Vtedy som verila 11. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

 

 Pre Petriku.

Podarilo sa jej to.

Trochu sebou pritom trhla, no inak sa nič vážne nestalo. Len bola čiastočne otrasená tým dobre známym pocitom spojením s premiestnením. Chvíľu len zhlboka dýchala a snažila sa trochu spamätať.

Istý čas bol svet v jej mysli trochu zmätený, snažila sa zhlboka dýchať a nemyslieť na to, že by ju mohlo znepokojovať aj niečo iné, než prudký vietor, ktorý sa dotkol jej tváre. A čiastočný strach z toho, že by sa na miesto určenia nemusela dostať celá sa len pozvoľna vytrácal.

Nemala v tom ešte veľmi veľkú prax, urobila skúšky, no veľmi často tento spôsob prepravy nevyužívala. Doma z toho skrátka rodičia nemali dobrý pocit, z takéhoto toho náhleho objavovania na rôznych miestach, považovali to za dosť riskantné, a to im ešte ani len radšej nespomenula rozštiepenie, no zvládla to pomerne dobre bez akýchkoľvek následkov, s čím bola vskutku veľmi spokojná.

Stála tam, neďaleko jedného z tých povolených uľahčovacích uzlov, ktoré boli využívané hlavne mladšími a menej skúsenými čarodejníkmi, čo sa týkalo týchto  pokročilejších druhov prepravy.

Cítia mágiu prechádzajúcu ním, ktorá poznačila toto miesto, viac než by ktokoľvek mohol čakať.

Ocitla sa preto v jednej z okrajových uličiek, neďaleko nej bol len akýsi menší zrejme, rodinný obchod s potravinami a inak nič čo by stálo za zmienku. Len akési staršie budovy s poškodenou omietkou a nápisy, akási obchod s oblečením, nepochybne nie veľmi úspešný, keďže to nebolo práve miesto vyhľadávané zákazníčkami tohto druhu.

Bola obklopená takmer až netypickým tichom, ktoré bolo len občas prerušené zvukmi prichádzajúcimi z vedľajšej ulice.

Trochu znervóznela, keď sa čakanie začínalo predlžovať, no zatiaľ nijako výrazne. Stále ešte mala dosť času.

Bola sama v muklovskom svete. A začínala sa obávať, že on možno ani nemal v úmysle prísť, že ju tam jednoducho len tak nechá, čo bola tiež jedna z možností. Ten pocit istý čas skúšal jej trpezlivosť.

Dvere na tom obchode s potravinami sa otvorili, vyšla akási staršia žena s dieťaťom, po nej starší manželský pár.

Zrejme len muklovia.

Nevedeli nič o svete, z ktorého práve prišla ona a možno to ani len nepotrebovali. Vedela, že pre nich je lepšie, vedieť menej o tieňoch, ktoré sú jeho súčasťou a nedotknúť sa toho svetla, ktorého bolo tak málo... No pre nich by mohlo byť skôr len súčasťou tej temnoty. No nemuselo to tak byť, bola to len jedna z možností, jedna z tých menej znepokojujúcich.

Pohla sa trochu ďalej, nechcela, aby si mysleli, že snáď od nich niečo chce... Bolo lepšie priveľmi na seba neupútavať pozornosť. Ponorená do svojich myšlienok a čiastočne ovládaná tou až prudkou ostražitosťou, pocítila ľahký dotyk na svojom ramene.

Bezdomovci kdesi v rohu ulice, ich tváre sa jej zrazu takmer až dotýkali, nemala z nich dobrý pocit, aj keď sa k nej vôbec nepriblížili, snažila sa im podľa možnosti vyhnúť. A práve sa rozhodovala, čo urobí ak sa rozhodnú k nej priblížiť, no našťastie tej možnosti nemusela čeliť.

„Tak som tu, dúfam, že nečakáš príliš dlho...“ počula ten dobre známy hlas, mierne poznačený hlukom ulice.

Otočila sa.

Bol to on. Skutočne prišiel tak ako sa na tom dohodli, skutočne bol pripravený alebo len... Ešte stále pochybovala...  

 „Ani nie...“ v jej hlase stále zaznievala neistota.

„Je všetko v poriadku?“ zaujímal sa a pôsobilo to vskutku úprimne, nie ako nejaká nacvičená póza.

„Áno, ja len, som trochu nervózna...“ ignorovala to príjemné vzrušenie, ktoré bolo súčasťou jeho dotyku. Nemohla sa tomu plne odovzdať, ešte sa úplne nezbavila všetkých pochybností o tom, koho má teraz pred sebou a čoho všetkého by sa mala ešte začať obávať.

No bol to len Tom.

Bez profesorského habitu, pôsobil tak mlado, akoby časť z tej chladnej vážnosti bola nahradená príťažlivosťou jemu vlastnou. A jediné čo pripomínalo jeho príslušnosť k čarodejníckemu svetu bol ten prsteň, ktorý mu patril. A ktorého dotyk pocítila na svojej ruke.

„Všetko bude v poriadku, Myrtla... uvidíš, že sa nemáš čoho báť... sama sa o to čoskoro presvedčíš, ak to chceš, ak si pripravená to urobiť...“ ubezpečoval ju o tom, že mu môže dôverovať, že spoločne môžu prežiť niečo pre nich oboch výnimočné.

 No zároveň čakal, na jej dovolenie, čo bolo to posledné čo ju napokon presvedčilo.

„Áno, som...“ vyhlásila napokon, absolútne spokojná s tým, že to práve teraz dokázala urobiť.

Prijala ten ľahký dotyk jeho ruky, cítila ju vo svojej, ako tú istotu, ktorú potrebovala nájsť.

Akoby len chceli zistiť čo znamená objavovať svet spolu s ním, akoby tej možnosti ešte chcela dať šancu, napriek všetkým varovaniam, ktorých sa ešte stále odmietala vzdať.

***

Chatka neďaleko útesov. S výhľadom na more.

Vskutku jeden z tých pekných domčekov, ktorý akoby niesol v sebe čosi tajomné vrátane, dotyku mágie.

Prítomnom v ňom, ako niečo, vskutku starobylé a výnimočné.

Cítila, že je utkané hlboko, akoby bol srdcom samotného domu a zároveň aj zdrojom niečoho čo mohlo byť pokojne nevšedným príbehom spojeným s týmto miestom, jedným z tých príbehov, ktoré nebolo možné vyjadriť slovami, len cítiť.

Páčilo sa jej to, z toho miesta sálala dobrá atmosféra. A ona dostala do rúk kľúč od neho, kľúč hadieho tvaru, zavesený na retiazke s ochrannými runami.

Bol jej zverený.  Držala ho v ruke a tá druhá bola ešte stále spojená s tou jeho.

„Myslel som si, že presne toto by sa ti mohlo páčiť, keď si spomenula more... môj výber sa zúžil na toto miesto...“

 „Veľmi sa mi tu páči...“  priznala tentoraz bez okolkov.

„Je to také zvláštne, ale zároveň...“

Zabudla na strach, prebudilo sa v nej čosi objaviteľské, časť tej odvahy, ktorú v sebe vždy túžila mať.

Dívala sa na more, zdalo sa jej, akoby bolo blízko, akoby ho mohla cítiť, no zároveň dostatočne ďaleko, na to, aby sa kedykoľvek dokázala odpútať od pohľadu naňho. 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola