fandom: star wars
pár: Rey/Kylo Ren
varovanie: romantika, dráma, hurt/comfort, hate/love relationship, love between good and evil, love between enemies
obsah: "Keď som ťa opäť uvidel, bola si tak blízko smrti. Pohltená chladom. Tvoj život však patril len mne."
pár: Rey/Kylo Ren
varovanie: romantika, dráma, hurt/comfort, hate/love relationship, love between good and evil, love between enemies
obsah: "Keď som ťa opäť uvidel, bola si tak blízko smrti. Pohltená chladom. Tvoj život však patril len mne."
S miernou
dávkou nedôvery hľadela na protokolárneho droida zlatej farby, ktorý vstúpil do
jej dočasnej izby.
Bol
k nej pridelený, no ešte stále si naňho nezvykla, jeho prítomnosť
považovala za dosť rušivú.
„Dobrý
deň, pani Rey...“ pozdravil ju.
„Stačí
Rey,“ opravila ho a sledovala, ako porozkladal po jej posteli viacero
šiat. Bola takpovediac hosťom na Star destroyeri a vyzeralo to tak, že jej
pobyt sa značne predĺžiť.
Nepotešilo
ju to, no nemala na výber, bola viazaná svojím slovom a sľubmi, ktoré dala
a aj proti svojej vôli musela uznať, že jej majster mal pravdu, nikdy tak
intenzívne necítila spojenie so silou, ako keď stála proti nemu. Už aj teraz,
jej chýbali pocity spojené s tým.
„Na čo mi bude toľko spoločenských šiat?“
niečo také ešte nikdy nemala na sebe, nebol to práve jej štýl a ani nemala
čas sa s niečím takým oboznámiť.
Bolo
jej oznámené, že Kylo Ren sa vráti až o dva týždne, čo znamenalo, že istý
čas strávi v spoločnosti generála Huxa. Ktorý bol požiadaný, aby na ňu do
určitej miery dohliadal, čo aj robil,
„Generál
Hux mi prikázal, aby som vám doniesol viacero na výber, budete ho sprevádzať na
istej spoločenskej akcii, ktorá sa bude konať na tejto lodi...“
„Nemyslím
si, že moja účasť je nutná...“ nevedela, čo by mala na niečo také povedať,
nemala s takýmito vecami veľa skutočností a neprišla sem predsa kvôli
nejakým oslavám.
„Bolo
mi povedané, že áno, že si pán generál Hux osobne vyžiadal práve vašu účasť...“
Nepovedal
jej nič viac, len otvoril akúsi skrinku so šperkami a doplnkami a ona
musela uznať, že sú to skutočne veľmi pekné veci, čo však nemenilo nič na tom,
že patrili nepriateľovi.
Jediné
čo ju zaujímalo bolo pokračovanie jej súboja s Renom. Na nič iné ani len
nedokázala myslieť.
Nepokračovala
v tej poslednej meditácii, namiesto toho prešla ku komunikačnému panelu
a našla príslušný kanál.
Netrvalo
dlho a uvidela tvár jedného zo svojich nepriateľov.
„Generál
Hux, čo má znamenať to všetko... Viete predsa veľmi dobre, že mojou úlohou nie
je...“
„Nemusíte
si robiť starosti, len som si myslel, že by vás potešilo trochu rozptýlenia,
predtým než sa veci opäť skomplikujú... Nejde o nič dôležité
a neplynú z toho žiadne záväzky voči našej strane...“
„Ste
si tým istý?“
„Áno,
Rey, vskutku sa nemusíte ničoho obávať...“
Stále
o tom ešte pochybovala. Mala pocit, akoby snáď robila niečo, čo by si
nemala dovoliť v prítomnosti svojich nepriateľov.
„Pochopím
to ak sa na to necítite, myslel som si však, že to pre vás bude dobrá
príležitosť na to, aby ste spoznali aj iný svet, než ten v ktorom ste sa
pohybovali doposiaľ...“
Bol
slušný, správal sa k nej veľmi dobre, lepšie než vôbec očakávala.
„Ja...
rozmyslím si to a dám vám včas vedieť...“ povedala napokon pomerne
diplomatickým spôsobom.
Ešte
stále sa to len učila, hneď nevybuchnúť a riešiť veci pomocou slov, čo
bolo mnohokrát zložitejšie než priamy úder, no musela uznať, že v istých
prípadoch tento postup stojí za zváženie.
Sledovala
ako sa jeho obraz pozvoľna stratil
a ona bola opäť sama, aspoň do istej miery.
Keďže
si uvedomovala, že izby, ktoré jej boli pridelené sú sledované, a že práve
teraz čelí len ilúzii voľnosti.
***
Pomaly
vstúpila do hlavnej sály.
Bolo
to zvláštne, cítiť tú istotu, ktorú jej poskytovali šaty, najprv jej to
pripadalo zvláštne, najprv sa cítila takmer ako úplne iná osoba, no keď
vstúpila medzi hostí, cítila na sebe ich uznanlivé pohľady.
Bol
to iný pocit moc, nebezpečnejší, podmanivejší.
Akoby
bola jednou z nich, akoby prvý raz zisťovala, čo znamená byť mladou ženou.
Nikoho
tu nepoznala, no kráčala s hlavou vystretou, snažila sa udržať si
sebavedomý postoj a dokonale predstierať, že tam patrí, zatiaľ sa jej to
darilo, po pár radách od protokolárneho droida už aj vedela koho, by mala ako
pozdraviť. Bol to tiež istým spôsobom boj, ktorému čelila pripravená len
z časti, keď sa jej podarilo dostať až ku generálovi Huxovi.
„Dnes
vám to veľmi pristane, Rey...“ pochválil ju a ona nevedela, čo by na to
mala povedať, tak len opatrne prikývla a snažila sa nevšímať si to, ako sa
na ňu díval.
„Aj
vy vyzeráte veľmi dobre...“ oplatila mu to mierne pobavene, čím mu dala najavo,
že jeho kompliment vôbec neberie vážne. Ona sama ho predtým skôr prezývala
malým tyranom, považovala ho za priveľmi samoľúbeho, no práve teraz nebol
priestor na úprimnosť podobného druhu.
„Aký
má Kylo Ren vzťah k podobným akciám...“ opýtala sa ho, keď ju predstavil
pár ľudom, prevažne politikom, ktorí boli viac menej v područí Prvého
rádu, ako mala možnosť sledovať.
„Veľmi
zlý, v tomto sa zrejme nezhodneme... Vyhýba sa im, vždy, keď je to čo
i len trochu možné...“
S tým
sa Rey čoskoro dokázala veľmi dobre stotožniť, keď jej obľúbenosť proti jej
vôli vzrástla a ona čelila pozornosti istého druhu, počas ktorej priam
zatúžila, aby bol po jej boku radšej on.
***
Vrátila
sa späť do svojej izby, až neskoro večer, keď bola odprevadená späť na loď.
Hux
sa k nej správal slušne, rozhodne sa nemohla na nič sťažovať, no bola
unavená, viac než z tréningu, keď celá tá záležitosť skončila, nepriala si
nič iné len vliezť do svojej postele.
No
aspoň jedlo tam bolo dobré, to musela uznať, aj keď toho veľa nezjedla,
čiastočne kvôli nedôvere voči tretiemu rádu a čiastočne kvôli tomu, že len
veľmi ťažko mohla jesť svojím obvyklým spôsobom, keď sa nachádzala medzi
toľkými ľuďmi.
Chuť
do jedla, jej rozhodne nechýbala, vedela čo to znamená byť hladná a musieť
ťažko bojovať o každý prídel.
Mnohokrát
ostala aj pár dní s obmedzenými prídelmi, prípadne aj bez jedla, keď bol
horší rok.
No
aj tak stále čakala, na to, že sa po ňu vrátia, nedokázala odísť...
O svojej rodine stále nič nevedela, aspoň nič čo by ju doviedlo k tomu,
kam vlastne odišli a čo sa s nimi stalo.
To
najbližšie čo mala teraz k rodine, boli jej priatelia z odboja
a BB-8, ktorého by rada opäť videla, ak by jej to bolo umožnené.
Videla
ich pred sebou, počula opäť ich narážky a smiech, opäť videla smutné oči generálky,
ktorá sa len tak mihla na pozadí toho všetkého, keď ona sama prišla k nim,
keď jej to bolo umožnené.
Dôležitý
však pre ňu bol aj on, nepopierala to, čo bolo svojím spôsobom vyslobodzujúce.
No
práve teraz sa bála, že ju niekto predbehne, že by sa mohlo niečo stať
a ona by mohla prísť o možnosť s ním ďalej bojovať.
Predstava
niečoho takého v nej vyvolala pocit, ktorému sa nedokázala ubrániť.
Predstava, že by jej niekto mohol vziať tú možnosť, bola do istej miery
neznesiteľná.
Prebúdzala
tú časť surového hnevu, ktorá rozochvela všetky predmety v miestnosti,
ktorá silu menila na čisté zovretie chladu. Povedali jej, že skôr vyhľadáva
svetlo, no iným spôsobom, než sa to robilo zvyčajne, že jej svetlo je presýtené
pocitmi, že ju definujú a nie je v jej moci sa od nich úplne oddeliť.
Výuka typická pre rytierov Jedi zabíjala v nej to, čo tak veľmi
potrebovala.
Vrátila
sa späť k tým druhom meditácie, ktoré jej pomohli prekonať obavy podobného
druhu.
K tomu
čo bude musieť zrejme ešte viac ráz absolvovať, aby bola silná, keď príde on,
aby dokázala čeliť tej radosti spojenej s tým, že sa opäť postaví proti
nemu.
***
Neskôr...
Prišlo
ďalšie ráno.
Toto
prebudenie však bolo iné, spájalo sa s poznaním, že je opäť blízko nej, že
sa môže dívať do jeho očí, bez masky, do jeho ľudských očí, z ktorých
plynula k nej temná strana sily, ale aj svetlo.
Akoby
on sám seba nútil hľadieť do temnoty a nenávidieť ho, aj keď mu to nebolo
súdené.
„Dobré
ráno, Rey...“ oslovil ju a ona sa snažila kontrolovať svoje reakcie, ostať
pokojná, no nedokázala to.
Nemohla
sa vyrovnať s chladom, ktorý by mala cítiť voči nemu ako voči svojmu
protivníkovi.
„Tak
si sa vrátil...“
„Áno,
som späť...“ v jeho hlase zaznelo, niečo čo tam predtým nebolo, niečo
takmer až do istej miery provokatívne.
„Chýbal
som ti?“
Tvrdohlavo
pokrútila hlavou. Bola to pravda, no nemala v úmysle to priznať. Nesmela
mu dovoliť, aby niečo také považoval za samozrejmosť.
„Zaobchádzali
s tebou dobre počas mojej neprítomnosti?“
„Áno,
všetko bolo v poriadku, správali sa ku mne veľmi dobre...“ doteraz jej to skutočne pripadalo tak, akoby
bola na nejakej zdvorilostnej návšteve, aspoň v tomto sa generál Hux
prekonával.
Zdalo
sa, že je s jej odpoveďou spokojný, aspoň nedal najavo, že to tak nie je.
„Výborne,
predpokladám teda, že ti nič nebráni, opäť prijať moju výzvu...“
„Som
pripravená, Ben...“ vyhlásila odhodlane. Opäť použila jeho meno, opäť si
dovolila prekročiť tú hranicu.
Cítila
jeho silu, bola všade okolo neho, na tej najvyššej hladine, tak ako tá jej,
stačilo im byť len spolu aj naňho takýmto spôsobom účinkovala.
Povedal
len: „Neviem, čo sa stane, ak ma tak nazveš nabudúce... neviem čoho všetkého
budem schopný...“
„Ja
sa ťa nebojím...“ posadila sa na posteli.
Teraz
sa už opäť takmer dotýkali. Teraz medzi nimi mizla tá bezpečná vzdialenosť.