fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Petriku.
Hájnik
Ogg ju privítal len slabým kývnutím a naznačil jej, aby si sadla. Práve
večeral, keď sa uňho zastavila kvôli svojmu trestu, no nevyzeralo to, že by mu
to prekážalo, dokonca ju bez váhania pozval ďalej. Jedlu sa však venoval len
dosť okrajovo, skôr sa v ňom len tak preberal.
Bol
aj akýsi skleslý a ona to chápala lepšie, než ktokoľvek iný, lebo napriek,
tomu, že Hagridovi to v podstate dosť sťažoval, v podstate ho mal v podstate
svojím spôsobom rád.
Ostalo
po ňom prázdne miesto, ktoré práve teraz zrejme nevedel zaplniť ničím iným.
Zazrela
aj pár jeho vecí, vrátane hrnčeka, ktorý používal, boli na svojom mieste, akoby
odišiel len pred chvíľou.
„Ten
koláč, ktorí ste vtedy pripravili... bol veľmi dobrý...“ pripomenul jej túto
jej pomoc pre Hagrida.
„Som
rada, že vám aj vašej rodine chutil...“ odvetila pomerne zdvorilo.
„Tak
mi teda, dovoľte, aby som vám dal radu, nič v zlom, no isté veci som začul
a znepokojujú ma viac, než počas tých bežných rokov... hovorí sa o vás
a nie vždy sú to veci, ktoré si vôbec dovolím opakovať, vyhýbajte sa
opusteným miestam a takisto aj im... nemajú dobré úmysly... nikdy
neostávajte sama...“ hovoril pritom potichu a celý sa obzeral, jeho tvár
prezrádzala strach.
„Myslíte
Slizolinčanov?“ tušila, že sa niečo také môže stať. A Tomovo správanie ich
zrejme len utvrdzovalo v tom, že si môžu dovoliť viac než by bolo vhodné.
No
on jej na jej otázku neodpovedal, aspoň nie priamo. Chvíľu to vyzeralo, akoby
sa snáď chystal vziať svoje slová späť, ale potom si to rozmyslel a dlhší čas
už len mlčal.
No
v nej už stihol vyvolať strach. Čo ak skutočne niekto z nich proti
nej vystúpi, čo ak jej ublížia, teraz, keď sa Tom k nej správa takto, je
len otázkou času, kedy...
No
nevedela, čo by s tým asi tak mala urobiť, nie teraz, jedine, brániť sa...
tak ako bude môcť a dúfať, že to dokáže zvládnuť, že sa proti nej
nepostavia všetci...
Zaplavila
ju hrôza pri predstave, že by jej teraz niekto ublížil, že by teraz niekto
ublížil jej dcére.
„Ja
budem si dávať, pozor, veľký pozor...“ ubezpečovala ho šeptom a on takmer
nepatrne prikývol.
Radšej
sústredila svoje myšlienky na Hagrida, už len preto, aby sa zbavila toho
nebezpečného tlaku mágie, súvisiaceho s tými jeho nepríjemnými
podozreniami.
Vedela,
že je v poriadku, že sa o seba dokáže postarať, no nič to nemenilo na
tom, že jej chýbal ten jeho pohľad na svet a bytosti žijúce v ňom.
Klesla
preto do jedného z pohodlných kresiel, čo trvalo dlhšie než čakala,
pretože už na pol driemala, keď sa k nej napokon obrátil.
„Tak
poďte, slečna Warrenová, vezmite si jeden z tých košíkov a pôjdeme...
Predpokladám, že vám nemusím opakovať základné pravidlá týkajúce sa pobytu
v Zakázanom lese...“
„Nie,
pane, to nemusíte...“ pomaly vstala
a vzala si jeden z tých ľahších.
Sledovala
ako si Ogg prevesil cez plecia zbraň a zavolal na svojho psa, v sprievode,
ktorého vstúpili do Zakázaného lesa.
Zdržiavali
sa ďalej od arény, čo práve teraz skutočne oceňovala, keďže už len pohľad na ňu
v nej vyvolával nepokoj.
Tu
to bolo v poriadku, prikrmovali
stádo testralov a rozmiestňovali menšie zaklínadlá, na určité miesta,
ktoré Ogg vyznačil, nevysvetlil jej účel tohto úkonu, ona len plnila jeho
príkazy, držala sa pri ňom, a nezaťažovala sa ničím iným, len ich
ukladaním do košíka. Do toho svojho aj do toho druhého, ktorý si so sebou
priniesol Ogg.
Pracovali
v tichosti, až kým nesplnili všetky úlohy, ktoré boli rozpísané na zozname.
Čas už medzitým dosť pokročil. A ona začínala byť unavená, nepochybne
preto uvítala ďalšie dosť ťažkopádne naznačenie, že by to už mohlo stačiť.
Potom
spolu prešli skratkou až ku škole, snažila sa všetko si všímať, len pre prípad,
že by bolo vhodné ju niekedy použiť. Nerozmýšľala síce nad prechodom Zakázaným
lesom, to by sa sama neodvážila riskovať, no nebolo na škodu, rozšíriť si
vedomosti, čo sa týkalo tunajších skratiek.
Opäť
sa do jej mysle vkradli nepríjemné predstavy súvisiace so skutočným útokom na
jej osobu.
„Ste
si istý, že hovorili o mne?“ opýtala sa ho šeptom.
Prikývol.
Strhla
sa, keď začula kroky.
Podvedome
siahla po svojom prútiku a neváhala by ho použiť, dokonca aj to
zaklínadlo, ktoré sa jej tak hnusilo, len preto, aby zabránila tomu
najhoršiemu.
Bol
to však mladá profesorka magických hlavolamov, profesorka Atkinsonová, vyzerala
dosť rozrušene, keď sa jej Myrtla pozdravila. Vôbec sa pri nich nezastavila,
len sa ponáhľala späť do školy bez toho, aby na nich čo i len pozrela.
A
ona si uvedomila, že táto skratka je skutočne bližšie pri aréne, než si pôvodne
myslela, lebo ju mohla vidieť kdesi na pozadí, za tými menšími stromami, bola
jej vysvietená časť. A neďaleko nej stál, on profesor Obrany. Ani len
neuvažovala nad tým, čo sa tam medzi nimi asi tak odohrávalo a prečo ju
vôbec o takomto čase pozýval do svojej arény.
Raz
jej už povedal, že o ňu nemá záujem, no očividne práve teraz stačil jej
čistokrvný pôvod na to, aby prehodnotil svoj postup. A možno to tak bolo
najlepšie, možno práve osoba akou bola ona k nemu aj skutočne patrila.
Čo
však neznamenalo, že zistenia tohto druhu už viac neboli pre ňu bolestivou
skúsenosťou.
nasledujúca kapitola