Snapov syn
*poviedka patrí
k Čarovnej krajine (remake)
zameriavajúcej sa na život, neuznaného syna Severusa Snapa a jeho láske
k istej osobe... svojím spôsobom sa bude minulosť opakovať...
žáner: het, ale momentálne na tom vlastne ani nezáleží, krátka náladovka...
pár: bez páru (zatiaľ), postavy
Quentin Quirrell (moja AUTP postava)
študent siedmeho ročníka na Rokforte, nepriznaný syn Severusa Snapa,
jeho matka pochádza z rodiny Quirrellovcov no odčlenila sa od nich
a otvorila si vlastnú dielňu so svojou spolužiačkou istou Brownovou, ktorá
má dcéru Daphne (AUTP postavy)...
Daphne Brownová
(budúca prváčka), Albus Severus Potter, James Potter (študent siedmeho ročníka)
Varovanie: AUTP
postavy, nová generácia, možnosť, že história sa bude opakovať...
Poznámka: vrátime sa teraz trochu späť do minulosti, do
obdobia, kedy je Daphne prváčka na Rokforte a Quentin je študentom
siedmeho ročníka.
Bola dezorientovaná.
Mala strach.
Medzi všetkými tými ľuďmi
bola stratená.
Občas sa jej to stávalo,
občas s príčin, po ktorých odmietala pátrať sa to zrazu vrátilo.
Nevedela sa odtiaľ
vymotať, stratila sa a netušila, kadiaľ by sa mala dostať späť
k svojim spolužiakom.
Zrazu boli všetci preč
a ona ostala sama, sama na mieste, ktoré pre ňu ešte stále predstavovalo
hotový labyrint.
Krútila sa jej hlava,
cítila ako jej mágia zrazu prekračuje únosnú mieru, stávalo sa to, keď mala
strach, keď v nej ožívali akési staré zážitky, v ktorých sa nikdy
radšej ani len nechcela hrabať.
Nechcela, aby to niekto
zistil, aby sa jej posmievali kvôli tomu, že sa zľakla toho rozsiahleho
priestoru, že sa tu cítila taká stratená.
Bolo jej veľmi zle,
horšie než kedykoľvek predtým, no všetok ten tlak zrazu pominul, keď si všimla
jeho, keď ho videla na jednom z tých odľahlejších miest zrazu zaznel jeho
hlas.
Quentinov hlas.
A verila tomu, že
všetko bude v poriadku, že všetko bude tak, ako jej to sľúbil, keď jej
rozprával o Rokforte.
Prekonala ten počiatočný
strach, ktorý ju nútil zotrvať na mieste a vybrala sa k nemu.
Nebol sám. Sedel tam
s nejakými kamarátmi zo svojej fakulty.
Malfoy medzi nimi však práve teraz nebol, čo považovala za dobré
znamenie, myslela si, že bude omnoho ľahšie ho osloviť, keď nebude pri ňom.
„Quentin...“ oslovila ho.
V chvejúcej sa ruke
držala svoj rozvrh. Snažila sa dýchať, nepodľahnúť panike...
Ani na ňu nepozrel, ďalej
sa venoval priateľom, akoby tam vôbec nebola.
Skúsila to ešte raz.
„Quentin, mohol by si...“
Bolo to zlé, horšie než
zvyčajne, potrebovala jeho pomoc, on by ju dokázal upokojiť, s ním by opäť
našla stratenú rovnováhu, cítila ako mágia stúpa vyššie, ako je drvená silou
vlastného strachu.
Pozrel na ňu, no
v jeho pohľade nebola tá láskavosť, na ktorú bola zvyknutá predtým, len
chladná ľahostajnosť, len odstup.
Teraz nie.
Teraz nebol čas na
podobné záležitosti. Kedykoľvek predtým len nie teraz.
Nemohla ho požiadať
priamo, nemohla mu povedať, čo sa s ňou deje, no on by to mal pochopiť. On
áno.
„Ja nie som prefekt, ak
niečo potrebuješ obráť sa na svojho prefekta... “
„Ale to...“
„Quentin, kto je vlastne
tá malá, ty ju poznáš, je to tvoja rodina...“ opýtal sa ho jeden zo
Slizolinčanov.
„Nie, nie je to moja
rodina, vôbec ju nepoznám...“
„Quentin, ale...“ chcela
mu to povedať, vysvetliť mu, že to nezvládne, že potrebuje, aby...
No on ju nepočúval, nebol
ochotný ju počúvať.
Jeho spolužiaci už začali
vstávať, zrejme sa chystali odísť na hodinu. A Quentin chcel ísť
s nimi.
Nevedela, čo by mala
urobiť, bola stratená, absolútne bezmocná a on ju tam chcel len tak
nechať.
Nemala na výber. Nemohla
ho nechať odísť. On jej predsa musí pomôcť. Sľúbil jej, že keď sa to stane,
vždy jej pomôže...
Postavila sa mu do cesty
z posledných síl...
„Quentin, prosím ťa,
počúvaj ma, ja... naozaj...“
Odsotil ju.
„Už nikdy sa mi nepleť do
cesty, rozumieš! Nikdy viac...“
Cítila to, aj ten dopad
na chladnú zem, tú bolesť šíriacu sa vo vlnách jej telom, počula smiech jeho
spolužiakov. Krútili sa v akomsi víre neznesiteľných predstáv.
„Tá malá je ale vytrvalá,
asi sa do teba zabuchla, však Quirrell...“
„Sklapni, Greengrass,
nevieš o čom hovoríš...“
Počula jeho hlas, opäť no
už nepocítila ten istý druh úľavy ako predtým. Mágia ju pohltila, topila sa
v nej. Nemohla dýchať, nemohla myslieť, počula len zvuk odchádzajúcich
krokov.
