5. 2. 2016

Letné prázdniny 16. kapitola 2/3







bdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...


varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne)




  

 Pre Henry.Wilde

„Sirius, ja, mohol by som sa ťa ešte na niečo spýtať... No ak si už unavený, môžeme to nechať aj na neskôr...“   začal dosť opatrne, keď si prezreli už skoro všetky albumy a on už poznal tie najlepšie historky zo života svojho otca a jeho slávnej partie Záškodníkov, boli to prevažne neškodné záležitosti, týkajúce sa toho, ako spoločne trávili čas a čo všetko stihli zažiť ešte aj počas prázdnin. A iných období svojho života, o ktorých doteraz ešte spolu nehovorili.
Harry mal stále pocit, že na ňom má čo objavovať, ani Siriusa nepoznal tak dobre, akoby si prial. A ešte nevedel, čo všetko si voči nemu môže dovoliť. Ešte sa spolu ani nestihli pohádať, niežeby si to prial, no čiastočne akoby bol preňho stále osobou, ktorej reakcie mohol len veľmi vzdialene odhadovať.
No už si spolu dali aj menšie občerstvenie a sedeli takpovediac v omnoho uvoľnenejšej atmosfére. Tak to aspoň z jeho pohľadu vyzeralo.
Dozvedel sa o jednej Jamesovej letnej láske, ktorú obdivoval približne dva roky predtým, než začal neustále a vskutku až otravným spôsobom v každej vete skloňovať meno Lily. No nevyšlo mu to tak, ako očakával a v tej dobe to ešte nebral ani moc vážne, aspoň on mu to tak povedal...
„Vtedy to s ním bolo fakt zlé, absolútne sa otočil, a my sme ho museli do všetkého prehovárať... Vtedy ho trápili také veci, že nám ostatným, ostával len rozum stáť...“
„Bol slušný?“
„Hrozne, takmer sme ho nespoznávali.“
„Aj k Snapovi...“
„Ako sa to vezme...“ Sirius nad tým len mávol rukou... „To vieš, Uf... vlastne Snape to bolo ťažké, skrátka sila zvyku... Keď bol Snape slušný k nemu tak aj on sa o to snažil.“
„A ty bol si niekedy aj ty v takom stave, ako otec, keď...“
Sirius po tejto otázke istý čas takmer až takticky mlčal.
„Povedzme, že som prežil pár búrlivejších období, no inak nič... čo by stálo za zmienku a období, keď som už takpovediac dospel som sa dostal do Azkabanu, kde výber nebol práve najlepší...“
Dostali sa aj k mnohým iným témam. Len jednej veci sa Sirius vyhýbal.
Peter bol z toho rozprávania akoby snáď zámerne vynechávaný, no Harrymu to neprekážalo. Nebol pripravený o ňom hovoriť a pochyboval, že ho niekedy bude považovať za plnohodnotného člena ich partie.  
„Samozrejme, Harry... nie, nie som unavený, pýtaj sa koľko len chceš...“
„Moja mama a Snape... počul som, že boli priatelia, že si boli blízki...“
Ticho.
Po tejto otázke trvalo omnoho dlhšie.  
„Nuž, to je pravda, ale hlavne zo začiatku, tvoja mama na ňom zrejme videla niečo, čo sme my postrehnúť nedokázali a možno to bolo len také jedno obdobie... neviem. Nikdy sme sa o ňom spolu nerozprávali, no dosť často ho zvykla brániť, čo sme my ostatní nechápali... Aspoň v určitých obdobiach, no čím viac sa on približoval k temnej strane, tým viac sa mu vzďaľovala... “
„Myslíš vtedy, keď sa on pridal k Temnému pánovi?“
„Áno, predpokladám, že približne vtedy nad ním už aj ona zlomila prútik...“
„A čo tvoj postoj k nemu? Vždy si ho nenávidel?“ pokúsil Harry sa nadviazať na to, čo ho zaujímalo asi najviac.  
 „Už od začiatku sme si veľmi nesadli, myslím, že to bolo vzájomné a ani sme sa nejako nesnažili to zlepšiť a stali sa medzi nami veci, ktoré sa už nedajú napraviť... z oboch strán došlo k škodám, ktoré... najlepšie je pre nás oboch, keď sme od seba čo najďalej...“  
Práve toho sa obával a znepokojovalo ho to čoraz viac. Čo ak si skutočne bude musieť raz vybrať medzi ním a...
Nevyzeralo to, že by bol Sirius naklonený tomu, že by sa mal s ním stretávať častejšie.
Akoby tu neboli aj iné, omnoho závažnejšie prekážky, na ktoré sa radšej snažil nemyslieť.
„No nemusíš sa kvôli tomu znepokojovať, sľúbil som, že sa budem v rámci možnosti ovládať a zachovám aspoň určitú mieru slušnosti, pokiaľ to dodrží aj on, bude jeho prítomnosť aspoň do istej miery znesiteľná...“  dodal ešte Sirius a potom si odpil so svojho čaju a vzal si ďalšiu sušienku, vskutku boli výborné, mali takú príjemnú a ľahkú chuť.
No Harry ich zjedol len veľmi málo, bol plne sústredený na to ostatné a na jedlo opäť zabúdal.
A možno by sa odvážil toho naznačiť viac, možno by sa pokúsil s ním hovoriť, o tom čo ... no nedostal sa k tomu, lebo do pracovne nakukla akási osoba, ktorá začala rozprávať, skôr než on stihol položiť ďalšiu otázku.
„Black, tak som si myslel, že by sme mohli...“ Draco zmĺkol, keď si uvedomil, že v miestnosti sa nachádza aj Harry.
„Á, Potter, tak už si tu, vskutku je to veľmi milé, že si sa tu zastavil... No tak ja vás, radšej nechám a prídem neskôr...“

***
„Ten chlapec, tu nemôže len tak posedávať, potrebuje mať niečo na práci a ja sa starám o to, aby náhodou nerobil nič, čo by sa nám mohlo neskôr vypomstiť...“ takto mu tú poslednú Dracovu poznámku vysvetlil Sirius, neskôr pri večeri, keď bol ochotný ho počúvať.
Predtým sa k tomu nedostali, lebo Draco, zrejme dal všetkým ostatným vedieť, že je aj tu a akosi sa pridali k nim, potom už nebolo možné sa dostať k ničomu, čo by nemalo byť verejne známe.
Harry len prikývol. Nemal chuť sa s ním zhovárať na túto tému. Dosť ťažko sa mu dívalo na Rona a Hermionu, ktorý od tej poslednej záležitosti vôbec nepokročili a teraz to už vyzeralo tak, že Draco si získal aj Siriusove sympatie, všimol si to a nielen on.
Počas večere sa mu občas zdalo, že Sirius si dokonca s Malfoyom rozumie lepšie než on sám.
A bolo to svojím spôsobom pochopiteľné, čelili rovnakým hrozbám, pochádzali s pomerne rovnakého prostredia a obaja práve teraz čelili veľmi podobnému problému, týkajúcemu sa ich osobnej slobody, ktorého riešenie bolo zatiaľ v nedohľadne.
Možno preto nemal na nič náladu a nezapájal sa do rozhovorov. Zdalo sa mu, akoby s nimi nebol až príliš dlho, akoby prišiel do iného života s ktorým už nemá takmer nič spoločné.
Začínal si myslieť, že aj Sirius sa mu po jeho príchode venoval len preto, lebo sa cítil previnilo kvôli tomuto novému druhu priateľstva, ktoré sa mu podarilo nadviazať.
Potom ako Draco odišiel, aj on veľmi rýchlo ukončil ich rozhovor a po zvyšok dňa ho vôbec nevidel.
Jeho ani nikoho iného, Hermiona sa opravedlnila, že sa necíti dobre a Ron, ten takisto nezišiel dolu.
Prišli len na večeru a aj tam to vyzeralo tak, akoby to robili len z donútenia.
Akoby ho už nikto z nich nepotreboval inak, než ako CHLAPCA-KTORÝ-PREŽIL.