17. 7. 2016

Hacker 8. kapitola 1/3








fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha, dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,  Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr. Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah:  „Iba jedno kliknutie...“



Pre Michalette.

Neodpovedala.
Predpokladal, že aj ona má jednu z tých kríz, ktoré dosť často potrápili aj jeho.
O to viac, keď došlo ak fyzickej ujme, to si ani nemusel predstavovať, čomu teraz to dievča čelilo.
Musel čakať, kým bude mať chuť ho kontaktovať, čo však vôbec nezmierňovalo jeho vlastný stres.
Ani Mark sa mu ešte dosiaľ neozval, nemal vo zvyku mu veľmi často písať, keď bol na misii, no záležitosť A si žiadala jeho citlivý prístup, preto sa k tomu odhodlal aj osobne, nielen prostredníctvom svojej skupiny, prešlo pár dní a on vôbec nedostal odpoveď.
Čo len prispelo k tomu, že bol opäť mimo seba, takmer v nezvládnuteľnom móde.
A nemohol nič robiť, nie tu, písal Markovi na jeho pracovný mail, len frázy, ktoré mohol v rámci svojich možností používať.
Doma si nič viac dovoliť nemohol.
„Mám ti niečo priniesť...“ do izby nakukla Emilia a on sebou až trhol.
„Prepáč ja, asi som mala zaklopať...“
„Nie to je v poriadku, ja len... zamyslel som sa...“ snažil sa, aby jeho hlas znel absolútne normálne a pokojne, no akosi sa mu to nepodarilo, z jej prítomnosti v poslednom čase vôbec nemal dobrý pocit.
„Nie, ďakujem, nič nepotrebujem, no pokojne poď ďalej...“
Prikývla a pomaly si sadla k nemu na posteľ. 
Ticho.
To ticho medzi nimi bolo až nepríjemné.
V jej pohľade nachádzal niečo, čo tam predtým nebolo, nevedel, akoby sa s tým mal vyrovnať.
„Ako bolo v škole?“ prinútil sa opýtať, no vôbec nepočúval jej odpoveď.
Niečo hovorila, ale jeho myšlienky sa opäť zatúlali kamsi ďaleko. Chcel si od nej získať odstup, čo najskôr, no nedokázal ju poslať preč, všetko bolo až príliš zložité...
Nemal to urobiť, nemal prekročiť tú hranicu medzi nimi, nevedel ako sa k nej má teraz správať, čo by mal vlastne povedať, aby sa mu veci nevymkli z rúk, zrazu bol v akomsi vzťahu, vyzeralo to reálnejšie, než akákoľvek hra a keďže svojím spôsobom bola členom jeho domácnosti, zamotával sa do toho čoraz viac.
Niečo sa ho opýtala a on len prikývol bez toho, aby si vôbec uvedomil o čo šlo.
„Nové úlohy máš tu... tak zatiaľ...“ rozlúčila sa s ním a on držal v ruke nové USB s Darth Vaderom, ktoré jej na tento účel požičal. Jeho brat ho niekde kúpil, aby mu urobil radosť.
Zároveň mu na posteľ položila aj prefotené poznámky.
Úlohy, to bolo teraz to posledné čo ho trápilo. No aj tak si ho napokon skôr z nudy otvoril.
Našiel akési príklady z matematiky spolu s novou látkou, ktoré mal odovzdať do určitého termínu, už len preto, aby mu učiteľ započítal hodiny, keďže opäť úspešne všetko vymeškával.
Prebehol najprv USB. Na konci našiel napísaný krátky odkaz, ak by ti niečo nebolo jasné, kontaktuj ma na... Očividne aspoň jeden učiteľ vedel, čo znamená používať moderné technológie. No on práve teraz pomoc nepotreboval aspoň nie v tomto predmete.
Prešiel si prvú kapitolu z učebnice a pustil sa do počítania príkladov, matematiku mal veľmi rád, podarilo sa mu porozumieť aj poznámkam, čo práve teraz považoval za značnú výhodu, lebo si aspoň nemusel všetko pracne naštudovať v učebnici.
Netrvalo dlho a prijal učiteľovu výzvu, ktorou bolo poslanie príkladov na jeho emailovú adresu.
Odpoveď prišla skôr než to on sám očakával, pokračoval v kompletizovaní ostatných poznámok.
Výborne, všetky príklady si vypočítal správne.
10b/10b do celkovej známky.
Viac už ani nečítal. To mu absolútne stačilo.
Škola to bol horor tak či tak, či už mu to šlo alebo nie, nikdy si k podobným inštitúciám nevytvoril dobrý vzťah.
***
Zašiel si po večeru. Nemal veľmi hlad, no vedel, že sa bude musieť najesť aspoň raz denne, inak mu bude zle z liekov, o čo skutočne nestál, tak si vzal len ľahké celozrnné pečivo, ktoré si trochu natrel maslom.
Priam sa mu rozplývalo na jazyku, musel uznať, že tunajšia pekáreň ma niečo do seba a takisto aj to bratovo maslo, už teraz bol od neho závislý.
„Len si pokojne vezmi aj viac... máš hotový aj čaj,“ ponúkala ho Jennifer, už sa vrátila domov a keď práve nepracovala na svojich vlastných projektoch, bola pripravená aspoň nakŕmiť tých ostatných.
„Ďakujem, Jenny, si poklad...“
Neodolal a vzal si na tanier ešte jeden, spolu so šálkou teplého čaju.
Prišiel aj Sasha.
Videl ho, ako objal Jenny zozadu.
Ako sa na privítanie pobozkali.
Musel uznať, že brat a jeho švagriná majú veľmi pekný vzťah. Nevládlo medzi nimi žiadne šialené napätie, tak ako u nich doma.
Na pokoj tohto druhu by si dokázal možno aj zvyknúť.