2. 11. 2016

Azkabanský strážca 10. kapitola (celá)



 pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: povojnové, Snape_prežil, Snape_väzeň
obsah:  Harry Potter nastupuje ako mladý auror na svoju prvú službu do Azkabanu (v Pottermore som sa dočítala, že po vojne tam už nestrážia dementori, ale vraj sa tam striedajú aurori)  Vyberie si túto službu, lebo má v úmysle "pozhovárať sa" so Severusom Snapom, ktorý čaká vo väzení na proces... Chce  mu pomôcť... postarať sa o to, aby s ním dobre zaobchádzali a pomôcť mu dostať sa späť na slobodu... A zblížiť sa s ním...

upgradovala som kapitolu, pridala som k tomu, čo tam bolo predtým ďalšie strany, keďže všetky kapitoly z tejto poviedky som aj tak dávala vcelku.





List od Hermiony.
Chcel sa z neho tešiť tak, ako počas tých nekonečných prázdnin u svojho strýka a tety, no nebolo mu to umožnené.
A konečne si našiel čas na to, aby si ho mohol prečítať, popritom všetkom na to takmer zabudol.
Počas toho ďalšieho večera, kedy čelil skutočnosti, tej pravde, ktorá sa kruto zrazila z jeho ideálmi týkajúcimi sa čarodejníckeho sveta po páde lorda Voldemorta.
Kvôli tej jednej vete. To takmer až ľutoval. Tá jedna veta, bola zrazu zdrojom jeho vnútorného hnevu.
Ginny sa správa zvláštne.
A Ronov dotatok tomu ešte nasadil korunu. 
Mal by si sa ozvať mojej sestre, kámo. Mal by si to urobiť, čím skôr.
Nenapísali mu priamo, čo sa deje, tak ako počas toho roku, keď začínal priaty ročník.
A teraz obaja niečo naznačili a namiesto toho, aby mu to rovno napísali, začali zahmlievať, akoby snáď očakávali, že to bude stačiť na to, o tom začal  premýšľať.
Čo sa aj stalo, aj keď z iného dôvodu než to možno očakávali oni.
Hľadel na tie riadky, akoby sa s ním hádali, akoby ho nútili urobiť niečo, k čomu by práve teraz potreboval všetku svoju odvahu. Ich vzťah sa v ňom samom ukončil akosi podozrivo skoro. Cítil sa kvôli tomu čiastočne až previnilo. A pozrieť sa jej do očí, to bolo niečo, o čom ešte nebol presvedčený, že by to zvládol bez toho, aby ona sama čelila ďalšiemu trápeniu.
Díval sa na tie riadky, stále ich dookola čítal. Dokonca sa zobudil uprostred noci a ešte raz ich čítal, aby v sebe našiel tú najvhodnejšiu odpoveď, ktorá by priveľmi nepokúšala také to čosi na zachraňovanie ľudí v ňom, ako to rada nazývala jeho kamarátka.
Čo znamená, že sa správa zvláštne? Je smutná kvôli ich rozchodu, no to je normálne. Čo myslela tým, že...  a prečo toho neposlala viac k Snapovej obhajobe?
Mala predsa dosť času, dve ďalšie strany o akýchsi zákonoch týkajúcich sa temných mágov, ešte stále platných no očividne z minulého storočia, to nebolo to, čo by si predstavoval pod pojmom vzájomná spolupráca.
Ledva sa mu podarilo z mysle vytesniť to dieťa, ktoré... Ako sa ukázalo ani nebolo oficiálne v záznamoch.
A skutočne šlo o, ako mu bolo Snapom neradostne naznačené, starú záležitosť oddelenia záhad.
Ich vedúci im o komu nič viac nepovedal, len to, že v dohľadnej dobe sa tu zrejme zastaví ich zástupca, aby sa na celú vec pozrel a zaujal k tomu oficiálne stanovisko.
To dievča, teraz už opäť žena, dovtedy nemalo vôbec exitovať a možno ani potom.

***
Nespavosť.
To bola jedna z tých nevyhnutných komplikácií, s ktorými musel Severus Snape opäť počítať.
A zrejme nebol jediný, kto dnes musel čeliť tlaku spojenému s nepríjemnými prekvapeniami.
Do jeho cely opatrne vošiel Potter. Jeho tvár bola strhaná, akoby snáď v jednom okamihu prišiel o svoju starostlivo vybudovanú obranu. Mohol to vidieť vďaka mesačnému kameňu, ktorý sa zažal po jeho príchode. Netrápilo ho, že by si to mohol niekto všimnúť. Toto bolo Potterovo poschodenie, on bol zodpovedný za to, čo by sa tu relatívne mohlo stať. Práve teraz bolo dôležitejšie postarať sa o to, aby sa čo najskôr pozbieral.
Potter však očividne myslel na iné veci.
„Prepáčte, ja...“ hneď sa aj začal ospravedlňovať, no Snape mu len pokynul, aby zaujal svoje miesto vedľa neho.
„To je v poriadku, Potter... Ako vidíte, práve teraz aj tak nemám nič iné na práci...“ ignoroval fakt, že Potterova prítmnosť je preňho od určitého času príjemná.
Potterovi to však zrejme nedošlo, stále sa nervózne mrvil, akoby sa snáď nevedel rozhodnúť či má prísť bližšie, alebo sa radšej vydať na ústupu.
Bola to zrejme Severusova vina. Naposledy, keď boli spolu, zjavilo sa to dieťa a on sa netváril práve najprívetivejšie. Potterovi však napriek všetkému nemohol sľúbiť, že to bude inak ani to, že vždy bude férový a ústretový. A ani teraz ho neprivítal s otvorenou náručou. Zatiaľ.
„Len poďte, Potter...“ pokúšal sa ho aspoň trochu prebrať z tej jeho strnulosti.
Pomohlo to. Jeho mladý priateľ zaujal miesto vedľa neho.
„Čo sa stalo, Harry?“ ešte viac pritvrdil.
Potter však tvrdohlavo mlčal.
Preto pokračoval on.
„Snáď vás to dieťa až tak veľmi nevyviedlo z miery?“
„Nie, pane, bolo to nepríjemné, no týka sa to inej veci... ja ani len neviem, či vás s tým môžem vôbec zaťažovať...“  vyslovenie jeho meno, zrejme pomohlo, no asi to úplne nestačilo na to, aby Potter prestal pociťovať isté riziko, že by sa k nemu opäť mohol začať správať hrubo. A ani on túto možnosť ešte tak celkom nemohol vylúčiť.
Potter ospravedlňujúco sklopil zrak.
„Obávam sa, že budete musieť....“ nemal v úmysle mu dovoliť, aby podceňoval narušenie svojej vlastnej obrany. Dodal do svojho hlasu tú formu autority, proti ktorej ani Potter nebol imúnny.
„Ide o list, ktorý mi poslala Hermiona...“
Snape nevychádzal z údivu.
Tak Pottera takto dostali do kolien táraniny slečny Grangerovej. Neskutočné. Ak ho skutočne trápi len to, mal by začať vážne uvažovať nad tým, že by bolo skutočne potrebné mu dať pár nevyhnutných rád, ktoré si bude musieť vypočuť, ak mieni prežiť na takomto mieste, ako je toto, no zrejme by aj tak bolo zbytočné mu to opäť vysvetľovať, hľadal spôsob, akoby mu to mohol objasniť podľa možnosti bezbolestne.
Potter si jeho mlčanie samozrejme vysvetlil po svojom a upadol do istého druhu nebezpečných rozpakov.
„Prepáčte, pane...“ už to zas urobil, opäť to jeho ospravedlňovanie, ktoré akoby nemalo konca.
No to ho zrejme doma naučili, zrejme nič iné ani len nepoznal. A Snape sa snažil byť k nemu zhovievavý, aspoň sa chcel o niečo podobné  pokúsiť.
„Porozprávajte mi o tom liste...“ vyzval ho a takmer ani neveril, že je skutočne ochotný niečo také podstúpiť.
Bolo to však nevyhnutné, nájsť v sebe aspoň určitú dávku trpezlivosti v Potterovom záujme.
„Zrejme to nič neznamená, ale aj tak možno bude najlepšie... ak si to prečítate...“
Snape cítil, ako mu do dlane vložil mierne pokrčený kúsok pergamenu. Nemal inú možnosť len ho rozvinúť a začať čítať.
Harry, dúfam, že sa máš dobre. Robili sme si o teba veľké starosti kvôli G. Nič si nevyčítaj, také veci sa skrátka stávajú...
Severus preskočil tých pár preňho zbytočných riadkov, čítal rýchlo, metódou, ktorú svojho času musel prijať za svoju a napokon to našiel.

Ginny sa správa zvláštne.
Nechcela, aby som ti o tom napísala, no ja považujem za nutné, aby si to vedel.
Tu zrejme začali tie Potterove problémy a teraz už aj tie jeho.
Mal by si sa ozvať mojej sestre, kámo. Mal by si to urobiť, čím skôr.
Weasleyho neohrabaný príspevok to len potvrdzoval.
„Zdá sa, že istá mladá dáma po vás veľmi túži, Potter...“ odsekol pomerne neprívetivo.
Vskutku nemal v úmysle dovoliť, aby Potter podľahol svojmu sentimentu, nebol až natoľko veľkorysý.
„Neviem pane, no je isté, že ja by som bol rád, keby sme sa k tomu už nemuseli vrátiť...“ priznal skrúšene.
„My dvaja predsa...“ vychachtal takmer až v rozpakoch.
„My dvaja Potter? Tak to dokončite...“ vyzval ho a vôbec mu neprekážalo,
„Sme spolu...“ napokon to dokončil a Snape nevedel, čo si má o tých slovách myslieť.
Znelo to tak, akoby hovoril o niekom inom a nie o ňom.
„Očividne,“ povedal napokon, čím prekonal aj svoje vlastné očakávania. A vskutku stále uvažoval nad tým, ako je možné, že práve oni dvaja vedú takýto rozhovor.
Predpokladal však, že tu na tomto mieste už dospel do štádia, kedy si na to hádam aj dokáže zvyknúť.
Aj to, že Pottera bude pripravený utešovať, bolo zrejme súčasťou ich tunajšieho vzťahu.
„V poriadku, Potter, povedzme, že som ochotný pripustiť túto možnosť...“ povedal veľmi ticho, tak aby jeho mladý priateľ musel vynaložiť veľké úsilie na to, aby ho počul.
„No mali by sme sa vrátiť  k vášmu pôvodnému problému...“ nemal v úmysle ho nechať rojčiť.
„Toto je Azkaban, Potter a vy musíte byť pripravený, nesmiete dovoliť, aby vás problémy s vašimi blízkymi dostali do takej situácie, viete veľmi dobre, čo všetko sa tu môže odohrať, tak majte na pamäti, že kým ste tu... kým sa pohybujete po týchto chodbách, musíte byť pripravený...“
Potter poslušne prikývol.
To nemal robiť, na Snapa to pôsobilo, nedal to najavo, no musel uznať, že to naňho má istý účinok, ktorý by si vzhľadom na svoje postavenie na tomto mieste rád odpustil.
No zrejme mu to nebolo umožnené.
„Budem pane, urobím všetko preto, aby som bol...“
Potter bol tiež až podozrivo spokojný s tou možnosťou, že sa môže oňho oprieť, čo on sám považoval za užitočné, keďže sa tiež istý čas spoliehal len na jednu osobu, ktorá si však toho vzala možno viac než jej bol ochotný dať.
„Všetko, Potter, na to si tiež dávajte pozor, čo komu sľubujete...“
„Áno, pane, ale ja... vy nedovolíte, vy to so mnou nevzdáte, aj keby moja obrana zlyhala... vy nedovolíte, aby som... nedovolíte, však Severus?“
Drzý tak neskutočne, že ho žiadal o sľub tohto druhu, že chcel, aby...
Spokojnosť.
Nemal by sa tak cítiť.
„Nikdy, Harry...“ opäť mu aj on vrátil tú drobnú indiskrétnosť a prial si, aby to neznelo tak dobre, že práve tento Potter je preňho Harry, aj keď ten druhý bol len...
„Mohol by som sa vás na niečo spýtať, ja... vlastne...“
„Áno, Potter, len sa pýtajte... máme dosť času...“
„Vaše spomienky, ja ... chcel som sa vás spýtať či by ste ich nechceli späť...“
„Bol by som rád, keby ste to mohli urobiť...“ pripustil Snape tú možnosť, že ich potrebuje, že je to preňho prázdne miesto, ktoré by rád vyplnil.
„Prinesiem vám ich,“ prisľúbil mu Potter. „Nemám ich teraz pri sebe, sú odložené na bezpečnom mieste... no v najbližšom čase vám ich vrátim...“
To už aj jeho bývalý profesor považoval za jeden z tých záväzných sľubov.
„No teraz, Potter, si postavíte späť svoju obranu...“ upozornil ho na to, čo od neho bude chcieť.
Zároveň rukou pomaly prešiel po jeho pleci, aby mu dal najavo, že to myslí skutočne vážne.
A nemá v úmysle mu dovoliť, aby si čo i len na sekundu myslel, že sa tomu môže vyhnúť.
Predtým preňho nebol dobrým učiteľom, no to mienil v najbližšej dobe zmeniť. Ak už nič iné, tak aspoň kvôli Potterovmu vlastnému dobru.