23. 5. 2017

Obľúbený učiteľ

Varovanie: veľmi ľahké snamione, skôr priateľstvo, tretí ročník
Obsah: Snape dostal sľúbené dva zvitky pergamenu a ešte niečo naviac

Pohyblivý model vlka. Na jeho stole počas pondelkového rána. Bolo to jedno z tých dômyselných kúziel. Bol takmer ako živý, každý jeho pohyb, akoby kopíroval správanie skutočného vlka.
Možno to bol dar od nejakého študenta, na tom nebolo nič neobvyklé, pamätal si na Lilyno akvárium, ktoré venovala Slughornovi, no Snape si nespomínal na osobu, ktorá by kvôli nemu takýmto spôsobom mrhala časom. Slizolinčania si nepotrebovali zaistiť jeho priazeň a tí ostatní...
Nepochybne práve preto istá dávka zvedavosti podnietila profesora elixírov k tomu, aby si pozrel tento nevšedný dar, na svojom stole si všimol aj esej, ktorá k nemu bezpochyby patrila, lebo vlk sa pohyboval po nej a takpovediac strážil tie dve zvitky pergamenu, ktoré žiadal ako dočasný učiteľ Obrany proti čiernej mágii. Dobrák Lupin tú prácu napokon zrušil, no niekto to zrejme stihol aj tak dokončiť včas a k tomu pridať aj to kúzlo, ktoré svojím spôsobom dokázal obdivovať. Trpezlivo odsunul vlka nabok a rozvinul pergamen. Celý týždeň ho bude ukazovať Lupinovi, predpokladal, že to mu dopomôže k tomu, aby prežil pár horších dní.
No bola tu aj tá esej, ktorú nebol povinný čítať no predsa ho to vďaka tomu kúzlu lákalo viac než inokedy, tak si k nej sadol.
Písmo bolo neznáme, autor eseje sa ani len nepodpísal, čo však nebola preňho prekážka, lebo mal svoje spôsoby na to, ako zistiť pisateľa akejkoľvek práce. Niektorí už mali možnosť to pocítiť, keď sa pokúšali podvádzať a mysleli si, že on na to nepríde, samozrejme nie tí zo Slizolinu, o tých sa postaral iným o niečo miernejším spôsobom.
Nechal vlka behať okolo svojich rúk, až kým si napokon neschúlil vedľa tej ľavej a spôsobne nezavrel oči.
Práca to bola bezpochyby veľmi kvalitná a precízna, našiel však aj pár osobných poznámok, ktoré by nemali byť súčasťou domácej úlohy.
Dosiahli ste čo ste chceli, aj ja už poznám jeho tajomstvo.
To ho aj proti jeho vôli zaujalo, niekto očividne pochopil jeho zadanie. Čomu nasvedčovalo aj...
Toto tajomstvo je u mňa v bezpečí. No vy to zrejme povedať nemôžete, všakže? Každopádne, ak by ste sa chceli o tom porozprávať som tu.
***
Strhla sa, keď položil ruku na jej plece, urobil to zámerne, chcel, aby si uvedomila, čo urobila a už sa to neodvážila viac zopakovať.
„Pán profesor...“
Bola zmätená, dezorientovaná, spala po sediačky na schodoch do astronomickej veže. No aj tam ju našiel. Ani tam sa pred ním nemohla ukryť.
„Čo tým sledujete, Grangerová...“
„Ja vám nerozumiem, pane...“
„Skutočne?“
„Pane... ja...“ spôsob, akým s ňou hovoril ju dokonale prebral. Chápala, čo je v stávke a vedel, že veľmi nerada prichádza o body.
Sadol si k nej, čím ju dokonale šokoval. No teraz, keď bola sama bez Pottera a Weasleyho, bola preňho menším zdrojom sklamania než zvyčajne. Ich vzájomné konflikty, ho pobavili viac než... No zároveň aj vedel aké to je ocitnúť sa zrazu sám a bez priateľov, čo však neznamenalo, že kvôli tomu sa nad ňou zľutuje.
„Chceli ste sa pozhovárať, tak hovorte, viem, že ste to písali vy, nebolo vôbec ťažké to zistiť... Len od vás záleží to o koľko bodov vaša fakulta príde tentoraz...“
„Pán profesor, nemala som v úmysle... ja len...“
„Tak hovorte, je zjavné, že túžite po mojej pozornosti a teraz, keď ju máte, akosi nedokážete nájsť tie správne slová, som sklamaný, Grangerová...“ predpokladal, že ju jeho slová rozhodia, bolo len otázkou času, kedy sa to niekomu podarí, a to že tou osobou, bol on, to bolo jej jediné šťastie. Na hodinách ju nikdy nevyvolal, no ona aj tak odpovedala na jeho otázky bez toho, aby bola k tomu vyzvaná, musel jej dať najavo, že je to nepriateľné a do istej miery ho to zvyklo aj potešiť, keď videl ako Potter a Weasley...
Grangerová však zjavne pozbierala odvahu a nedala mu priestor na ďalšie úvahy.
„Profesor Lupin, on... prečo ho tak veľmi nenávidíte, pane, prečo chcete, aby ho niekto odhalil, keď riaditeľ očividne stojí za ním a on...“
„Lupin má toho na rováši viac než by ste dokázali zniesť, slečna Grangerová... môžem vás ubezpečiť, že mám svoje dôvody na to, prečo nechcem vidieť jeho tvár na tejto škole, povedzme, že aj vy by ste mali byť znepokojená tým, že práve on sa pohybuje po týchto chodbách...“
„Budem o tom premýšľať...“
„Bezpochyby na to nezabudnete, slečna Grangerová, v najbližších dňoch si na svoju trestuhodnú drzosť spomeniete.“
„Chcete mi udeliť trest?“ vyzerala ako tesne pred zrútením, keď položila tú otázku, keďže vedel koľko si toho naložila aj bez toho a nemal v úmysle zabiť Potterovu priateľku, zvolil inú taktiku.
„Budeme pokračovať v rozhovoroch, slečna Grangerová, tak dlho ako to uznám ja za vhodné...“ mala by byť znepokojená, mala by sa ho báť, no ona len pomaly prikývla. „Teraz choďte, tu nemáte, čo robiť...“
„Áno, pane...“  vstala, pozbierala si svoje veci a chystala sa odísť.
„A Grangerová, odoberám tridsať bodov Chrabromilu... je vám hádam jasné...“
Ďalšie prikývnutie, očakával viac boja, no možno to tak bolo najlepšie, možno ich rozhovory pre ňu napokon budú skutočným trestom.