11. 7. 2016

Hacker 7. kapitola 2/2











fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha, dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,  Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr. Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah:  „Iba jedno kliknutie...“

 pre Michalette.




Zaparkoval pred miestnou strednou školou, na jednom z tých menej frekventovaných miest, určených pre študentov.
Emilia sedela vedľa neho, tak ako to bolo pôvodne dohodnuté, začal chodiť do školy s ňou, aj keď do istej miery oneskorene, čo mu práve teraz dokonale vyhovovalo, podľa možnosti by sa rád tomuto prostrediu vyhol, ak by to bolo možné, jeho jedinou motiváciou bolo získanie maturitného vysvedčenia. No ani to niekedy nestačilo.
Pochyboval, že si tu vôbec dokáže zvyknúť a opäť ľutoval to, že nedokázal vypnúť niekedy inokedy a nie práve vtedy, keď sa mohol dostať do akcie a zistiť na čom Mark skutočne pracuje, keďže dosiaľ nemal tú možnosť, stále to považoval za jednu z tých premárnených príležitostí.
„Tak sa zatiaľ maj...“  rozlúčil sa s ňou aspoň dočasne, keďže ešte musel odovzdať ospravedlnenia v kancelárii a až potom plánoval ísť aj na nejaké hodiny podľa svojho rozvrhu. Našťastie nemali všetky hodiny spoločné, len niektoré.
No tú prvú aj tak bude musieť vynechať, už len preto, že mienil predložiť ospravedlnenie na telesnú výchovu. Samozrejme falošnú, aspoň čo sa týkalo tohto predmetu, jeho brat také veci ako ulievanie sa z týchto hodín neschvaľoval, no jemu to bolo srdečne jedno.
Chlapčenská šatňa bola definitívne nepriateľským územím a pochyboval, že by to tu mohlo byť preňho iné.
„Uvidíme sa...“ vyhlásila Emilia pomerne nervózne a z nejakých jemu neznámych príčin bola dnes aj ona akási napätá a podráždená.
V jeho predstavách sa to spájalo s tým, že zrejme mohla mať svoje dni, no bola to téma, ktorú chlapci zvyčajne s dievčatami nerozoberajú, niežeby sa práve on mal do toho starať.
Ona sa však už v to ráno postarala o to, aby mal zmiešané pocity z niečoho úplne iného.
„Misha, mohol by si ma teda... na rozlúčku pobozkať teda... keďže spolu chodíme, tak by bolo dobré, aby všetci videli, že...“
Áno, iste pokojne jej pomôže spáchať spoločenskú samovraždu tým, že chodí s nováčikom a stratenou existenciou zároveň.
Súhlasil však s tým, čo ho teraz dosť štvalo a musel s tým niečo urobiť, už len to, aby aj ona pochopila, že sa s ním nebude môcť len tak zahrávať a využívať jeho služby, ako sa jej len zachce.
„Tak dobre, no bude ťa to niečo stáť...“
To ju dosť zarazilo.
„Čo by si chcel?“
„Ešte neviem, láskavosť, keď ju budem potrebovať, ty pre mňa tiež niečo urobíš...“
„Dohodli sme sa predsa...“
„Áno, ale nie na tom, že ty si budeš vyberať, kedy budem hrať tvojho priateľa, dohodli sme sa len na tom, že to nebudem popierať...“ pripomenul jej chladne.
Odhodlane prikývla. Patrila k tým úprimným dušiam, ktoré to dodržia, videl jej to na o očiach a keby aj nie, vedel by si predstaviť, ako jej život sťažiť, s tým nemal ani len najmenší problém.
Potom to urobil, rozlúčil sa s ňou inak než čakala, ten bozk, to bolo niečo, čo by si mala rozhodne pamätať, on sám bol dobrým študentom a Mark ho toho naučil veľa, možno viac než by sa od neho vôbec dalo očakávať.
Dostal ju, hneď po prvom bozku, chcela mu ho oplatiť, no on, nemal záujem to zbytočne predlžovať.
„Mala by si ísť, lebo budeš meškať...“ pripomenul jej.
A vychutnával si to prekvapenie v jej očiach, zrejme neočakávala, že v istých veciach sa vyzná a že nielen v IT oblasti je ako doma.
***

Neskôr...
Bol na ceste na Dejepis, keď mu vo vrecku zavibroval mobil. To bola ďalšia vymoženosť, ktorú získal ako sestrin záchranca.
Danielle sa postarala o to, aby mu ho jeho rodičia poslali, čo považoval za vskutku príjemné.
Danielle očividne niečo také dokázala, práve teraz, keď sa jej vo všetkom snažili vyhovieť, len preto, aby ako tak zvládla tú napätú situáciu, ktorá doma zrejme panovala.
No práve teraz mu prišla cez messanger správa od chamelóna z jeho normálneho profilu, čo vôbec nebolo dobré, lebo takto by sa nemali kontaktovať.

Asimov
Zabudol si si u mňa to DVD s Transformermi. Čo s ním mám urobiť?
Čo bol doslova červený poplach, keďže to bola jedna z tých zriedkavých kódových správ, ktoré Mark zvyčajne považuje za tú poslednú možnosť, ako dať skupinu rýchlo dokopy.
No práve teraz si nemohol dovoliť, len tak zmiznúť zo školy. Aspoň nie na mieste, kde doslova každý každého pozná... Mohol urobiť len... isté veci, ktoré by sa Sashovi vôbec nepáčili, no práve s ohľadom na návrat Blue nebolo možné isté veci len tak prehliadať.

Misha
Môžeš si ho nechať. Mne už chýbať nebude.
Zvolil odpoveď, ktorá znamenala, že práve teraz nemôže hovoriť. A budú naňho musieť istý čas počkať.
***

Falošný požiarny poplach dostal celú školu von, no to nešťastné zariadenie vôbec neprestávalo pípať a nedalo sa vypnúť, čo sa stretlo s pomerne veľkým nadšením, so strany všetkých študentov.
Misha si nevšímal ten rozruch okolo toho všetkého.
Zamieril rovno na jedno z tých miest, ktoré bolo práve teraz vhodné na nadviazanie kontaktu.
Nemal veľa času, možno len pár minút, no aj tak to stálo za to.
To, čo zistil, však ani zďaleka nebolo také zábavné.

***

Situácia s aganemnonom je pod kontrolou. Neublíži jeho sestre, nič sa nestane aj keď sa proti nemu otvorene postavila, nebude to znamenať kybernetickú vojnu medzi skupinami, ktoré spolu tak dlho a úzko spolupracovali. Aj s ohľadom na to, že sestra bola teraz už u nich, že Mark sa postaral, aby ju mali opäť pod kontrolou a ona to prijala, čo sa však na druhej strane nestretlo s veľkým porozumením.
Nechcel na to myslieť, na tú možnosť, že by to mohol brať osobne, bol to každopádne šialenec, podobne ako Mark, do istej miery poznačený tým všetkým, čoho bol súčasťou.
Mark mu sľúbil, že sa nič nestane, že to nie je až také vážne, akoby sa to mohlo pôvodne zdať.
To, že aganemnonovi vôbec po prvý raz na niekom záleží tak, aby bol schopný postarať sa aj o jeho sestru, bolo však znepokojujúce samo o sebe. To, že jeho sestra sa odvážila rozbiť ústa dievčaťu, ktoré on zrejme má do istej miery rád, znamenalo komplikácie. To, že to bolo až také vážne sa dozvedel až neskôr, tajili to pred ním, len Danielle bola ochotná sa o to s ním podeliť, keď dostala strach.

Možno to nebol ten najlepší nápad, že si vymohla od rodičov možnosť ostať doma a pokračovať v liečbe ambulatne, no keď si už postavila hlavu, nič ju nemohlo zastaviť.
No boli to najnovšie správy tých posledných dní, ktoré zatiaľ prežíval, takpovediac v druhom období aklimatizácie.
Zrazu mu stúpla teplota, nemohol ísť do školy a už vôbec nie nikam inam.
Dopoval sa liekmi, čajom a väčšinu času strávil vo svojej posteli, s notebookom na kolenách.
Mal všetkého po krku a bol natoľko nepríjemný, že sa mu všetci na farme radšej vyhýbali.
No zotavil sa aspoň natoľko, že mu dnes nanútili prvé online sedenie s jeho terapeutom, ktorého už vskutku dlho nevidel, niežeby niekedy bral lieky, ktoré mu boli predpísané a niežeby ho to práve teraz zajímalo.
Mal inú úlohu. Omnoho dôležitejšiu. Skontaktovať sa s Arwen, s dievčaťom, ktoré tak veľmi ochraňoval Aganemnom a zistiť, akoby to všetko mohli spoločne urovnať.
Bola to nateraz ich jediná šanca, ako sa vyhnúť pretrhnutiu ich spojenia a vojne.
Arwen bola údajne ako on, čelila problémom, ktoré on sám dôverne poznal, no aj tak nebol presvedčený o tom, že sa mu podarí niečo zmeniť na jej súčasnom postoji, no pre dobro všetkých sa o to musel aspoň pokúsiť. 

nasledujúca kapitola