fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha,
dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,
Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr.
Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah: „Iba jedno kliknutie...“
Pre Michalette
Šiel
za nimi.
Vedel,
že je to chyba už vtedy, keď opustil hotelovú izbu, no nemohol sa tomu ubrániť.
Nedokázal
mať ani chvíľu pokoja, keď nevedel, čo je so sestrou, keď sa obával, že by
mohla opäť klesnúť na dno.
Uvedomil
si, že ho skrátka drží za krk a trasie ním, že kričí a ani nevie,
odkiaľ sa to v ňom berie.
„Kde
je... kde je...“
Pocítil
Markove ruky na svojich pleciach, dosť dôrazne ho odsunul od toho vysokého čiernovlasého
muža, ktorý sedel pri bare vedľa neho.
On
osobne nemal rád takéto miesta, boli príliš hlučné, plné neočakávaných
komplikácií.
No
zrejme tu boli aj veci silnejšie než jeho fóbia. A strach o sestru
bol očividne jednou z nich.
„Tak
to je on? Brat Blue?“ vyhlásil ten mladý muž s miernym pobavením
v hlase. A nevyzeralo to ani, že by stál o zásah miestnej
ochranky, čo to potešilo viac než by vôbec čakal, keďže možnosť, že by ho
odtiaľ vyviedli a že by naňho siahali cudzie osoby mu bola vrcholne
nepríjemná.
Vodca
skupiny DarkArts, však za zmienku rozhodne stál.
Bol
pomerne príťažlivý, aspoň z určitého hľadiska bolo možné ho za takého
považovať. Dal sa mu pripísať určitý druh chladnej a dosť znepokojivej
krásy, dosť netypickej pre osoby v ich odbore.
Za
zmienku nepochybne stáli tie jeho znepokojujúce hlboké tmavé oči, čomu by
zrejme prikladal omnoho viac pozornosti, keby nebol ovládaný hnevom
a bezmocnosťou.
„Áno,
je to on, jeden z mojich najlepších...“ vyhlásil Mark bez váhania, jednou
rukou ho držal pri sebe, svojím spôsobom ho vtiahol do objatia, s ktorého
sa mladý hacker vôbec neponáhľal.
„Môžeš
s ním hovoriť celkom otvorene, povedz mu to, čo si povedal mne...“
„Ak
na tom trváš tak, dobre, budem hovoriť priamo s ním, len preto, že ty ma
o to žiadaš...“ súhlasil dosť neochotne.
Misha
zhlboka dýchal a snažil sa spamätať z toho svojho výbuchu, ktorý
rovnako rýchlo ako aj prišiel tak aj pominul.
„No
najprv by bolo vhodné, aby sa mi ospravedlnil... nemôžeme predsa tolerovať
absolútne všetko, ani našim najlepším, to musíš pochopiť...“
Misha
na nič nečakal, vedel, že práve teraz má jedinú príležitosť hovoriť s tou
osobou. A príležitosti tohto druhu sa zriedkakedy zvyknú opakovať, preto
prekonal tú svoju hrdosť a potichu hlesol.
„Prepáčte
mi to...“
„Áno,
tak v tom prípade skutočne môžeme túto malú nepríjemnosť prehliadnuť...“
vyhlásil do istej mierny spokojne.
„Ja
ti rozumiem, bojíš sa o svoju sestru, to je pochopiteľné... Sadni si
k nám, pozhovárame sa o tom...“
Poslúchol,
stále však čiastočne zotrvával v Markovej blízkosti a zostal
s ním do istej miery v priamom kontakte.
„Chcem
len vedieť, kde je... potrebujem vedieť...“
Aganemnón
prikývol. Bol to on, alebo nejaký z jeho zástupcov, no nebolo nikdy tak
celkom isté, vzhľadom na to, čomu sa venovala skupina tohto druhu.
„A
nie si sám, aj ja by som rád vedel, kde je ... no musím ťa žiaľ sklamať...
neohlásila sa nám ani sa k nám nevrátila...“
„Ale
čo jej login, prihlásila sa cez...“ bolo
potvrdené, že niekto s takým linkom nedávno pre nich pracoval na istých
projektoch.
„To
bohužiaľ či nanešťastie nebola ona... povedzme, že šlo o istú internú
záležitosť, ktorá s ňou nemá nič spoločné...“
„Ste
si istý, že nikto z vašich... spolupracovníkov o nej nič nevie?“
„Nie,
nič o nej nevieme a ani vedieť nechceme, čo sa mňa týka, blue
u nás skončila...“
Tieto
slová ho podnietili k tomu, aby si s nimi vypil, aby sám sebe opäť
popustil uzdu.
***
Len
spal.
Nevedel
ako dlho presne, no tak ho to položilo, že vôbec nedokázal nič robiť.
Mark
ho nechal. Pohyboval sa potichu a nijako výrazne netrval na tom, aby sa už
prebral k životu.
No
aj tak si to vyčítal, každú jednu minútu, ktorú preležal v tej posteli,
každý jeden z tých ďalších neprijatých hovorov od brata. Obzvlášť teraz,
keď sa prebral k životu.
„Koľko
je hodín?“ hlesol bolestne, keď bol schopný aspoň do istej miery vnímať svoje
okolie.
„Trištvrte
na tri...“ povedal mu Mark, ktorý sa práve odniekiaľ zrejme vrátil, lebo bol
oblečený a sadol si na posteľ k nemu s notebookom. Jedným
z tých svojich nevinných nie
pracovných.
„Niečo
nové o...“
„Nie,
zatiaľ nič, no overil som si aganemnonove tvrdenia aj z iných zdrojov, ona
s nimi nie je ani na ňu nemajú dosah... to je viac než isté...“
„Tak
kde môže byť, kde len je...“ klesol späť
do postele, akoby aj mal nejaký dôvod na to, aby niečo robil
a o niečo sa staral.
Začalo
sa hovoriť aj o tom, že DarkArts, si pripravuje pôdu pre prijatie nového
člena, že osoba, ktorá sa prihlásila pod linkom jeho sestry by ju mohla
v ich radoch nahradiť.
Neprekážalo
mu to, aspoň nie tak, akoby malo, nikdy nesúhlasil s tým, aby sa Danielle
zaplietla práve s nimi.
Na
jeho názore však zrejme nikomu očividne nezáležalo a už vôbec nie jej.
***
„Prosím,
povedz, že už niečo máme, čokoľvek...“ sám sa zúčastňoval pátrania, no
nevydržal tam dlho, keď overovali tie najnovšie správy musel odísť, nedokázal
to vydržať. Práve preto bol teraz vzadu, vo svojom kútiku a chvíľu sa z toho
spamätával.
Po
dvoch týždňoch, konečne nejaká správa, akosi ho to zasiahlo dvojnásobne.
„Áno,
zdá sa, že niečo máme...“ povedal mu a on okamžite vstal.
„Našli
ste ju, ona... objavila sa a ...“
„Nie,
tak celkom...“
Mark
ho objal okolo pliec a odviedol ho do prednej časti ich úkrytu.
„Tak
mu to ukáž...“
„Jasné,
šéf...“
Chameleón
ich hlavný programátor už sedel na svojom mieste a tváril sa trochu menej
urazene, ako keď prvý raz prišiel do úkrytu, potom svojom predchádzajúcom
úteku.
Dokonca
odložil aj tie cesnakové chrumky, ktoré používal len preto, lebo on podobné
vône nemal príliš v láske. A nahradil ich syrovými. Čo práve teraz
vskutku dokázal oceniť.
nasledujúca kapitola
