Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Pre Awastu a Farah.
***
Po získaní povolenia na prístup do hlavného hangára, sa k nim
pripojil robot typu R2D2.
„Theia,
toto je R2, môj dobrý priateľ, veľakrát mi kryl chrbát a vždy sa naňho
môžem spoľahnúť,“ predstavil jej toho robota, takmer ako člena svojej rodiny. Ako
jednu z tých väzieb, ktoré boli nepochybne zakázané, no zrejme v tomto
prípade nevyhnutné, lebo cítila, že je iný než väčšina tých robotov s ktorými
sa doteraz stretla. Bola okolo neho sila, akoby niečo z nej vsiaklo aj
doňho.
„Ahoj,
R2, teším sa na spoluprácu s tebou...“ trochu sa k nemu sklonila.
Dostala
od neho aj svojskú odpoveď takpovediac jedno z tých priateľský pípnutí,
ktorú vyhodnotila ako prijatie z jeho strany.
„Zdá
sa, že mu páčiš...“ poznamenal jej majster, takmer až do istej miery
provokatívne.
„To
som rada, lebo on sa mi páči tiež, má v sebe silu... teda jej odraz, alebo
niečo také... akoby ho vytvoril niekto, kto do toho dal viac, než býva
zvykom...“
„Možno
nie si ďaleko od pravdy, moja mladá
padawanka... no teraz už poďme, pred vstupom na dráhu nás čaká ešte jedna
záležitosť...“ oslovil ju tak, ešte nevedela či sa tak cíti, práve teraz to
však z jeho strany prijala pomerne ľahko aj keď sa to nespájalo s podobnými
emóciami než predtým, no chápala, že je ešte príliš skoro na to, aby sa tak
cítila vo vzťahu k nemu, no verila že niečo ako krehká rovnováha sa medzi
nimi utvoriť môže a potom možno bude považovať tieto slová z jeho strany
za samozrejmosť a prestane o nich uvažovať ako o niečom mimoriadnom,
hoci prekvapivo príjemnom.
Theia
si to vedela veľmi dobre predstaviť, kontrola a formality súvisiace zo štartom.
Tak to tu bolo zaužívané, ona preto vždy prichádzala o dosť skôr, aby to
stihol.
S ním
sa však na dráhu dostala o pätnásť minút neskôr a jej vznášadlo
pustili bez väčších problémov.
Let
mohol začať a ona takmer s nadšením položila ruky na riadenie.
„Dáme
si preteky, majster?“
„Ty
ma vyzývaš?“
„Áno,
majster...“ vyhlásila pomerne sebavedome aj keď vedela s kým má tú česť,
nemienila mu to pripomínať.
„Tak
dobre, jeden okruh na rýchlosť a potom voľne...“
„Ako
poviete, majster, no možno aj dva, ak už teraz nevládzete...“ neodpustila si
menšie podpichnutie.
***
Prešli
celý hlavný okruh, jeden z jej najobľúbenejších,
Theia sa rozhodne tešila z každej jednej minúty na trati, z tej rýchlosti,
ktorá ju naplnila príjemným adrenalínom a s úplne iného vnímania
sily, s jej precítenia, s inštinktov, ktoré sa prebúdzali práve v takýchto
chvíľach, z iného druhu sily, ktorý bol tam, akoby medzi ňou a riadením,
a ktorý mohla cítiť ako svoju oporu
počas každej zákruty.
A tentoraz nebola sama, jej majster, bol prekvapivo
príjemným spoločníkom na lietanie, jeho reflexy boli skutočne takmer až
mimoriadne, počúval volanie sily, zrejme viac než ona a ich rozhovor cez
komunikáciu veselo pokračoval, žartovala s ním, takpovediac, skúšala
objaviť tú jeho príjemnú stránku, na ktorú by si snáď dokázala postupne
zvyknúť. A tie jeho obrátky, tie by sa neodvážila len tak zopakovať, no
bolo príjemné ho sledovať a ukázať mu, čoho je schopná aj ona, aj keď nie
do takej miery, ako to urobil, on ale predpokladala, že na jej úrovni to bude
opäť viac než uspokojivé, no túžila samozrejme aj po lepšej pochvale.
Nevyhrala nad ním, no bavila
sa veľmi dobre, dokázal ju rozosmiať, vyvolať v nej ten takmer nákazlivý
pocit šťastia, druhý okruh bol lepší než ten súťažný on ju takmer až galantne
počkal a už dokončili spoločne bok po boku a voľnejšie.
Skončili tesne predtým, než zapadlo slnko, postarali sa o svoje
stroje a keď vychádzali z hangáru a chystali sa vrátiť do
chrámu, do cesty sa im postavil generál Kenobi.
„Tak čo mládež, bavili
ste sa dobre?“ opýtal sa ich pomerne prívetivo.
„Áno, iste, o tom nemusíte
mať ani len najmenšie pochybnosti...“ povedal Skywalker.
A Theia pochopila,
čo znamená dostať sa do ich tímu. Dotyk majstrovej ruky na svojom pleci, však
neprijala s porozumením a dosť rýchlo sa odtiahla.
Skywalker sa mierne
zamračil, akoby snáď očakával, že kvôli jednému popoludniu bude prístupná voči
takýmto prejavom náklonnosti z jeho strany. Na to ešte ani zďaleka nepomyslela
a už vôbec nie v súvislosti s ním.
„Dúfam, Theia, že ti môj
bývalý padawan nespôsobuje starosti. Annie zvykne byť trochu tvrdohlavý, ale je
to v podstate dobrý chlapec, hlavne s ním nestrácaj trpezlivosť...“
„Pokúsim sa o to,
generál Kenobi...“ aj jemu venovala úsmev, iný než svojmu majstrovi.
Nevedela či to myslí
vážne, alebo či len žartuje, no oceňovala to, ako tým potrápil Skywalkera.
„Obi-Wan, nie je nutné,
aby ste...“ bránil sa jej mladý majster.
„Nie, práve naopak, je to
viac než nutné...“ nenechal sa presvedčiť generál Kenobi a díval sa pritom
na svojho bývalého žiaka, a dobrého priateľa, medzi nimi prebehla akási
bezslovná výmena, po ktorej Theia nadobudla ten dojem, že práve on má veľa spoločného
s tým, že jej Skywalker ukazuje svoju prívetivú tvár.
„No
už vás budem musieť opustiť, uvidíme sa neskôr Anakin, Theia, nech vás sila
sprevádza...“
poznámka: nuž pridávam dnes ešte, lebo zajtra bude prestávka, keďže písať budem buď pradiarsku alebo niečo iné ešte neviem, aj keď by mala byť pradiarska, ale uvidíme, či sa zas nezdrží...
Inak teším sa na to, ako z tejto poviedky bude tlačená kniha, bude to tiež super, si myslím, teda... :D aj ked je ešte predčasné o tom hovoriť, keďže sa len rozbieha, ale verím, že časom k tomu dospejem a proste, keď už je obal, tak musí byť aj to časom... :D
