Čarodejník Prológ

MIKULÁŠSKA NOVINKA 2015/2016

Čarodejník
fandom: weirdsister college AU, (vysoká škola pre čarodejníkov)
pár: Nicholas "Nick" Hobbes/Ben Stemson (Christian Coulson)
čiže mladý zlý mladý čarodejník/mukel

Obsah:  Druhý ročník na Weirdsister College (prestížnej čarodejníckej univerzite) pre mladého čarodejníka, túžiaceho po moci, Nicka Hobbsa nezačal práve najlepšie, kvôli otvoreniu brány moci a jeho pomoci temnému čarodejníkovi bol takmer vylúčený so školy, poradilo sa mu však vyviaznuť s dvojročnou podmienkou...

Nový čarodejnícky príbeh

niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba, preto nie je nevyhnutná znalosť tohto seriálu...

na začiatku uvádzam pre istotu krátky popis k postavám, ktoré sa v jednotlivých kapitolách vyskytnú... pre prípad že chcete byť oboznámení s niektorými skutočnosťami... popis postáv môže obsahovať spoilery z tohto seriálu... 

 o postavách

Nicolas "Nick" Hobbes

mladý ambiciózny čarodejník, ktorý túži po moci a po posúvaní hraníc v mágii, skôr záporný a výrazne temný typ čarodejníka, ktorý je ochotný využiť ostatných pre svoje ciele, vo svojej rodine bol týraný... 

 profesor Jonathan Shakeshaft - najstarší člen učiteľského zboru, vie toho pomerne dosť aj o temných oblastiach mágie, keďže má za sebou istú záležitosť, ktorá si vyžiadala svoju daň... vyzná sa vo viacerých oblastiach mágie, je však považovaný za čudáka, lebo sa občas o niektorých obdobiach dávnych vyjadruje akoby v nich žil... (čo má nepochybne svoj dôvod...)

 Ben Stemson- pracuje v kaviarni Mysery´s, ktorá je obľúbeným miestom pre učiteľov a studentov z Weird sister collage, nečarodejník, majiteľkin syn, aj keď jeho mama má isté schopnosti týkajúce sa liečiteľstva, on sám mágiu nemá veľmi rád a skôr sa jej obáva...

                                                                                Prológ

Tmavovlasý mladík v sivom tričku a čiernych džínsoch stál v predsieni pomerne skromného domu, ktorý vlastnil jeho profesor Shakeshaft z Weirdsister collage, prestížnej čarodejníckej školy, na ktorú bol Nick prijatý počas minulého roka.  A vskutku nepredpokladal, že počas toho nasledujúceho bude jeho domov práve tu, v dome jeho dočasného poručníka, ktorým sa jeho profesor stal po tom, ako jeho rodina dala od celej veci ruky preč. Čo sa od nich dalo čakať, keďže od nich nežiadali nič iné len to, aby naňho aspoň jeden z nich počas toho obdobia dozeral, no pre nich to bola len veľká hanba  a nemali v úmysle preňho pohnúť ani prstom.

Čarodejnícky súd, ktorý zasadal kvôli jeho previneniam, medzi ktoré patrilo aj otvorenie obávanej brány moci sa rozhodol, že dostane  podmienku, hlavne vzhľadom na to, že sa zaňho všetci učitelia prihovorili a takisto aj preto, že to bol napokon on, kto im pomohol poraziť  zlo, ktoré kvôli svojej túžbe po vedomostiach vyvolal späť do tohto sveta, tieto dve nepochybne závažné poľahčujúce okolnosti napokon zavážili a on dostal druhú šancu.

No práve teraz mu to nepripadalo až také skvelé, keďže profesorov dom ani zďaleka nezodpovedal tomu, čo by považoval on sám za vhodné bývanie a takisto ho čakali aj iné komplikácie spojené s dvojročným trestom, ktorý si za svoje unáhlené činy vyslúžil.

„Pán profesor, ste si istý, že toto je skutočne miesto, kde by sme mali ostať...“ ešte stále aspoň čiastočne dúfal, že mu napriek všetkému umožnia bývať na internáte, riaditeľka ho nemala veľmi v láske a vskutku jej to kvôli svojej povahe a večným experimentom nezazlieval, no predpokladal, že isté veci predsa nemôžu byť presne také, ako sa na nich dohodli na súde, veril tomu, že si zaslúži aj nejaké ďalšie úľavy, nikto predsa nezomrel a nevznikli žiadne väčšie škody, predpokladal, že časom na to všetci zabudnú a budú s ním opäť jednať tak ako predtým, akoby sa takmer vôbec nič nestalo, aspoň si to myslel, nebolo nevyhnutné všetkému čo im nadiktoval súd prikladať dôležitosť.

 „Áno, samozrejme, pán Hobbes... chce to isté úpravy, ale uvidíte, že to bude v poriadku... hore po schodoch, tie tretie dvere sú vaše...“ vyhlásil profesor Shakeshaft úplne vážne.

A jemu neostávalo nič iné len si vziať svoju tašku a čarodejnícku palicu ísť sa vybaliť do svojej novej izby.

„A pán Hobbes...“ zastavil ho ešte profesor, skôr než vyšiel po tých zaprášených schodoch.

„Vašu čarodejnícku palicu si ponechám ja...“

„Áno, iste...“ hlesol Nick nespokojne a dosť neochotne mu ju podal, pripadalo mu to takmer, akoby ho profesor požiadal, aby mu odovzdal svoju pravú ruku a vskutku už teraz vedel, že to bude veľmi ťažké, zmieriť sa s tým, že nebude mať poruke všetko, na čo bol až dosiaľ zvyknutý.

„A nezabudnite žiadna mágia a žiadne pokusy...“ pripomenul mu tie dve podmienky, ktoré boli súčasťou ich spolužitia.

„Žiadna mágia a žiadne pokusy, rozumel som vám veľmi dobre, pán profesor...“ zopakoval Nick, opäť zdvihol tašku, prebehol tými schodmi, čo najrýchlejšie, aby to už mal za sebou, no keď otvoril dvere na svojej izbe, pocítil akúsi vlnu mágie, ktorá všetko dala do poriadku, pretože stihol zazrieť ako sa miestnosť zmenila, z pomerne špinavej a ošarpanej na pomerne dobre vybavenú izbu, vhodnú pre mladého čarodejníka v jeho veku. A pocítil takmer až príjemnú spokojnosť, keď si sadol na svoju posteľ no zároveň sa v jeho mysli začali vynárať otázky, ako to asi profesor urobil bez toho, aby riskoval Fosterov efekt, kam pôjde všetka tá prebytočná energia? Predpokladal, že v dome musí byť nejaký extra výkonný akumulátor, ktorý mu umožnil urobiť kúzlo tohto druhu, no bolo možné aj to, že ak sa v tomto zmýlil, čakajú ich čoskoro nežiadúce účinky, na ktoré práve teraz nemohol ani len pomyslieť, lebo sa mu protivila predstava, že by došlo k preťaženiu, no ako ich na škole učili, nebolo vhodné mágiou plytvať na takéto záležitosti, obzvlášť preto bol zvedavý, ako to napokon dopadne, no tento dom vskutku vylepšenie tohto druhu potreboval, preto dúfal, že bude trvalé.

A vskutku sa radšej  pustil do vybaľovania svojich vecí, keďže dnes ho ešte čakala prvá smena v miestnej kaviarni, dostal aj hodiny verejnoprospešných prác a z dvoch možností, si vybral práve kaviareň, keďže nevedel akoby zvládol prácu v pekárni a nočné smeny s tým spojené.

Všetko si dôkladne poskladal to skrine a uložil do police aj svoje knihy, nejaký čas mu trvalo, kým všetko roztriedil a pripravil, vedel, že potom bude mať veľmi málo času popri všetkých tých povinnostiach a domácich prácach, ktoré bolo samozrejme nutné robiť bez mágie. Netrvalo dlho a mal všetko hotové, mal v tom už dosť bohatú prax, keďže len málokedy sa niekde zdržal a jeho domov preňho nikdy nebol domovom, omnoho lepšie sa cítil v tých internátoch, najprv na chlapčenskej čarodejníckej škole a potom na vysokej, doma býval len počas základnej školy a prázdnin, keď to bolo absolútne nevyhnutné a nerád na to obdobie, keď sa tam musel zdržať dlhšie spomínal, svojím spôsobom sa desil toho, že jeho rodina mu bude chcieť pomôcť, že u nich uviazne, čo považoval za horší trest ako dostať sa do väzenia, možno bolo všetko napokon tak, ako má byť... chcel tomu veriť. 

No aj tak to nebola preňho vôbec príjemná predstava pracovať v kaviarni, ktorú navštevujú jeho spolužiaci a robiť tam zadarmo poskoka, obzvlášť preto, že jeho nadriadeným bude ten chalan, ten Ben, ktorý chodil s dievčaťom, o ktoré mal záujem aj on, hoci z dôvodov preňho vskutku typických, keďže jeho spolužiačka Millie mala istý druh nadania, ktorý považoval za veľmi užitočný, chcel ju mať na svojej strane, no mal možnosť sa presvedčiť o tom, že to preňho nebude tá najvhodnejšia alternatíva, chodiť s dievčaťom, ktoré zachraňuje školu, s dievčaťom, ktoré mu zvyčajne len stálo v ceste.

No vskutku nemohol vystáť tú predstavu, že bude musieť Bena, toho chlapca bez čarodejníckeho nadania, ktorý mágiu ani len nemá rád musieť znášať takmer dva roky a možno aj dlhšie ak to čarodejnícky súd uzná za vhodné. Nevedel či to vydrží, či dokáže poslušne splniť všetky očakávania, no vedel, že nemá inú možnosť len sa o to pokúsiť, nemal v úmysle ísť do väzenia ani čeliť ďalším nepríjemným následkom s tým spojeným.

Nepochybne preto sa takmer až strhol, keď profesor po zaklopaní nazrel do jeho izby.

„Tak vidíte, pán Hobbes, nie je to až také hrozné, však?“

„Isteže nie, je to omnoho lepšie, než sa na prvý pohľad zdalo...“ pripustil tú možnosť, že sa možno obával zbytočne, aspoň čo sa týkalo toho domu. A možno aj čo sa týkalo iných vecí, nuž čas ukáže nakoľko sú jeho momentálne obavy opodstatnené.

„Naše zmysly náš často oklamú pán Hobbes, vskutku je nutné sa viac dívať pod povrch a všímať si isté detaily, ktoré nám na prvý pohľad možno uniknú, no sú dôležitejšie než by sa mohlo pôvodne zdať... ale o tom až neskôr, vskutku už je najvyšší čas na šálku čaju a odpočinok... dve kocky postačia, pán Hobbes...“

„Dve kocky? Vy chcete, aby som vám pripravil čaj ja...“ vskutku na niečo také nemal náladu, no nevyzeralo to tak, že sa niekto bude zaujímať o to, čím by chcel vyplniť svoj čas on.

„Áno, iste, ale nielen pre mňa, sadneme si spolu a pozhovárame sa... musíme toho ešte veľa prebrať... je veľa vecí, ktoré ste v minulom roku zanedbali... a priznávam, že aj ja som si vás mal v mnohých ohľadoch všímať viac...“

„Hneď to bude, pán profesor...“ bol pripravený to preňho urobiť, keďže diskusiu o mágii považoval za jednu z tých príjemnejších záležitostí aj keď to znamenalo, že bude musieť nájsť kuchyňu a venovať sa istým preňho nie až tak podstatným veciam. 

nasledujúca kapitola