Pád

fandom: Star wars (Hviezdne vojny)

pár: Anakin Skywalker/Obi-Wan Kennobi

varovanie: romantika, vzťah žiak/učiteľ

obsah: „Nechcel som vám ublížiť, majster...“

 

Pre Andorianu

„Obi-Wan, majster...“

Hlas, ktorého naliehavosť ho vytrhla z tej príjemnej temnoty súvisiacej z bezvedomím, patril jeho padawanovi.

Anakin Skywalker  sa skláňal nad ním, jednu ruku mal položenú na jeho pleci, v druhej ešte stále držal svoj meč, a zrejme sa ho už dlhší čas snažil prebrať. Už ani zďaleka nevyzeral tak arogantne, ako počas toho ich ďalšieho cvičného súboja.

„Je vám dobre? Snáď som vás... snáď som ťa...“ prechádzal hneď aj do tykania, hneď sa aj zbavoval akejkoľvek formálnosti.

„Nič mi nie je...“  snažil sa, aby v jeho hlase nezaznela bolesť, no zrejme sa mu to tak celkom nepodarilo.

Cítil strach, ktorý ho obklopoval.

 „Nechcel som vám ublížiť, majster...“

„Neboj sa, tak ľahko ma nevyradíš z hry...“ ubezpečoval ho o tom pobavene, tvárou mu prešiel jemný úsmev.  Spamätával sa z toho tvrdého pádu, z toho nepríjemného otrasu, no už to bolo lepšie.

Anakin ho dokázal prekvapiť,  tentoraz príjemne čo sa týkalo jeho bojovej stratégie, no malo to aj svoje následky v podobe, dosť tvrdej skúšky pre jeho telo, ktoré sa spamätávalo z toho náhleho ťahu.

No teraz, keď sa už prebral, vyzeral, že je taký spokojný sám so sebou, že on sám nemohol odolať, pozbieral svoju silu a nechal ho klesnúť vedľa seba.

„Nikdy nepodceňuj svojho nepriateľa, aj keď leží na zemi...“ pripomenul mu, keď sa ocitol nad ním, stále ešte sprevádzaný bolesťou, ktorú ignoroval.

„Nenechaj sa rozptýliť... jeho slovami ani ničím iným...“ pokračoval ďalej vo svojej lekcií.

„My predsa nie sme nepriatelia, majster...“ povedal to takým tým spôsobom, ako to dokázal urobiť len on.

Naklonil sa viac k nemu, možno len preto, lebo chcel zosilniť zovretie, aby pochopil, že to myslí vážne, že má dnes v pláne seriózny výcvik so všetkým, čo k tomu patrí. Tento pohyb sa mu však stal osudným, lebo aj Anakin urobil ďalší krok, jeden z tých krokov, ktoré by mohli obaja ľutovať.

Zrazu cítil jeho pery na tých svojich. Jeho silu zmiešanú z tou svojou, obklopovala ich ako opona plná pocitov, ktoré nedokázal kontrolovať. On nie, no jeho učiteľ by to urobiť mal.

Keby jeho pery neboli také lákavé, keby tlak jeho sily nebol tým, čo túžil spoznať, keby on sám nebol ešte stále čiastočne oslabený tou možnosťou, že by nad ním opäť mohol získať kontrolu.

Tlačili na hranicu, zahrávali sa s ňou, s jej desivými okrajmi, ktoré sa zmazávali každým ďalším bozkom.

Každým ďalším pulzovaním života, sprevádzajúcim nebezpečný tlak, kdesi takmer na pokraji šialenstva.

Ich objatie bolo pevnejšie, naliehavejšie a už vôbec nie bratské, ich bozky splývali so všadeprítomnou silou.

Prišiel však čas, keď zodpovednosť zaňho bola silnejšia než tá časť neho, ktorú práve on dokázal tak spoľahlivo prebudiť.

Pustil ho a vstal.

„Lekcia skončila, mali by sme ísť...“

„Áno, majster, ako poviete...“ jeho slová, akoby v ňom opäť prebudili pokušenie, takýto Anakin nebýval veľmi často, nerád plnil príkazy a dokonca aj tie jeho dokázal tvrdohlavo ignorovať a urobiť si po svojom, no zrejme nie tentoraz, čo sa týkalo tohto poblúznenia, zrejme volil cestu menšieho odporu.

„Musíme si vyhradiť aj čas na prebratie etického kódexu, hodina majstra Yodu by mohla byť k tomu prospešná...“

„Musí to byť dnes, Obi-Wan...“ ohradil sa Anakin tentoraz už dosť nespokojne, vedel ako tieto hodiny končia a čo po nich nasleduje. Dlhé obdobie ovládania sa, ktoré frustrovalo ich oboch.

„Áno, je to nevyhnutné a takisto aj povinné...“  vyhlásil prísne, nemal v úmysle ho nechať, aby sa z tých hodín ulieval, obzvlášť teraz, keď všetko nasvedčovalo tomu, že aj on by si ich mal radšej zopakovať.

Nemal to v pláne. No ten chlapec. Anakin. Patril k tým najsilnejším pokušeniam.

Objal ho okolo pliec a spoločne opustili tréningovú miestnosť. Po celý čas sprevádzaný jeho dotykom.

Jeho padawan sa len usmieval, len naňho hľadel, akoby to čo urobili bolo preňho tou najvyššou odmenou.

V mysli si prechádzal tú ich poslednú lekciu.

Anakin sa zlepšoval, jeho sila rástla. Podarilo sa mu nad ním zvíťaziť s ľahkosťou, ktorá mu pripomenula jeho vlastné chyby. Podarilo sa mu zmazať ten odstup, o ktorý sa na začiatku pokúšal. Zničil v ňom tú možnosť, že by to mohol dokázať.