Vtedy som verila 21. kapitola 2/2

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

Začal prvý školský deň.

Chodby boli plné študentov, všade vládol ten typický poprázdninový rozruch. Zachytila pár pohľadov, no nič výnimočné, kvôli čomu by mala byť znepokojená. Pre istotu však mala jednu ruku vo vrecku, pre každý prípad, bol to starý zvyk, ktorého sa akosi nedokázala zriecť.

Cítila sa medzi nimi takmer ako predtým. V tých lepších časoch, keď jej všetci dali pokoj. Čo však neznamenalo, že sa neobávala toho, že sa do nej opäť pustia, hlavne teraz, keď boli jej zvyčajní nepriatelia skôr v prevahe.

No dnes to tak ani zďaleka nevyzeralo.

Aspoň Myrtla nadobudla ten dojem, že aspoň dnešný deň by mohol byť jeden z tých lepších.

Aj napriek tým svojím počiatočným obavám, to už teraz vyzeralo viac než nádejne.

Aj napriek tomu, že smerovala na dvojhodinovku Čiernej mágie, čo by vskutku mohla považovať za zaujímavý predmet, nebyť toho všetkého, čo sa na Rokforte v poslednom čase odohralo. A na to za akých podmienok zrejme bude prebiehať vyučovanie.

Sedela v triede na svojom zvyčajnom mieste, obklopená dobre známymi tvárami aj tými novými.

Dnes nešli do arény, dostali odkaz, že budú mať teoretickú hodinu v učebni, kvôli nejakým novým úpravám.

Zdalo sa, že svet sa môže pokojne aj  zrútiť a budovať nanovo, ale Mloky sa budú robiť aj tak. Aspoň ona to tak vnímala, keď videli na tabuli tie dobre známe okruhy otázok.

Tentoraz však upravené o body, ktoré by pod Dumbledorovým vedením preberať nesmeli.

Čo sa stretlo s nadšením hlavne u niektorých jej spolužiakov. No ona tomu práve teraz neprikladala až takú dôležitosť.

Akýkoľvek rozruch však utíchol, keď profesor Riddle, vlastne lord Voldemort ,vstúpil do triedy.

Opäť sa jej zdalo, akoby bol len tým mladým profesorom, ktorý je schopný celú triedu udržať v napätí.

Pomocou tých svojich diskusií, ktoré boli pre ňu mnohokrát priveľmi tvrdou skúškou.

„Vitajte opäť v mojej triede...“  povedal im, keď prechádzal pohľadom po ich tvárach.

Cítila jeho vplyv, bol tam, tá manipulatívna zložka jeho vplyvu, ktorej sa nikdy neprestala úplne obávať.

„Počas tej dnešnej hodiny zameriame pozornosť na zložky tej skutočnej mágie, tej o ktorej ste dosiaľ počúvali len lži a polopravdy...  začneme neodpustiteľnými kliatbami, ktoré...“

***

Urobil to.

Skutočne niečo také dokázal urobiť.

Chvela sa, absolútne zbavená svojich zmyslov. Ako si mohla myslieť, že všetko bude v poriadku? Ako mohla veriť, že potom dnešnom ráne to nebude práve ona, na kom si vyleje svoju zlosť.

Bavila sa na nej celá trieda, úplne všetci. Vedela, že vzhľadom na to, čo sa stalo to bolo nepodstatné, no pre ňu to znamenalo celý svet. Všetko čo je sľúbil bola lož, všetko to boli len také rečí, ktoré nemali žiadny význam, aspoň nie v skutočnom svete, kde zabudol na to, čo by jeden pre druhého mali znamenať, akoby to nevedel, akoby vôbec netušil, čo je dôležité.

Ležala vo svojej posteli v izbe a nemala v úmysle sa odtiaľ ani len pohnúť. Prsteň ostal na nočnom stolíku, položený pod jednou z tých ťažších kníh.

Nerozumela tomu, prečo jej ho dal, prečo to urobil a potom bol schopný takej krutosti.

Nemohla predsa súhlasiť s nacvičovaním neodpustiteľných kliatob na prvákoch. Nemohla sa niečoho takého zúčastniť. Keby šlo len o imperius možno by sa to dalo zvládnuť, ale cruciatus.

Snažila sa na to nemyslieť, ignorovať tú nebezpečnú bolesť, ktorá prešla jej vnútrom, keď si spomenula na to, čo jej pred všetkými spôsobil.

„Budete ochotná nahradiť jedného z nich pri praktickej ukážke, slečna Warrenová?“

Bol schopný sa jej opýtať na niečo také.

A nepochybovala o tom, že by sa tam aj musela postaviť, ak by skutočne... ak by... Z jeho pohľadu jasne vyplývalo to, že by jej to urobil, že by musela čeliť tej bolesti ona aj dieťa.

Nemohla na to ani len pomyslieť. Na to ako okomentoval jej zlyhanie pred všetkými. Tie slová boleli viac než možnosť, že by sa mohla stať obeťou tej kliatby, viac než tá možnosť, ju boleli všetky tie jeho slová, ktoré ju zasiahli priveľmi hlboko. Opäť v nej všetko rozbili na kúsky.

Nikto sa jej nezastal. Všetci mlčali a ona to napokon musela urobiť, donútil ju k tomu, použil proti nej jej strach, nedal jej na výber.

Vzal späť všetko čo povedal, všetky svoje sľuby premenil na prach, tým ako sa k nej správal, tým ako všetko čo jej sľúbil vzal zrazu späť, akoby nič z toho nikdy neexistovalo.

Nemohla sa vrátiť domov, jej rodičia boli niekde v Austrálii a nechcela ich a sestru zbytočne vystaviť nebezpečenstvu. Rokfort nebolo možné len tak opustiť, už sa o tom stihla presvedčiť.

Nemohla utiecť. No nikto ju viac nedonúti sa k nemu čo i len priblížiť. Rozmyslel si to, zrazu si to všetko rozmyslel a ona bola preňho len nepotrebnou záťažou. Nevedela ako sa jej to teraz podarí prežiť a či vôbec ešte bude môcť opustiť svoju izbu. 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola