fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
pre Petriku
ps: zas je to ťažké :(
Tom položil jej ruky na svoje.
Celkom pokojne, cítila to, akoby
v sebe nemal ani len náznak nervozity, akoby bolo všetko ukryté.
Ona však bola tou, ktorá mala
rozhodnúť, či sa vôbec nejaký obrad uskutoční. Na nej práve teraz spočíval
Blackov pohľad.
„Prijímaš Myrtla Elizabeth Warrenová, zásnubnú dohodu
s lordom Slizolinom...“ v mene
tradície bolo posledný raz vyslovené jej priezvisko a zároveň prvý raz
použitý jeho titul pri oficiálnom obrade spútania.
Vedela, že on, že Tom
si ponechal aj ten druhý titul, ktorého sa všetci báli a zrejme ani
Black sa ho neodvážil vysloviť, preto zvolili kompromis tohto druhu.
Black jeho meno vyslovil priam slávnostne, no to jej
priezvisko použil s istou dávkou pohŕdania, ktoré sa nedalo prehliadnuť.
On ako čistokrvný čarodejník si to mohol dovoliť.
Tie slová niesli v sebe stopy starej mágie. Akoby sa
vrývali hlboko do nej.
„Prijímam...“ odvetila nahlas.
Tenký pramienok mágie sprevádzajúci jej slová, prešiel po
jej ruke a ovinul sa okolo tej jeho prostredníctvom ich spojených rúk.
Spolu s ním prechádzal jeho mysľou dar od nej, to čo mu
bola schopná dať, jej pocity, chcela, aby vedel, čo cíti, aby sa pokúsil to
pochopiť, svojím spôsobom, no predsa, aspoň tak ako mu to bolo umožnené.
„Prijímate lord Slizolin... zásnubnú dohodu s Myrtlou
Elizabeth Warrenovou....“
To bola otázka, tá otázka, na ktorú čakala nielen ona ale aj
Black. Videla to v jeho očiach, keď cítila teplo svojej mágie, ktorá
prešla po Tomovej ruke.
To teplo na nej stále zotrvávalo ako príjemný dotyk, ako
ubezpečenie, že nie je sama, že on drží jej ruky vo svojich a niečo to
znamená, niečo viac než zvyčajné ubezpečenia.
Pri takýchto obradoch sa však dialo všeličo, čo bolo
čiastočne dôvodom toho, prečo boli súkromné, ako sa mala možnosť dozvedieť, nie
vždy to prebehlo v poriadku a aj mágia sa občas zachovala
nepredvídateľne.
Ona sa však nebála mágie, strach z jeho odpovede, bol
práve teraz silnejší, práve teraz sa snažila veriť tomu, že skutočne má zmysel
aspoň pre povinnosť, ak už nič iné.
„Prijímam...“ povedal
a Myrtla cítila jeho pohľad, keď sa jej dotkla, jeho odpoveď aj fyzicky.
Ako chlad, ale nie nepríjemný, ako štít, ako ubezpečenie, že
je tu, že ju považuje za svoju rodinu.
To bol ten druh lásky, ktorému rozumel aj on.
Jej teplo, akoby sa zmiešalo s jeho chladom, akoby nič
iné neexistovalo. No zároveň vedela, že tam niekde je ukrytý pocit, ktorý pred
ňou skryl, niečo čo odstránil kamsi ďalej, aby na to nedovidela, v jeho
mágii bol aj prísľub, že to o čo prišla jej bude aj vrátené.
Black uzatvoril ich spojenie.
Mágia sa pomaly sťahovala späť a zanechala za sebou
stopu na ich predlaktiach, na tej jej vyzerala ako drobný strieborný kvet
a na tej jeho ako had.
No zároveň, akoby boli súčasťou jedného obrazu, ktorý
k sebe neodmysliteľne patril. Symbol ich spojenia, ktorý však bude
v ich prípade čoskoro nahradený, ďalším obradom, ktorý mal zmeniť ich
dohodu na magický zväzok.
Myrtla cítila, ako Tom pustil jej ruku, prešla k svojej
takzvanej rodine a prijímala od nich gratulácie, aj takú strohejšiu od
Blacka.
Aj jej padlo zaťažko ju prijať, no vedela, že s niečím
takým, sa zrejme bude stretávať často, akoby práve teraz prestala dôverovať
tomu, že meno Slizolin by skutočne mohlo mať takú moc, aby ich prinútilo
zabudnúť...
