fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
poznámka: dnes sa cítim jak za mlada, konečne normálne, i ked viem, že to zas nepotrvá dlho, ale aspoň dnes...
poznámka: dnes sa cítim jak za mlada, konečne normálne, i ked viem, že to zas nepotrvá dlho, ale aspoň dnes...
Petrike
Spomínala
si na to, ako zdesene hľadela na bodový stav a dúfala, že nikto nepríde na
to, že ten dvadsaťbodový sklz spôsobil jej nočný výlet. Tom ju neušetril
a zrejme to ani len nemal v úmysle. Správal sa k nej rovnako ako
k ostatným študentom. Na čo myslela aj v súvislosti s blížiacou
sa skúškou.
A snažila
sa na to nemyslieť, keď prišiel ten čas, aby vstúpila do triedy a napísala
teoretickú časť. Nebolo to ani zďaleka to najhoršie, čo ju čakalo. Skúška zo Života
a zvykov muklov, bola pravou skúškou jej trpezlivosti, keďže vedela,
že bude musieť do testu napísať veľa nepravdivých vecí, ktoré boli študenti
nútení počúvať. No bola to podmienka na absolvovanie Rokfortu a ona sa jej
musela podriadiť.
Predpokladala,
že Tom bude robiť dozor, no namiesto neho na ňu žmurkol Gellert Grindelwald.
Cítila
na sebe pohľad tých jeho modrých očí. Tých istých očí, ktoré tak rýchlo
akceptovali smrť milovanej osoby. Teraz sa o tom hovorilo často, že on
a Dumbledore boli viac než priatelia a profesor to nepoprel. Hovoril
o tom tak pokojne, až to mnohých vydesilo.
No
nestalo sa nič mimoriadne, len im rozdal pergameny pomocou prútika a spolu
s nimi aj príslušné otázky.
„Môžete
začať, prajem vám veľa šťastia pri teoretickej časti... A neodporúčam
podvádzanie... boli vykonané príslušné opatrenia...“ pripomenul im, no napriek
tomu jeden zo študentov musel opustiť triedu so somárskymi ušami na hlave.
A bolo
viac než jasné, že túto skúšku zrejme ani nebude môcť zložiť, keďže nepatril
k tým prominentným rodinám, ktorým sa všetko odpúšťalo.
Zvyšok
skúšky sa zaobišiel bez incidentov, Myrtla písala, koľko jej sily stačili.
Vskutku zo seba vydala všetko, čo len bolo možné urobiť preto, aby teoretickú
časť zložila, no aj tak so sebou nebola spokojná, stále sa jej zdalo, akoby
tomu niečo chýbalo...
„Zložiť
brká!“ prikázal napokon Gridenwald.
Urobila
to, odsunula pergamen aj s otázkami a sledovala, ako všetko elegantne
letí na hlavný stôl.
„Praktickú
skúšku bude mať na starosti lord Slizolin, on vám vysvetlí všetko, čo budete
potrebovať...“ oznámil im. „Ja však mám to potešenie určiť vašich partnerov pre
túto skúšku, samozrejme...“ povedal a vskutku ich rozdelil do dvojíc podľa
svojho uváženia.
***
Pohľad
na arénu nepatril k tým najpríjemnejším, no snažila sa nedávať najavo
žiadne pocity, ktoré by jemu samému mohli naznačiť, že má strach. Navonok bola
pokojná a vyrovnaná, žiadne chvenie, žiadne slzy.
Snažila
sa udržať ten dojem, keď k nim prehovoril lord Voldemort.
„Vítam vás na praktickej časti skúšky
z Čiernej mágie, ktorá preverí všetky vaše vedomosti z tohto
odboru... Budete vstupovať do arény postupne, čakajú na vás prekážky,
s ktorými sa pokojne môžete stretnúť kedykoľvek vo svete, do ktorého
vstúpite po vašom absolvovaní Rokfortu... Predpokladám, že môj kolega vám už
všetko ostatné objasnil, no predsa, ak by ste mali ešte nejaké otázky som vám
k dispozícii...“
Jeho
pohľad mal na ňu obvyklý účinok.
Nedovolila
mu dotknúť sa toho, čo sa odohrávalo v jej vnútri a jemu jej nesúhlas
stačil na to, aby to rešpektoval. Ponárala sa hlbšie do toho ticha, ktoré ich
všetkých obklopovalo.
„Tak
začnite!“ jeho hlas ju opäť prebudil, pripomenul jej všetko, čo na ňu čakalo.
Dvojice
pomaly postupovali do arény, postupne sa rad predsúval až k nim, nevideli
ako dopadli tí, čo vychádzali, lebo tak urobili na druhej strane arény.
***
„Deväť
a pol, celkom slušný výsledok lady Slizolinová...“ poznamenal Grindelwald,
keď si prezeral jej hodnotenie. Pridal sa k nim, zrejme prišiel až na
konci, lebo Tom mu podal jej výsledky, zrejme preto, aby aspoň tie priebežné
neoznamoval sám a nedošlo k žiadnemu konfliktu záujmov.
Prikývla,
rozstrapatená a unavená ako nikdy predtým.
„Ďakujem...“
zamumlala obozretne.
„Myslíte
si, že to bude stačiť...“
To,
čo prežila v tých posledných minútach bolo pre ňu tou najväčšou skúškou
odvahy. Kovová maska, ktorú mala na kolenách to dokazovala. Získať ju stálo
Myrtlu veľa úsilia.
Telo
mala ťažké, nepriala si nič iné len padnúť do postele a na nič viac
nemyslieť.
„Uvidíme...“
ešte sa snažil ju trochu napínať, nemala mu to za zlé, no bola by radšej keby
túto skúšku nemusela v žiadnom prípade opakovať.
Spomienky
na to, čo sa odohralo v aréne, sa snažila uzamknúť hlboko v sebe.
A dúfala, že sa nebude dlho hnevať, nie naňho, nie na seba, za to, že
prejavila to, čo v nej bolo najhoršie.
A tá
druhá, ona bola... keď na ňu zaútočili...
„Bude
v poriadku?“
Grindelwald
neodpovedal. Zrejme ho to ani len trochu nezaujímalo.
„Rozumiem...“
hlesla nespokojne a odovzdala mu masku. „Tak dovidenia, pán profesor...“
„Dovidenia,
lady Slizolinová...“ rozlúčil sa s ňou. „A nezabudnite si nechať ošetriť
to plece...“
Keďže
už nebolo potrebné zotrvávať v blízkosti arény, pomaly a zo zvesenou
hlavou zamierila späť do školy.
Zďaleka
sa vyhýbala napätému šepkaniu zo strany siedmakov, dívali sa na ňu, akoby
bola... temná čarodejnica alebo niečo podobné, čo by ju za iných okolností
rozosmialo no nie teraz, keď skutočne niekto prišiel k úrazu jej vinou,
technicky to bolo tak a ona sa stým
ešte len vyrovnávala.
Zamierila
rovno do nemocničného krídla. Chcela vojsť dovnútra, no nebolo jej to umožnené,
dvere boli zablokované kúzlom, čo znamenalo, že školská sestra si nepraje byť
rušená.