až
tak veľmi zúfalo, no nevyzeralo to, že by sa mu to veľmi podarilo, Alan sa však
naňho díval priam láskavo a cítil sa lepšie, už len preto, že to vskutku
vyzeralo tak, že je naklonený k tej možnosti dať mu ešte šancu, aspoň
nespomenul nič, čo by znamenalo pravý opak.
„To
je v poriadku, Danny, len pokojne,
nemusíš sa ma obávať, stále som to ja, tvoj priateľ, ty vieš, že sa na mňa
môžeš kedykoľvek obrátiť…
A Dan už takmer cítil, že má nádej,
že neostane len pritom a ak sa bude snažiť, Alana si čoskoro opäť získa.
Chcel urobiť všetko preto, aby sa
ich vzťah opäť upevnil.
***
„Rozlúčte sa so svojimi profesormi
Obrany…“ povedal im režisér, keď stáli na tej scéne počas posledného oficiálneho dňa nakrúcania a mnohým z nich sa tlačili slzy do očí,
nepochybne aj preto, že toto posledné nakrúcanie uzatváralo vskutku najdlhšiu spoluprácu
a Dan, ktorý vyrástol medzi kulisami čarodejníckeho světa, takmer ani nemohol
uveriť tomu, že dospeli až do toho momentu, keď tam všetci stáli.
A profesor Snape, ktorého mu Alan
sľúbil sa s úsmevom lúčil so všetkými ostatnými. A on ani nevedel ako sa
ocitol v jeho objatí. A fotili sa spolu, bola to ďalšia veľmi príjemná
momentka, pre ktorú v posledných dňoch, takmer žil, pretože to vskutku
bolo ich prvé stretnutie od toho povestného videohovoru, keďže nanešťastie
Alanov pobyt mimo mesta sa predĺžil, kvôli istým komplikáciám týkajúcich sa
akéhosi starého známeho, ktorý od neho potreboval istú láskavosť, o ktorej Alan
radšej hovoril čo najmenej.
Preto sa ich odlúčenie ešte o
nejaký čas predĺžilo, no boli spolu v kontakte každý deň a Dan, ktorý opäť
začal pracovať na filme, vskutku opäť pokračoval vo svojom zvyčajnom pracovnom
tempe až do tej poslednej klapky, ktorá sa napokon stala skutočnosťou.
***
Neskôr…
Drahý
Real Harry,
Teším
sa na stretnutie s tebou.
Ja
som už na chate a čakám už len na to, kedy sa ku mne pridáš.
S láskou
Princ
dvojí krve.
To bola správa, ktorú Daniel večer
dostal a dnes ju čítal znovu, akoby nemohol uveriť svojmu šťastiu a potreboval
si to ešte raz overiť. A práve vďaka nej na druhý deň pokračoval v balení
aspoň tých najzákladnejších vecí, ktoré by bolo eventuálne na Alanovej chate
potrebovať.
Nepochybne preto,práve teraz krúžil
po izbe, takmer akoby mal v pätách draka z piatej úlohy, kdeže už
teraz bol ovládaný takmer nespútanou radosťou spojenou s tým, že budú môcť
prežiť príjemné chvíle, ešte pred tou dlho očakávanou premiérou, ktorá mala byť
vskutku veľkou udalosťou pre nich všetkých.
A zrejme aj preto, že bol natoľko
sústredený na svoj kufor a veci s tým súvisiace, že zaklopanie na dvere
spustilo hotovú lavinu, kdeže vtom zmätku zabudol na to, že jeho čierna
cestovná taška je na zemi, potkol sa oňho a nejaký čas zápasil so svojím tričkom,
ktoré sa mu ktovie prečo prilepilo na čelo. No úspešne sa mu podarilo dostať až
k dverám, ktoré napokon stihol otvoriť skôr, než sa to jeho návšteva
rozhodla vzdať.
„Mama?“ oslovil ženu, ktorá stála
vo dverách jeho domu, do ktorého sa aspoň dočasne nasťahoval po skončení
nakrúcania.
Marcia sa s ním hneď zvítala.
„Ahoj, zlatko… som rada, že som ťa
tu ešte zastihla… nebola som si istá, či si už doma…. Vôbec si nedvíhal mobil…“
„Spal som a zabudol som si
ho zapnúť…“ priznal napokon, no vrhol mierne znepokojený pohľad na svoj
notebook, ktorý bol až priveľmi pohodlne rozložený na stole.
Nechcel, aby mama videla
jeho stránky. Už aj tak ťažko niesla to, že s otcom nevychádzal práve
najlepšie, a kdeže dosiaľ ignoroval akékoľvek pokusy o zmierenie z jeho
strany, vyzeralo to ak, že sa tým bude musieť trápiť aj naďalej.
„Pokojne poď ďalej… práve
si balím nejaké veci, tak je to trochu neporiadok…“ priznal mladý muž napokon.
„To je v poriadku, ak
chceš môžem ti aj pomôcť…“
„Nie, nie, mami, len si
pokojne sadni, ja všetko zariadim, dáš si kávu…“
„Áno, pane…“
Usmial sa.
Radšej ju nechal, aby si
sadla na gauč a on rýchlo v kuchyni pripravil všetko potrebné.
„Je všetko
v poriadku?“ opýtal sa, keď naservíroval jej obľúbenú čiernu kávu.
„Áno, samozrejme, len som
s tebou chcela hovoriť o otcovi, a o tom vašom spore, ktorý už trvá
dlhšie, než by bolo vhodné…“ naznačila mu to, čo samozrejme aj jeho už dlhší
čas trápilo, no nemyslel si, že bude stačiť.
„Povedal ti niečo?“ opýtal
sa dosť ostražito, keď na nejaký čas odložil cestovnú tašku na bok.
„Nie, vôbec, nechce o tebe vôbec hovoriť, čo
ma znepokojuje, viac než keby sa sťažoval.“
„Mrzí ma to, mami, ale je
to medzi nami dosť vážne, je dosť možné, že sa to už vôbec nedá do poriadku…“
nerád to priznával, no vzhľadom na to, ako sa vyvíjal ich vzťah
v posledných mesiacoch aj na to, aká veľká priepasť medzi nimi teraz bola,
uvažoval by o zázraku, keby sa mu podarilo dostať sa za ochranné múry otcovho
ega.
„Ešte sa s ním pokúsim
pozhovárať, no možno, keby si aspoň mne povedal, prečo ste od tej poslednej
oslavy, obaja takí, viem, že vtedy sa niečo medzi vami pokazilo, možno keby si
mi povedal, k čomu medzi vami vlastne došlo, dokázala by som vám pomôcť…“
Daniel sa zamračil.
Nechcel o tom hovoriť,
s nikým, ani len s ňou. To, čo si vtedy povedali, bolo preňho
bolestivé, cítil sa takmer, akoby ho tie slová obrali o časť toho Daniela, ktorým býval tesne predtým, než pochopil ako sa veci majú.
„Teraz sa tým, netráp mami,
viem, že je ti to nepríjemné, ale skutočne nemá význam o tom práve teraz
hovoriť… Pokojne sa s otcom pozhováraj, nebudem ti brániť, ja sám som pripravený s ním opäť
hovoriť, no neverím, nebuď sklamaná ak sa ti to nepodarí, ja som už vyskúšal
takmer všetko…“ bol ochotný urobiť aspoň isté ústupky, keďže aj jemu bol nedávno
odpustený dosť veľký prešľap, mal náladu na to, urobiť pre svojho otca niečo
podobné, ak by vskutku prejavil snahu.
„Ja viem, nechcem, aby si
si myslel, že ti niečo vyčítam, Dany, len som chcela, aby si vedel, že som tu,
a že som pripravená ti pomôcť…“
„Jasné, mami…“ rozumel
tomu, čo mu chcela povedať, aj keď niektoré veci boli nevyslovené, vedel, že
jej na tom veľmi záleží a plne to chápal, ani preňho nebolo ľahké zmieriť sa
s tým, že na zmierenie s ním si bude možno musieť pár rokov počkať.
***
Po matkinej návšteve ešte nejaký čas musel myslieť na svojho otca
a na ich konflikt, opäť to v ňom vyvolalo zmiešané pocity.
A čiastočne z neho opadlo to
vzrušenie a veľká radosť, so stretnutia s Alanom. Bol z toho smutný a
opäť nedospel k žiadnemu rozumnému riešeniu a trápilo ho aj to, že jeho
mama to tiež neprežíva práve najlepšie, no nemohol s tým nič urobiť, aspoň
nie teraz.
Prial si, aby to všetko bolo inak,
aby nikdy nedošlo k tým bolestivým zisteniam, ktoré ich vzťah ešte viac
skomplikovali.
Tých neodbytných myšlienok sa
zbavil až počas cesty autom, na Alanovu chatu.
Kedy radosť so stretnutia
s ním, opäť prevládla nad tými nepríjemnými pocitmi, ktoré v ňom
zvykli vyvolávať zmienky o otcovi.
A pozvoľna ho opúšťal ten nepríjemný stres, keď vzduch voňal tou príjemnou sviežosťou a všetko naokolo
bolo zrazu tiché, pokojné, vzdialené od všetkého, čo by ho mohlo znepokojovať.
Čo však neznamenalo, že by nechal
doma svoju bas gitaru, lebo rozhodne na nej mienil Alanovi niečo zahrať, už len
preto, aby ho rozveselil ak už nič iné.
Otcov obraz sa pozvoľna vytrácal a
bol nahradený, očakávaním z blížiaceho sa stretnutia s jeho milovaným
Alanom.
Pokračovanie
nabudúce…
