fandom: magistérium
pár: Elaine Priceová/Alastair(autp postavy)
obsah: "Chceš byť mojou protiváhou?"
Elaine, začína svoj štvrtý ročník v magistériu, je len priemernou študentkou a skôr uvažuje o menej náročnej práci...
O to väčšie je jej prekvapenie, keď ju osloví jeden z jej spolužiakov, Alastair, u ktorého sa prejavili schopnosti tvoriča a požiada ju, aby sa stala jeho protiváhou... potom ako o svoju pôvodnú protiváhu prišiel...
pár: Elaine Priceová/Alastair(autp postavy)
obsah: "Chceš byť mojou protiváhou?"
Elaine, začína svoj štvrtý ročník v magistériu, je len priemernou študentkou a skôr uvažuje o menej náročnej práci...
O to väčšie je jej prekvapenie, keď ju osloví jeden z jej spolužiakov, Alastair, u ktorého sa prejavili schopnosti tvoriča a požiada ju, aby sa stala jeho protiváhou... potom ako o svoju pôvodnú protiváhu prišiel...
V galérii si sadla na svoje zvyčajné miesto pri
jazere, celkom dozadu, kde sa väčšinou zdržiavali starší študenti.
Bola to veľká miestnosť, ktorej súčasťou bolo jazierko
s príjemne chladivou vodou, využívaná na voľnočasové aktivity a hry,
v ktorej sa učni z magistéria väčšinou venovali zábave a jedeniu,
sledovaniu filmom a všetkým, čo bolo za daných okolností považované za
súčasť ich odreagovania sa od školských povinností. Bez ohľadu na to, ku
ktorému majstrovi patrili, tu mohli tráviť svoj voľný čas.
Evan šiel viac dopredu, práve preto, že mal na
starosti film, chcel mať lepší prehľad o tom, čo sa bude diať na stene.
Elaine sa pohodne usadila na brehu, predtým si naliala
svoje obľúbené pitie, ktoré chutilo ako nápoj s čerstvých jahôd
s kúskami lahodnej čokolády, okolo nej sa ako zvyčajne vytvoril pomerne
voľný priestor aj s ohľadom na to, že časť jej tímu bola práve teraz preč.
Mohla si pokojne ponoriť nohy do vody, ktorá mala práve teraz mimoriadne
príjemnú teplotu.
Zatiaľ tu bol relatívny pokoj, zrejme nikto okrem
majstrov nebral priveľmi do úvahy tú tvoričovu
otázku, predpokladali, že sa to všetko vyriešilo v tichosti
a o ňu sa nikto viac nezaujímal. Dopočula sa už aj o tom, že
niektorí to považujú len za jeho momentálny skrat a potvrdenie toho, že
zjavne ešte nie je pripravený o čomkoľvek rozhodovať.
Do istej miery ju to urážalo, ale nie natoľko, aby
tomu pripisovala príliš veľký význam. Doteraz sa na škole veľmi nepredviedla
a predpokladala, že učni by si predstavovali po jeho boku niekoho
užitočnejšieho.
Preto sa len pohodlne oprela a sledovala, ako sa
na scénu pomaly dostávajú autoboti. Optimus Prime toho videla skutočne veľmi
rada, keďže bol jej obľúbenou postavou z tejto ságy. Patrila k tým,
ktoré si rada pozrela znovu, ak mala na to príležitosť.
Transformers, všetky jeho diely a všetko, čo
s sním súviselo, to boli aj Evanove obľúbené filmy. Napokon si zvolil tú
svoju zvyčajne overenú klasiku a zatiaľ mu to šlo veľmi dobre. A vyzeralo
to tak, že to bude jeden z tých pokojných večerov, no všetky hlavy sa
zrazu začali obracať smerom k východu. A aj ona sa tam napokon pod
vplyvom všetkých tých znepokojených pohľadov pozrela. Evan pokračoval ďalej vo
svojom príbehu, no nikto už nesledoval film.
Alastair Hunt po dlhom čase prišiel do galérie. Vyzeral
trochu lepšie, než keď spolu šli člnom, dokonca si obliekol aj čistú školskú
rovnošatu, dal si bielu tuniku, namiesto tej minuloročnej, ktorú mal na sebe
oblečenú ešte nedávno, a dalo by sa povedať, že sa aj upravil, čo tiež
nemal v poslednom čase vo zvyku.
Nepôsobil už vôbec zanedbane, ale aspoň čiastočne im
pripomínal toho chlapca, ktorým bol, predtým než naposledy prešiel misijnou
bránou. Študenti ju používali, keď chodili na misie a takisto aj, keď sa
potrebovali na istý čas dostať von.
Vyhýbal sa im všetkým, až do toho osudného vyhlásenia,
do tej otázky, ktorú položil práve jej a ona si ešte stále dokázala
vybaviť aký to bol pocit, keď pred všetkými pristúpil k nej a opýtal
sa jej: „Budeš mojou protiváhou?“ To
bola po dlhom čase vôbec prvá rozvitá veta, ktorú použil na verejnosti. Po prvý raz, akoby sa prebudil
z tej letargie, do ktorej teraz tak často a celkom ochotne upadal.
Majstri im dosť často opakovali, aby ho nechali na
pokoji, priveľmi ho nezaťažovali žiadnymi zbytočnými otázkami, no všetci už
zrejme cítili, že dozrel čas na to, aby sa opäť zaradil medzi nich.
„Vitaj,
Alastair... Ako sa máš? Je všetko v poriadku?“ zaznievali len opatrné
otázky, od tých, ktorí s ním predtým boli v bližšom kontakte. Napriek
tomu, že vyzeral lepšie než kedykoľvek predtým, v jeho pohľade bolo stále
ešte badať istú formu rezignácie až zlomenosti.
Pri nikom dlho nezdržal, tváril sa opäť absolútne
ľahostajne a takmer na nič nereagoval.
Jednoducho si bez záujmu o okolitý svet urobil medzi
nimi cestu a Elaine si uvedomila, že si sadol k nej, na jedno
z tých voľných miest.
„Ahoj, Elaine...“ pozdravil jej.
Ona len stroho prikývla a snažila sa opäť dívať
na plátno, no bolo to ťažké, lebo teraz sa na nich skutočne hľadeli všetci,
doslova cítila ako ich oboch prepaľujú pohľadmi.
„Si v poriadku?“
„Áno, som...“ vyhlásila pomerne nepriateľsky.
Nemala v úmysle s ním nadviazať rozhovor, aj
keď sa o to pokúsil len s ňou, no jej úplne stačilo, čo predviedol
s chaosom a ako sa potom cítila, koľko sily jej tým odčerpal. Tak len
mlčala, aj napriek tomu, že on pokračoval, akoby necítil tie pohľady, ktoré ju
samú natoľko dráždili.
nasledujúca časť