fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha,
dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,
Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr.
Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah: „Iba jedno kliknutie...“
Pre Michalette.
Neodpovedala.
Predpokladal, že aj ona
má jednu z tých kríz, ktoré dosť často potrápili aj jeho.
O to viac, keď došlo
ak fyzickej ujme, to si ani nemusel predstavovať, čomu teraz to dievča čelilo.
Musel čakať, kým bude mať
chuť ho kontaktovať, čo však vôbec nezmierňovalo jeho vlastný stres.
Ani Mark sa mu ešte
dosiaľ neozval, nemal vo zvyku mu veľmi často písať, keď bol na misii, no
záležitosť A si žiadala jeho citlivý prístup, preto sa k tomu
odhodlal aj osobne, nielen prostredníctvom svojej skupiny, prešlo pár dní
a on vôbec nedostal odpoveď.
Čo len prispelo
k tomu, že bol opäť mimo seba, takmer v nezvládnuteľnom móde.
A nemohol nič robiť,
nie tu, písal Markovi na jeho pracovný mail, len frázy, ktoré mohol v rámci
svojich možností používať.
Doma si nič viac dovoliť
nemohol.
„Mám ti niečo
priniesť...“ do izby nakukla Emilia a on sebou až trhol.
„Prepáč ja, asi som mala
zaklopať...“
„Nie to je
v poriadku, ja len... zamyslel som sa...“ snažil sa, aby jeho hlas znel
absolútne normálne a pokojne, no akosi sa mu to nepodarilo, z jej
prítomnosti v poslednom čase vôbec nemal dobrý pocit.
„Nie, ďakujem, nič
nepotrebujem, no pokojne poď ďalej...“
Prikývla a pomaly si
sadla k nemu na posteľ.
Ticho.
To ticho medzi nimi bolo
až nepríjemné.
V jej pohľade
nachádzal niečo, čo tam predtým nebolo, nevedel, akoby sa s tým mal
vyrovnať.
„Ako bolo v škole?“
prinútil sa opýtať, no vôbec nepočúval jej odpoveď.
Niečo hovorila, ale jeho
myšlienky sa opäť zatúlali kamsi ďaleko. Chcel si od nej získať odstup, čo
najskôr, no nedokázal ju poslať preč, všetko bolo až príliš zložité...
Nemal to urobiť, nemal
prekročiť tú hranicu medzi nimi, nevedel ako sa k nej má teraz správať, čo
by mal vlastne povedať, aby sa mu veci nevymkli z rúk, zrazu bol
v akomsi vzťahu, vyzeralo to reálnejšie, než akákoľvek hra a keďže
svojím spôsobom bola členom jeho domácnosti, zamotával sa do toho čoraz viac.
Niečo sa ho opýtala
a on len prikývol bez toho, aby si vôbec uvedomil o čo šlo.
„Nové úlohy máš tu... tak
zatiaľ...“ rozlúčila sa s ním a on držal v ruke nové USB
s Darth Vaderom, ktoré jej na tento účel požičal. Jeho brat ho niekde
kúpil, aby mu urobil radosť.
Zároveň mu na posteľ
položila aj prefotené poznámky.
Úlohy, to bolo teraz to
posledné čo ho trápilo. No aj tak si ho napokon skôr z nudy otvoril.
Našiel akési príklady z matematiky
spolu s novou látkou, ktoré mal odovzdať do určitého termínu, už len
preto, aby mu učiteľ započítal hodiny, keďže opäť úspešne všetko vymeškával.
Prebehol najprv USB. Na
konci našiel napísaný krátky odkaz, ak by ti niečo nebolo jasné, kontaktuj ma
na... Očividne aspoň jeden učiteľ vedel, čo znamená používať moderné
technológie. No on práve teraz pomoc nepotreboval aspoň nie v tomto
predmete.
Prešiel si prvú kapitolu
z učebnice a pustil sa do počítania príkladov, matematiku mal veľmi
rád, podarilo sa mu porozumieť aj poznámkam, čo práve teraz považoval za značnú
výhodu, lebo si aspoň nemusel všetko pracne naštudovať v učebnici.
Netrvalo dlho
a prijal učiteľovu výzvu, ktorou bolo poslanie príkladov na jeho emailovú
adresu.
Odpoveď prišla skôr než
to on sám očakával, pokračoval v kompletizovaní ostatných poznámok.
Výborne,
všetky príklady si vypočítal správne.
10b/10b
do celkovej známky.
Viac už ani nečítal. To
mu absolútne stačilo.
Škola to bol horor tak či
tak, či už mu to šlo alebo nie, nikdy si k podobným inštitúciám nevytvoril
dobrý vzťah.
***
Zašiel
si po večeru. Nemal veľmi hlad, no vedel, že sa bude musieť najesť aspoň raz
denne, inak mu bude zle z liekov, o čo skutočne nestál, tak si vzal
len ľahké celozrnné pečivo, ktoré si trochu natrel maslom.
Priam
sa mu rozplývalo na jazyku, musel uznať, že tunajšia pekáreň ma niečo do seba
a takisto aj to bratovo maslo, už teraz bol od neho závislý.
„Len
si pokojne vezmi aj viac... máš hotový aj čaj,“ ponúkala ho Jennifer, už sa
vrátila domov a keď práve nepracovala na svojich vlastných projektoch,
bola pripravená aspoň nakŕmiť tých ostatných.
„Ďakujem,
Jenny, si poklad...“
Neodolal
a vzal si na tanier ešte jeden, spolu so šálkou teplého čaju.
Prišiel
aj Sasha.
Videl
ho, ako objal Jenny zozadu.
Ako
sa na privítanie pobozkali.
Musel
uznať, že brat a jeho švagriná majú veľmi pekný vzťah. Nevládlo medzi nimi
žiadne šialené napätie, tak ako u nich doma.
Na
pokoj tohto druhu by si dokázal možno aj zvyknúť.