25. 4. 2017

Kráľovná 1. kapitola 2/2







Kráľovná
Fanfiction Victoria BBC...
Pár: kráľovná Viktoria/lord M
Obsah: Ak kráľovná miluje svojho premiéra...
Varovanie: romantika, sladké, dráma
novinka, odkedy som to videla, som nimi posadnutá takže majte strpenie, ja to dopíšem a bude... inak sa nemám dobre som bez liekov a tu len tak ltt. 







Teraz, kým bola v zajatí tých pochmúrnych nálad aj jej dámy zotrvávali v tichu, dávali jej priestor, na to aby bola konfrontovaná so svojím vlastným hnevom.
No bol to práve sir John, ktorý sa odvážil narušiť to takmer až posvätné ticho.
„Drahá moja, počuli ste tú novinku, je to vskutku veľmi smutné, že náš premiér namiesto toho, aby sa venoval svojim povinnostiam pri dvore, bol videní s akousi neznámou mladou dámou... Lady Abottová, mi osobne povedala, že mu na nej bezpochyby veľmi záleží... dokonca jej dáva aj drahé dary a ona sama mu robí spoločnosť v Brocket halle.
Tie slová boli ako jed, prenikli do jej mysle aj srdca, nikdy predtým nespoznala tú nebezpečnú bolesť, ktorá sa jej zmocnila, keď boli vyslovené tie obvinenia proti nemu, no ona kráčala ďalej s hlavou zdvihnutou bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom komentovala jeho slová.
***

Neprijímam vaše ospravedlnenia, lord M. Ako vaša kráľovná požadujem, aby ste sa čo najskôr ujali svojich zvyčajných povinností.

Odovzdala sa svojmu hnevu, ktorý mohlo zmierniť len jeho vysvetlenie.  Len jeho odpoveď, ktorú ešte ani popoludní nemala vo svojich rukách.

Lord M, kde ste? Prečo sa namiesto toho, aby ste boli so mnou venujete akejsi neznámej mladej žene? Prečo ste ju uprednostnili predo mnou? Prečo si myslíte, že vám dovolím, aby ste sa so mnou zahrávali?

Nemohla sa zbaviť tých myšlienok, keď sa kvapky letného dažďa dotkli jej tváre.
„Vaše veličenstvo...“ ozvala sa jedna z dvorných dám, jej meno zaniklo v jej rozhorčení, ktorému čelila počas popoludňajšej prechádzky.
„Áno, už pôjdeme...“ prijala to upozornenie, keď na oblohu zaútočili prvé blesky.
Dash sa triasol, keď ho opäť vzala do náručia.
„Nemusíš sa báť, je to len búrka, nič viac len búrka...“ zopakovala skôr pre seba než preňho, lebo lord Melbourne nemal ani poňatia, akú búrku môže rozpútať ona sama, ak sa v čo najbližšej dobe nevráti k nej.

***
Ležala vo svojej posteli. Nemohla zaspať. Počúvala zvuky tej búrky.  Konfrontovaná s tým neúprosným chladom. A so slzami, ktoré stekali po jej tvári, bez toho, aby o to stála, jednoducho sa to stalo a nemohla tým trpkým slzám zabrániť. Lord M, patrí jej. Má sa stať jej manželom. Nijaká z tunajších dám by si nedovolila naňho čo i len pomyslieť. Ona sama dávala jasne najavo, že nemá v úmysle sa s niekým deliť o jeho pozornosť.
Preto ju tak aj volali, pre nich všetkých sa postupne stávala lady Melbournovou. Nikdy jej to neprekážalo, inak by to zastavila a prinútila by ich, za podobnú indiskrétnosť zaplatiť.
Ďalší blesk osvetlil izbu. Predtým sa búrky nebála, no teraz to ňou otriaslo, keď bola dieťaťom, nepoznala strachu.
Mohla pokojne spať a dívať sa na hru tých svetiel, no dnes v nej každý silnejší poryv vetra, každý jeden z tých úderov vyvolával nepokoj, iný než ten nový pocit, nepokoj, ktorý by mohlo oslabiť len...
Jej myšlienky sa ho opäť dotkli a ona si spomenula na jeho odpoveď. Na toľkokrát prečítaný odkaz od jej premiéra.

Mrzí ma, že vás moja neprítomnosť znepokojuje. No niekedy je nutné vzdať sa časti orieškov, aby bolo možné vyslobodiť si ruku z nádoby. 

Spomínal príbeh, ktorý jej rozprával. Nevedela či správne rozumie jeho vysvetleniu,  nepovažovala ho však dostatočné na to, aby nebola aj naďalej znepokojená. No nemohla ho navštíviť, potom, ako naposledy porušila dekórum, by tým len podnietila zlé jazyky k tomu, aby nadobudli ten dojem, že jej jeho správanie ublížilo, že je absolútne oslabená pocitmi voči nemu. Neostávalo jej nič iné len odovzdať sa čakaniu.