bdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Pre Henry.Wilde
„Sirius, ja, mohol by som sa ťa ešte na niečo
spýtať... No ak si už unavený, môžeme to nechať aj na neskôr...“ začal
dosť opatrne, keď si prezreli už skoro všetky albumy a on už poznal tie
najlepšie historky zo života svojho otca a jeho slávnej partie Záškodníkov,
boli to prevažne neškodné záležitosti, týkajúce sa toho, ako spoločne trávili
čas a čo všetko stihli zažiť ešte aj počas prázdnin. A iných období
svojho života, o ktorých doteraz ešte spolu nehovorili.
Harry mal stále pocit, že na ňom
má čo objavovať, ani Siriusa nepoznal tak dobre, akoby si prial. A ešte nevedel,
čo všetko si voči nemu môže dovoliť. Ešte sa spolu ani nestihli pohádať,
niežeby si to prial, no čiastočne akoby bol preňho stále osobou, ktorej reakcie
mohol len veľmi vzdialene odhadovať.
No už si spolu dali aj menšie
občerstvenie a sedeli takpovediac v omnoho uvoľnenejšej atmosfére.
Tak to aspoň z jeho pohľadu vyzeralo.
Dozvedel sa o jednej Jamesovej
letnej láske, ktorú obdivoval približne dva roky predtým, než začal neustále a vskutku
až otravným spôsobom v každej vete skloňovať meno Lily. No nevyšlo mu to
tak, ako očakával a v tej dobe to ešte nebral ani moc vážne, aspoň on
mu to tak povedal...
„Vtedy
to s ním bolo fakt zlé, absolútne sa otočil, a my sme ho museli do všetkého
prehovárať... Vtedy ho trápili také veci, že nám ostatným, ostával len rozum
stáť...“
„Bol
slušný?“
„Hrozne,
takmer sme ho nespoznávali.“
„Aj
k Snapovi...“
„Ako
sa to vezme...“ Sirius nad tým len mávol rukou... „To vieš, Uf... vlastne Snape
to bolo ťažké, skrátka sila zvyku... Keď bol Snape slušný k nemu tak aj on
sa o to snažil.“
„A
ty bol si niekedy aj ty v takom stave, ako otec, keď...“
Sirius
po tejto otázke istý čas takmer až takticky mlčal.
„Povedzme,
že som prežil pár búrlivejších období, no inak nič... čo by stálo za zmienku a období,
keď som už takpovediac dospel som sa dostal do Azkabanu, kde výber nebol práve
najlepší...“
Dostali sa aj k mnohým iným
témam. Len jednej veci sa Sirius vyhýbal.
Peter bol z toho rozprávania
akoby snáď zámerne vynechávaný, no Harrymu to neprekážalo. Nebol pripravený o ňom
hovoriť a pochyboval, že ho niekedy bude považovať za plnohodnotného člena
ich partie.
„Samozrejme, Harry... nie, nie
som unavený, pýtaj sa koľko len chceš...“
„Moja mama a Snape... počul
som, že boli priatelia, že si boli blízki...“
Ticho.
Po tejto otázke trvalo omnoho
dlhšie.
„Nuž, to je pravda, ale hlavne
zo začiatku, tvoja mama na ňom zrejme videla niečo, čo sme my postrehnúť
nedokázali a možno to bolo len také jedno obdobie... neviem. Nikdy sme sa
o ňom spolu nerozprávali, no dosť často ho zvykla brániť, čo sme my
ostatní nechápali... Aspoň v určitých obdobiach, no čím viac sa on
približoval k temnej strane, tým viac sa mu vzďaľovala... “
„Myslíš vtedy, keď sa on pridal
k Temnému pánovi?“
„Áno, predpokladám, že približne
vtedy nad ním už aj ona zlomila prútik...“
„A čo tvoj postoj k nemu?
Vždy si ho nenávidel?“ pokúsil Harry sa nadviazať na to, čo ho zaujímalo asi
najviac.
„Už od začiatku sme si veľmi nesadli, myslím,
že to bolo vzájomné a ani sme sa nejako nesnažili to zlepšiť a stali sa
medzi nami veci, ktoré sa už nedajú napraviť... z oboch strán došlo k škodám,
ktoré... najlepšie je pre nás oboch, keď sme od seba čo najďalej...“
Práve toho sa obával a znepokojovalo
ho to čoraz viac. Čo ak si skutočne bude musieť raz vybrať medzi ním a...
Nevyzeralo to, že by bol Sirius
naklonený tomu, že by sa mal s ním stretávať častejšie.
Akoby tu neboli aj iné, omnoho
závažnejšie prekážky, na ktoré sa radšej snažil nemyslieť.
„No nemusíš sa kvôli tomu
znepokojovať, sľúbil som, že sa budem v rámci možnosti ovládať a zachovám
aspoň určitú mieru slušnosti, pokiaľ to dodrží aj on, bude jeho prítomnosť
aspoň do istej miery znesiteľná...“ dodal
ešte Sirius a potom si odpil so svojho čaju a vzal si ďalšiu
sušienku, vskutku boli výborné, mali takú príjemnú a ľahkú chuť.
No Harry ich zjedol len veľmi
málo, bol plne sústredený na to ostatné a na jedlo opäť zabúdal.
A možno by sa odvážil toho
naznačiť viac, možno by sa pokúsil s ním hovoriť, o tom čo ... no
nedostal sa k tomu, lebo do pracovne nakukla akási osoba, ktorá začala
rozprávať, skôr než on stihol položiť ďalšiu otázku.
„Black, tak som si myslel, že by
sme mohli...“ Draco zmĺkol, keď si uvedomil, že v miestnosti sa nachádza
aj Harry.
„Á, Potter, tak už si tu,
vskutku je to veľmi milé, že si sa tu zastavil... No tak ja vás, radšej nechám
a prídem neskôr...“
***
„Ten chlapec, tu nemôže len tak
posedávať, potrebuje mať niečo na práci a ja sa starám o to, aby
náhodou nerobil nič, čo by sa nám mohlo neskôr vypomstiť...“ takto mu tú
poslednú Dracovu poznámku vysvetlil Sirius, neskôr pri večeri, keď bol ochotný
ho počúvať.
Predtým sa k tomu nedostali,
lebo Draco, zrejme dal všetkým ostatným vedieť, že je aj tu a akosi sa
pridali k nim, potom už nebolo možné sa dostať k ničomu, čo by nemalo
byť verejne známe.
Harry len prikývol. Nemal chuť
sa s ním zhovárať na túto tému. Dosť ťažko sa mu dívalo na Rona a Hermionu,
ktorý od tej poslednej záležitosti vôbec nepokročili a teraz to už
vyzeralo tak, že Draco si získal aj Siriusove sympatie, všimol si to a nielen
on.
Počas večere sa mu občas zdalo,
že Sirius si dokonca s Malfoyom rozumie lepšie než on sám.
A bolo to svojím spôsobom
pochopiteľné, čelili rovnakým hrozbám, pochádzali s pomerne rovnakého
prostredia a obaja práve teraz čelili veľmi podobnému problému, týkajúcemu
sa ich osobnej slobody, ktorého riešenie bolo zatiaľ v nedohľadne.
Možno preto nemal na nič náladu
a nezapájal sa do rozhovorov. Zdalo sa mu, akoby s nimi nebol až
príliš dlho, akoby prišiel do iného života s ktorým už nemá takmer nič
spoločné.
Začínal si myslieť, že aj Sirius
sa mu po jeho príchode venoval len preto, lebo sa cítil previnilo kvôli tomuto
novému druhu priateľstva, ktoré sa mu podarilo nadviazať.
Potom ako Draco odišiel, aj on
veľmi rýchlo ukončil ich rozhovor a po zvyšok dňa ho vôbec nevidel.
Jeho ani nikoho iného, Hermiona
sa opravedlnila, že sa necíti dobre a Ron, ten takisto nezišiel dolu.
Prišli len na večeru a aj tam
to vyzeralo tak, akoby to robili len z donútenia.
Akoby ho už nikto z nich nepotreboval
inak, než ako CHLAPCA-KTORÝ-PREŽIL.