fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
poznámka: nič moc, ale bojujem, otec zo seba robí blázna a inak nič nové....
Pre Petriku.
Svadba začala.
Aspoň tak by bolo možné popísať tú udalosť, ktorej bola svedkom. Obrad spútania prebehol už predtým, preto mali pred sebou teraz už len tie verejné prísahy.
Myrtla sa pripojila k Tomovi. Zhováral sa s Blackom a jej prítomnosť ledva zaregistroval.
„Predpokladám, že vieš, čo to znamená...“
„Áno, môj pane, no aj vy budete musieť zvážiť...“
„Nie, už som sa rozhodol...“ zastavil ho Tom pomerne tvrdo a nedal mu priestor na to, aby vyjadril svoje obavy.
Myrtla vskutku nemala v úmysle zisťovať žiadne ďalšie podrobnosti, nech už šlo o čokoľvek bola rada, že je podrobností ušetrená, hlavne pokiaľ šlo o zábavu, ktorú možno spomínali Slizolinčanky.
Potom však už sľuby začali, keďže úradník bol už na svojom mieste a takisto aj nevesta so ženíchom.
Tom, akoby si až vtedy uvedomil, že má spoločnosť. A ona sa snažila nemyslieť na jeho plány, o ktorých by vskutku nemala nič vedieť.
Cítila letmý dotyk jeho ruky, na tej svojej, čo bolo gesto, ktoré od neho neočakávala, no prijala ho ako ubezpečenie, že bolo skutočne vhodné, aby stála práve teraz pri ňom.
Odriekanie sľubov, jej chtiac či nechtiac pripomenulo jej vlastné, to ako on sám zariadil, aby ich zložila. Odvtedy bol opäť neodmysliteľnou súčasťou jej života a nielen desivý snom z dávnej minulosti.
Malfoy hrdo odriekal svoju časť sľubov, keď sa zrazu stalo niečo, čo zrejme nikto z hostí neočakával.
Mágia ich spojenia sa vzbúrila, vyšľahla na všetky strany, jej útok sprevádzali bolestivé výkriky hostí, ktorí sa nestihli vyhnúť tomu nečakanému náporu. Mágia potom skôr mierila na steny, bola nimi pohlcovaná.
Aj ona sama pocítila jej vplyv, ako istý druh nepríjemného drgnutia, po ktorom by určite spadla nebyť toho, že si ju Tom pritiahol k sebe, pokojný aj napriek pásom mágie, ktoré prebleskovali okolo nich, aj napriek tomu všeobecnému chaosu.
Nevesta dopadla na zem, s rukou čiastočne spálenou a Malfoy, pokorený tým, ako jeho sľub dopadol na ňu len neveriacky hľadel.
Hostia sa ponáhľali k východom, unikali pred všadeprítomnými vlnami mágie, tlačili sa a sácali. A bol to práve Tomov hlas, hlas Temného pána, ktorý ich prinútil upokojiť sa.
„POMALY KRÁČAJTE K VÝCHODOM, NEKRIČTE A NEPANIKÁRTE!“ znel jeho príkaz v ich hlavách, takmer až bolestivo, čo ich vytrhlo z nebezpečného pokušenia súvisiaceho s prepadnutím sa do totálnej paniky.
Myrtla dovolila, aby ju odviedol von, totálne ochromená silnou mágiou, ktorá sa jej len letmo dotkla, no aj tak pochopila, že to nevyšlo, že ich sľub nebol uzavretý tak, akoby mal.
„Čo sa stalo?“ opýtala sa ešte stále dosť vydesená tým zvláštnym svetlom, ktoré sa nachádzalo nad sídlom a rozširovalo sa ďalej.
„Stará mágia môže byť nevyspytateľná... Obrady tohto druhu sa nemusia vždy podariť...“ poznamenal do určitej miery takmer až spokojne. Akoby práve poníženie tohto druhu bolo pre Malfoya tým pravým trestom.
„Ale ona...“
„Predpokladám, že to prežije, no bude mať čo vysvetľovať... vyzerá to tak, že svoju mágiu už spojila s niekým iným, čo môže byť nepríjemné, všakže...“
To bol ten druh škandálu, ktorý mohol Malfoyovi spôsobiť muky iného druhu než je smrť, no preňho samého zrejme omnoho horšie.
Nedalo by sa povedať, že by ju dokázala ľutovať, vedela, že keby bola na jej mieste ona, tešila by sa z toho. No ani jej to nespôsobovalo ten druh neodolateľnej radosti, ktorý poznala predtým, keď sa dokázala pomstiť svojim nepriateľom. Z jej strany to však vždy bola len detská forma odplaty, nič čo by malo trvalé následky.
„Abraxas sa bude musieť naučiť pokore, tomu druhu pokory, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme mohli spolu opäť dobre vychádzať... Zdá sa, že naša účasť už nie je nevyhnutná... zrejme bude najlepšie, keď mu dáme čas, aby sa z toho spamätal...“
S tým bola Myrtla ochotná súhlasiť. Návrat domov bol práve teraz tým najlepším riešením.
***
Písalo a hovorilo sa o tom všade. Nikto si nekládol servítku pred ústa, hovorilo sa o zrade zo strany jeho snúbenice o tom, že to všetko, čo mala dať jemu odovzdala zrejme niekomu inému, menej významnému pre nich, no pre ňu zrejme dostatočne dôležitému na to, aby riskovala všetko.
Tom len čakal. Skôr sa zdalo, že mu pristrihnutie krídel tejto bohatej rodiny viac menej vyhovuje.
Svojím spôsobom bol s daným stavom vecí spokojný. A jej to práve teraz vôbec neprekážalo, hlavné bolo, že jeho nálada bola pomerne priaznivá. Ich život bol opäť naplnený takmer až neobvyklým druhom pokoja a ona sama si dokázala rýchlo zvyknúť na tú bežnú rutinu spojenú so životom s ním. Dnes využila tú možnosť ísť s Ambrou na krátku prechádzku. Vonku bolo príjemne, obe sa tam mali veľmi dobre, užili si príjemné popoludnie.
***
Nárek. Prebudil ju uprostred noci. Uvedomila si, že je vo svojej posteli sama. A ten ženský hlas zaznieva čoraz hlasnejšie čím bližšie bola k Tomovej pracovni. Potom už počula aj jeho hlas, tichý, ovládaný tým, čo ona sama nazývala hlasom lorda Voldemorta.
„Prišla si prosiť?“
„Pán môj, urobím všetko, čo si budete priať, len mi prosím vás pomôžte...“ bol to hlas nevesty, ktorý zaznieva cez pootvorené dvere, bol to hlas tej, ktorú poznala ako Malfoyovu nevestu. Teraz už bývalú. Potom čo sa stalo ju jej snúbenec zavrhol, čo bol jeden z tých nepríjemných dôsledkov jej zlyhania.
„Pomôcť tebe...“ opýtal sa posmešne.
To už Myrtla vošla dovnútra a mala možnosť vidieť, ako to dievča kľačí pred jej ,manželom. Chvela sa priam neovládateľne, bola bledá, takmer nepríčetnosti od strachu.
Tom jej pokynul, aby pristúpila k nemu očividne spokojný s tým, že má tú mladú ženu vo svojej moci. Užívať si utrpenie druhých, tomu nikdy nedokázal tak úplne odolať.
„Pán môj, vyhodili ma z domu, nemám kam ísť... oni ma už viac neprijmú... prosím pri hovorte sa za mňa... vás poslúchnu...“ dívala sa naňho ako na tú poslednú nádej, ktorá jej ešte ostávala, čomu bola Myrtla ochotná porozumieť pokiaľ by šlo o kohokoľvek iného, no jej prítomnosť v nej vyvolávala len hnev a žiarlivosť. To všetko ju prenasledovali keď ju tam videla pri jeho nohách, keď si uvedomovala jej krásu, ten jej pohľad, ktorý akoby patril len a len jej manželovi. Nedokázala sa tomu pocitu ubrániť, ožíval v nej a rástol.
„Nemám ani len najmenší dôvod zaoberať sa tvojimi nárekmi... no možno moja manželka by ti mohla dať to, čo si zaslúžiš... možno by sme z toho mohli urobiť ďalšiu cennú lekciu...“
„Pán môj...“
Zastavil jej ďalšie slová, akoby preňho vôbec nebolo dôležité, že mu tá príťažlivá mladá žena ponúkla absolútne všetko.
„Už si to raz odmietla, ale teraz ako sa rozhodneš?“ opýtal sa mrazivo v hlase mu však stále prebýval náznak krutého pobavenia.
Myrtla vytiahla svoj prútik. Cítila ako to urobila, skôr než o tom vôbec stihla pouvažovať, to dievča sa ponúklo jej manželovi, urobilo to v jej dome. Hnev všetko ostatné spoľahlivo potlačil do úzadia.
Mladá žena sa zachvela, keď prútikom mierila priamo na jej tvár.
„Prosím, pani, ja... nie je to tak ako si myslíte, ja som nechcela, nikdy by som si nedovolila...“
„Neverím ti...“
„Pani prosím...“
„Niečo také si nesmieš dovoliť, nie v mojom dome, nie na mieste, kde žije moja dcéra...“
„Nie, ja som to naozaj tak...“
Tvrdila to, no ona ju nepočúvala, nemohla, nie ona, predtým len úbohá Myrtla , len tá ktorá musí všetko zniesť a všetkým odpustiť, len tá ktorá vždy musí ustúpi do úzadia.
„Crucio...“ počula to, tie slová skutočne vyslovila ona.
„Musíš to skutočne chcieť, len do toho vlož všetko...“ Tomov hlas znel ako počas jednej z tých lekcií a poslúchla. Cítila ako to zaklínadlo prešlo jej prútikom, počula krik tej ženy, videla ako sa ďalej chcela na zemi, ovládaná jej zaklínadlom, potrestaná jej hnevom.
Aspoň tak by bolo možné popísať tú udalosť, ktorej bola svedkom. Obrad spútania prebehol už predtým, preto mali pred sebou teraz už len tie verejné prísahy.
Myrtla sa pripojila k Tomovi. Zhováral sa s Blackom a jej prítomnosť ledva zaregistroval.
„Predpokladám, že vieš, čo to znamená...“
„Áno, môj pane, no aj vy budete musieť zvážiť...“
„Nie, už som sa rozhodol...“ zastavil ho Tom pomerne tvrdo a nedal mu priestor na to, aby vyjadril svoje obavy.
Myrtla vskutku nemala v úmysle zisťovať žiadne ďalšie podrobnosti, nech už šlo o čokoľvek bola rada, že je podrobností ušetrená, hlavne pokiaľ šlo o zábavu, ktorú možno spomínali Slizolinčanky.
Potom však už sľuby začali, keďže úradník bol už na svojom mieste a takisto aj nevesta so ženíchom.
Tom, akoby si až vtedy uvedomil, že má spoločnosť. A ona sa snažila nemyslieť na jeho plány, o ktorých by vskutku nemala nič vedieť.
Cítila letmý dotyk jeho ruky, na tej svojej, čo bolo gesto, ktoré od neho neočakávala, no prijala ho ako ubezpečenie, že bolo skutočne vhodné, aby stála práve teraz pri ňom.
Odriekanie sľubov, jej chtiac či nechtiac pripomenulo jej vlastné, to ako on sám zariadil, aby ich zložila. Odvtedy bol opäť neodmysliteľnou súčasťou jej života a nielen desivý snom z dávnej minulosti.
Malfoy hrdo odriekal svoju časť sľubov, keď sa zrazu stalo niečo, čo zrejme nikto z hostí neočakával.
Mágia ich spojenia sa vzbúrila, vyšľahla na všetky strany, jej útok sprevádzali bolestivé výkriky hostí, ktorí sa nestihli vyhnúť tomu nečakanému náporu. Mágia potom skôr mierila na steny, bola nimi pohlcovaná.
Aj ona sama pocítila jej vplyv, ako istý druh nepríjemného drgnutia, po ktorom by určite spadla nebyť toho, že si ju Tom pritiahol k sebe, pokojný aj napriek pásom mágie, ktoré prebleskovali okolo nich, aj napriek tomu všeobecnému chaosu.
Nevesta dopadla na zem, s rukou čiastočne spálenou a Malfoy, pokorený tým, ako jeho sľub dopadol na ňu len neveriacky hľadel.
Hostia sa ponáhľali k východom, unikali pred všadeprítomnými vlnami mágie, tlačili sa a sácali. A bol to práve Tomov hlas, hlas Temného pána, ktorý ich prinútil upokojiť sa.
„POMALY KRÁČAJTE K VÝCHODOM, NEKRIČTE A NEPANIKÁRTE!“ znel jeho príkaz v ich hlavách, takmer až bolestivo, čo ich vytrhlo z nebezpečného pokušenia súvisiaceho s prepadnutím sa do totálnej paniky.
Myrtla dovolila, aby ju odviedol von, totálne ochromená silnou mágiou, ktorá sa jej len letmo dotkla, no aj tak pochopila, že to nevyšlo, že ich sľub nebol uzavretý tak, akoby mal.
„Čo sa stalo?“ opýtala sa ešte stále dosť vydesená tým zvláštnym svetlom, ktoré sa nachádzalo nad sídlom a rozširovalo sa ďalej.
„Stará mágia môže byť nevyspytateľná... Obrady tohto druhu sa nemusia vždy podariť...“ poznamenal do určitej miery takmer až spokojne. Akoby práve poníženie tohto druhu bolo pre Malfoya tým pravým trestom.
„Ale ona...“
„Predpokladám, že to prežije, no bude mať čo vysvetľovať... vyzerá to tak, že svoju mágiu už spojila s niekým iným, čo môže byť nepríjemné, všakže...“
To bol ten druh škandálu, ktorý mohol Malfoyovi spôsobiť muky iného druhu než je smrť, no preňho samého zrejme omnoho horšie.
Nedalo by sa povedať, že by ju dokázala ľutovať, vedela, že keby bola na jej mieste ona, tešila by sa z toho. No ani jej to nespôsobovalo ten druh neodolateľnej radosti, ktorý poznala predtým, keď sa dokázala pomstiť svojim nepriateľom. Z jej strany to však vždy bola len detská forma odplaty, nič čo by malo trvalé následky.
„Abraxas sa bude musieť naučiť pokore, tomu druhu pokory, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme mohli spolu opäť dobre vychádzať... Zdá sa, že naša účasť už nie je nevyhnutná... zrejme bude najlepšie, keď mu dáme čas, aby sa z toho spamätal...“
S tým bola Myrtla ochotná súhlasiť. Návrat domov bol práve teraz tým najlepším riešením.
***
Písalo a hovorilo sa o tom všade. Nikto si nekládol servítku pred ústa, hovorilo sa o zrade zo strany jeho snúbenice o tom, že to všetko, čo mala dať jemu odovzdala zrejme niekomu inému, menej významnému pre nich, no pre ňu zrejme dostatočne dôležitému na to, aby riskovala všetko.
Tom len čakal. Skôr sa zdalo, že mu pristrihnutie krídel tejto bohatej rodiny viac menej vyhovuje.
Svojím spôsobom bol s daným stavom vecí spokojný. A jej to práve teraz vôbec neprekážalo, hlavné bolo, že jeho nálada bola pomerne priaznivá. Ich život bol opäť naplnený takmer až neobvyklým druhom pokoja a ona sama si dokázala rýchlo zvyknúť na tú bežnú rutinu spojenú so životom s ním. Dnes využila tú možnosť ísť s Ambrou na krátku prechádzku. Vonku bolo príjemne, obe sa tam mali veľmi dobre, užili si príjemné popoludnie.
***
Nárek. Prebudil ju uprostred noci. Uvedomila si, že je vo svojej posteli sama. A ten ženský hlas zaznieva čoraz hlasnejšie čím bližšie bola k Tomovej pracovni. Potom už počula aj jeho hlas, tichý, ovládaný tým, čo ona sama nazývala hlasom lorda Voldemorta.
„Prišla si prosiť?“
„Pán môj, urobím všetko, čo si budete priať, len mi prosím vás pomôžte...“ bol to hlas nevesty, ktorý zaznieva cez pootvorené dvere, bol to hlas tej, ktorú poznala ako Malfoyovu nevestu. Teraz už bývalú. Potom čo sa stalo ju jej snúbenec zavrhol, čo bol jeden z tých nepríjemných dôsledkov jej zlyhania.
„Pomôcť tebe...“ opýtal sa posmešne.
To už Myrtla vošla dovnútra a mala možnosť vidieť, ako to dievča kľačí pred jej ,manželom. Chvela sa priam neovládateľne, bola bledá, takmer nepríčetnosti od strachu.
Tom jej pokynul, aby pristúpila k nemu očividne spokojný s tým, že má tú mladú ženu vo svojej moci. Užívať si utrpenie druhých, tomu nikdy nedokázal tak úplne odolať.
„Pán môj, vyhodili ma z domu, nemám kam ísť... oni ma už viac neprijmú... prosím pri hovorte sa za mňa... vás poslúchnu...“ dívala sa naňho ako na tú poslednú nádej, ktorá jej ešte ostávala, čomu bola Myrtla ochotná porozumieť pokiaľ by šlo o kohokoľvek iného, no jej prítomnosť v nej vyvolávala len hnev a žiarlivosť. To všetko ju prenasledovali keď ju tam videla pri jeho nohách, keď si uvedomovala jej krásu, ten jej pohľad, ktorý akoby patril len a len jej manželovi. Nedokázala sa tomu pocitu ubrániť, ožíval v nej a rástol.
„Nemám ani len najmenší dôvod zaoberať sa tvojimi nárekmi... no možno moja manželka by ti mohla dať to, čo si zaslúžiš... možno by sme z toho mohli urobiť ďalšiu cennú lekciu...“
„Pán môj...“
Zastavil jej ďalšie slová, akoby preňho vôbec nebolo dôležité, že mu tá príťažlivá mladá žena ponúkla absolútne všetko.
„Už si to raz odmietla, ale teraz ako sa rozhodneš?“ opýtal sa mrazivo v hlase mu však stále prebýval náznak krutého pobavenia.
Myrtla vytiahla svoj prútik. Cítila ako to urobila, skôr než o tom vôbec stihla pouvažovať, to dievča sa ponúklo jej manželovi, urobilo to v jej dome. Hnev všetko ostatné spoľahlivo potlačil do úzadia.
Mladá žena sa zachvela, keď prútikom mierila priamo na jej tvár.
„Prosím, pani, ja... nie je to tak ako si myslíte, ja som nechcela, nikdy by som si nedovolila...“
„Neverím ti...“
„Pani prosím...“
„Niečo také si nesmieš dovoliť, nie v mojom dome, nie na mieste, kde žije moja dcéra...“
„Nie, ja som to naozaj tak...“
Tvrdila to, no ona ju nepočúvala, nemohla, nie ona, predtým len úbohá Myrtla , len tá ktorá musí všetko zniesť a všetkým odpustiť, len tá ktorá vždy musí ustúpi do úzadia.
„Crucio...“ počula to, tie slová skutočne vyslovila ona.
„Musíš to skutočne chcieť, len do toho vlož všetko...“ Tomov hlas znel ako počas jednej z tých lekcií a poslúchla. Cítila ako to zaklínadlo prešlo jej prútikom, počula krik tej ženy, videla ako sa ďalej chcela na zemi, ovládaná jej zaklínadlom, potrestaná jej hnevom.
***
Objal ju zozadu. Jeho pery sa dotkli jej krku. Cítila teplo a už žiadny chlad. Privrela, oči oddávala, sa jeho objatiu, na pol nahá ho vôbec nie znepokojená, ale šťastná, že je s ňou, že s ňou zdieľa časť toho čím je aj on sám, že lord Voldemort bol jej učiteľom a ona sa naučila chápať aj jeho hnev. No zároveň aj báť sa seba samej, toho čo je ochotná urobiť, ak by sa niekto odvážil, ak by niekto dokázal čo i len naznačiť, že by si ho prial získať.
Objal ju zozadu. Jeho pery sa dotkli jej krku. Cítila teplo a už žiadny chlad. Privrela, oči oddávala, sa jeho objatiu, na pol nahá ho vôbec nie znepokojená, ale šťastná, že je s ňou, že s ňou zdieľa časť toho čím je aj on sám, že lord Voldemort bol jej učiteľom a ona sa naučila chápať aj jeho hnev. No zároveň aj báť sa seba samej, toho čo je ochotná urobiť, ak by sa niekto odvážil, ak by niekto dokázal čo i len naznačiť, že by si ho prial získať.
