Vtedy som verila 36. kapitola 2/2

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

poznámka: nič moc, ale bojujem, otec zo seba robí blázna  a inak nič nové....

Pre Petriku.

***

Malfoy manor.

Prepychové sídlo patriace významnej čarodejníckej rodine. Ktorá sa pýšila svojím čistokrvným rodokmeňom.

To bolo miesto, o ktorom si myslela, že ho nikdy nebude mať príležitosť navštíviť a už vôbec nie pri príležitosti svadby dediča tohto mocného a vo svete čarodejníkov uznávaného rodu. Malfoy nech bol pre ňu akokoľvek nepríjemným človekom mal určitý vplyv, ktorý sa nedal poprieť.

Ten druh vplyvu, ktorý Tom potreboval na to, aby si upevnil svoju moc, no zároveň akoby snáď práve on kvôli nej nebol úplne presvedčený o tom, že Temný pán je vhodnou osobou, ktorú by mali čistokrvné rody nasledovať.

A takisto aj jeho plány, v súvislosti s ním, ktoré ju znepokojovali a ani o nich nechcela premýšľať.

No práve teraz nemala nič iné na práci, už len preto, že prišli skôr kvôli schôdzke smrťožrútov, konajúcej sa v hlavnej sále.

Jej myšlienky sa však takmer až proti svojej vôli dotýkali starostí tohto druhu, už len preto, lebo myslieť na Ambru a báť sa o ňu, to bola druhá a nepochybne podstatná časť jej nového života. Aj keď vedela, že je v bezpečí, že je o ňu dobre postarané, bola to jedna z myšlienok, ktoré sa jej dotkli viac než čokoľvek iné.

A cítila sa tak zvláštne sama, keď
jeden zo starších domácich škriatkov odprevadil Toma, na miesto konania schôdzky a druhý tak trochu mladší a pojašenejší odviedol zas pre zmenu ju do izby k budúcej neveste.

***

Malfoy manor.

Prepychové sídlo patriace významnej čarodejníckej rodine. Ktorá sa pýšila svojím čistokrvným rodokmeňom.

To bolo miesto, o ktorom si myslela, že ho nikdy nebude mať príležitosť navštíviť a už vôbec nie pri príležitosti svadby dediča tohto mocného a vo svete čarodejníkov uznávaného rodu. Malfoy nech bol pre ňu akokoľvek nepríjemným človekom mal určitý vplyv, ktorý sa nedal poprieť.

Ten druh vplyvu, ktorý Tom potreboval na to, aby si upevnil svoju moc, no zároveň akoby snáď práve on kvôli nej nebol úplne presvedčený o tom, že Temný pán je vhodnou osobou, ktorú by mali čistokrvné rody nasledovať.

A takisto aj jeho plány, v súvislosti s ním, ktoré ju znepokojovali a ani o nich nechcela premýšľať.

No práve teraz nemala nič iné na práci, už len preto, že prišli skôr kvôli schôdzke smrťožrútov, konajúcej sa v hlavnej sále.

Jej myšlienky sa však takmer až proti svojej vôli dotýkali starostí tohto druhu, už len preto, lebo myslieť na Ambru a báť sa o ňu, to bola druhá a nepochybne podstatná časť jej nového života. Aj keď vedela, že je v bezpečí, že je o ňu dobre postarané, bola to jedna z myšlienok, ktoré sa jej dotkli viac než čokoľvek iné.

A cítila sa tak zvláštne sama, keď jeden zo starších domácich škriatkov odprevadil Toma, na miesto konania schôdzky a druhý tak trochu mladší a pojašenejší odviedol zas pre zmenu ju do izby k budúcej neveste.

Boli tam s ňou jej priateľky, Blacková, Rockwoodová, Parkinsonová a ďalšie dievčatá z významných rodín, ktoré jej predtým nevenovali ani pohľad.

Teraz sa s ňou pozdravili a mladá nevesta sa na ňu dokonca aj usmiala. „Vitaj, Myrtla, som rada, že si prišla... Dúfam, že tvoja dcérka Ambra sa má dobre...“

„Áno, má sa veľmi dobre, ďakujem...“ hlesla zarazene, zvyknúť si, na ich zdvorilosť, za ktorou sa nepochybne skrýval chladný odstup bolo pre ňu zložité prijať.

Nevesta bola krásna, ona sama si popri nej pripadala len ako vskutku obyčajné dievča, obdivovala jej krásne svetlé vlasy, jej šaty, v ktorých vynikla jej štíhla postava.

Prijala miesto, ktoré jej bolo ponúknuté, odovzdala dar a sledovala, ako prípravy pokračovali. Dary boli zaužívané v tradičných rodinách, hlavne vtedy, keď sa snúbenci neponáhľali s týmto aktom.

Jemný šperk nevestu potešil, aspoň teraz bol jej úsmev úprimnejší.

Ona a Tom na tomto zvyku netrvali, no táto svadba bola jednou z tých možností ako sa predviesť, čo všetci ochotne využívali vo svoj prospech.

Trochu nesvoja hľadela na svoje ruky, keď prípravy pokračovali a dievčatá spolu hovorili o tých dôverných drobnostiach, ktoré sa jej samej netýkali o tých spomienkach, ktoré ona s nimi neprežila.

Bolo to zvláštne, pozorovať ich pri tej zdvorilostnej hre, pri ktorej bola len diváčkou, celého toho magického kolobehu, ktorý sa jej samej akoby netýkal.

„...Len by mohli aspoň tentoraz obmedziť zábavu a viac sa venovať nám...“ poznamenala Parkinsonová sprisahanecky.

„Takže myslíš, že sa stretli, lebo si chcú ešte predtým alebo potom...“

To bolo to jediné, čo ju opäť vytrhlo z myšlienok.  To, čo oni mohli považovať za zábavu, nemuselo byť príjemné pre tých ostatných.

„Povedz, Myrtla, hovoril Temný pán o tom, čo plánujú na dnešný večer? Myslíš, že nejaká muklovská dedina bude mať problémov viac než zvyčajne...“ opýtala sa jej Blacková, priam dychtivo.

„Neviem, nemám ani poňatia...“

Pohľady ostatných žien, ich úsmevy, v nej takmer vyvolali hnev. Skutočne si mysleli, že by sa jej niečo také mohlo páčiť? Alebo snáď chceli, aby začala brániť tých, ku ktorým patrí? To si nemohla dovoliť, aj keď veľmi chcela, vedela, že nesmie, že Tom nemá až takú trpezlivosť, aby bol niečo také ochotný zvládnuť.

A to, že by sa to dozvedel, že by bol o jej výbuchu informovaný, ju zastavilo, zaťala však nechty do svojich dlaní a snažila sa nedívať priamo na nich, aby nepostrehli, ako ju to vyviedlo z miery.

Zvíťazila. Tentoraz v sebe našla silu odolať tej pravde, ktorá by ju mohla kedykoľvek zničiť. No nemala v úmysle to nechať len tak.

„Buďte si isté dámy, že nech chystá čokoľvek, bude to pre vás jednou z tých nezabudnuteľných skúseností...“