varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí
pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť
seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Neskôr...
Stiles zobliekol
partnerovi tričko. Rozhodne nebolo vhodné do postele, aspoň nie, na to, čo
s ním chcel robiť.
Otec odišiel do opäť
služby, zavolali ho kvôli naliehavému prípadu, Cora a Allison trénovali vonku. Riešili zrejme aj dievčenské
veci, keďže Lydia bola tiež momentálne nedostupná a nebolo možné
s ňou hovoriť. A on mal Dereka opäť len pre seba. Potešený tým ako
dobre mu všetko vychádza ani chvíľu neváhal. Jeho partner sa lenivo opieral o posteľ
a dovolil mu, aby si s ním robil, čo len bude chcieť. Stretnutie rady
bolo preňho zjavne rovnakou záťažou ako pre každého iného vlka, bola to
takpovediac riadna otrava a Stiles chcel, aby zo seba všetok ten stres dostal
a trochu sa uvoľnil, predtým než budú musieť opäť čeliť oficiálnemu svetu
ľudí a vlkov.
Stiles jazykom zasiahol
citlivé miesto na jeho krku a venoval mu jemné a veľmi šetrné
uhryznutie. Bolo to už akosi súčasťou vlčieho sveta, takto partnerovi
pripomenúť kam patrí a že by nemal rozhodne na noc nikam odchádzať bez
jeho dovolenia. Alfa vlk mu dával najavo
svoju spokojnosť so všetkým, čo robil.
On bol úplne spokojný
s tým, aký zvuk jeho partner vydal, keď ho pohladil cez nohavice. Bolo
také ťažké sa kontrolovať, vlčica mala rozhodne opäť chuť na svojho partnera a nemohol
s tým nič urobiť, len sa podriadiť jej želaniam. Derek ho pobozkal,
vtiahol ho do svojho objatia. Nechával ich vlkov, aby sa spolu mohli
maznať, koľko sa im len zapáči. Bolo príjemné im dovoliť, aby sa spolu hrali.
A potom to
pocítil, niečo ako náznak bolestného zovretia kdesi blízko srdca. No nevenoval
tomu pozornosť, jediné čo práve teraz považoval za dôležité bolo to, ako jeho
ruka stiahla partnerove nohavice a čoskoro už boli opäť spojení.
Stiles si príliš
neskoro uvedomil, že ani len nezamkli dvere, ale jeho vlčicu to netrápilo,
práve naopak, svoju plnú pozornosť venovala partnerovi, no on už počul nejaké
zvyky, dvere tresli, ale nemohol tomu prikladať žiadny význam, nevšímal si nikoho
a nič, až kým neboli vlci aj ľudia v nich úplne uspokojení. Nikto do
ich izby našťastie nevošiel, čo bolo rozhodne ich šťastie, keďže vlčica
nemienila svojho partnera nikomu požičať.
Ľahol si na bok
a zaspal pri svojom partnerovi. Noc plná stresu a obáv, a to
neustále pobehovanie ho úplne vyčerpalo. Príliv sily, ktorý sa dostavil po ich
spojení celý pohltili vĺčatá. Spokojne sa schúlil na posteli, blízko svojho
partnera a bezstarostne zavrel oči.
§§§
Derek
Pozoroval pokojne
spiaceho mladíka, schúleného na posteli vedľa neho. Nemyslel si, že kvôli nemu
bude tak vyvádzať. Nikomu už dávno nezáležalo na tom, či sa vráti domov alebo
nie. A tento mladý muž kvôli tomu vôbec nespal a pred niekoľkými
hodinami ho dokonca uhryzol, čím potvrdil ich spojenie.
Prijal to a dúfal,
že tentoraz sa jeho rodine nič nestane, že ich dokáže ochrániť. Pevne tomu
veril.
O 5
mesiacov neskôr...
Stiles
„Vieš kde je klinika
doktora Deatona?“
Derekov hlas ho vytrhol
zo zamyslenia.
„Jasné, tu neďaleko...
Je ti snáď niečo?“
„Nie, mne nič nie je,
ale tvoj otec trval na tom, že máš ísť na vyšetrenie...“
Stiles nespokojne
pokrútil hlavou. Nebolo to potrebné. Pokiaľ sa nedialo nič nezvyčajné vlkolaci
zvyčajne lekárov nevyhľadávali. Musel uznať, že jeho situácia je nezvyčajná,
ale vlčica bola úplne pokojná, nepociťovala žiadne komplikácie a mláďatá
sa pravidelne hýbali. Dalo by sa povedať, že bol už pomaly pripravený na
príchod mláďat, nikto sa to neodvažoval tak presne odhadnúť, ale vlčica
tvrdila, že to bude už čoskoro.
„Naozaj to nie je
nutné... Cítim sa skvele.“
„Trvám na tom.“
„Tak dobre, zastavíme sa tam.“
Nechcel pokaziť Derekove šance s jeho otcom.
Ešte stále to medzi nimi nebolo tak úplne v poriadku a keby
neposlúchol zrejme by to len zhoršil.
„Pôjdeme skratkou...“ zabočil na cestu čiastočne
vedúcu cez les a potom to pocítil. Niečo ako zovretie chladu, ako zlé
tušenie, tancujúce v jeho žalúdku.
Vlčica v ňom sa úplne stiahla a mláďatá sa ani len nepohli.
„Derek, niečo sa deje... Mám taký pocit, že by sme
sa mali pozrieť...“ nedokázal to nijako bližšie špecifikovať.
Obrátil sa na starú lesnú cestu a mieril stále
ďalej. Hnaný akýmsi neblahým tušením, že sa musí veľmi ponáhľať, inak bude
neskoro.
Zastavil auto a
vystúpil. Derek šiel s ním až k stromom, držal sa pri ňom a nepúšťal
ho dopredu.
Netrvalo dlho
a obaja to uvideli.
Niečo objavili,
presnejšie niekoho... Na zemi, na vrstve mokrého blata ležalo dievča. Bola
zviazaná tak, že svojím vlastným telom tlačila na svoj krk a každý ďalší
pohyb jej spôsoboval čoraz horšie muky.
Odviazali ju, keby
prišli čo len o chvíľu neskôr, zrejme by sa zadusila.
„Poznáš ju?“ opýtal sa
Derek.
„Áno, to je
Heather...spolužiačka...“
Aspoň tak sa to dalo
nazvať, rozhodne spolu istý čas vychádzali veľmi dobre. Bola človek, bola
k nemu milá a nebyť toho, že sa obávala vlkolakov, zrejme by sa
priatelili aj doteraz.
„Stiles...“ šepla
bolestne. Ledva jej bolo rozumieť.
„Čo sa stalo, kto ti to
urobil?“
Neodpovedala.
„Heather?“
Derek ju zdvihol do
náručia.
„Poď, musíme ísť...“
Odniesol ju do auta
a zložil na zadné sedadlo. Potrebovala čo najskôr vidieť nemocnicu. Cítili
aj vibrácie zo šamanskej mágie, vyvolávajúce
nepokoj u ich vnútorných vlkov.
Stiles naštartoval
a čo najrýchlejšie sa chcel dostať späť na hlavnú cestu. Videl, ako sa
niečo mihlo medzi kríkmi, niečo čo bolo natoľko silné, že pulzovanie prenikalo
až k nim.
„Ako som predpokladal,
máme tu Deucalionovu odpoveď. Jeden z jeho šamanov práve vyhlásil vojnu tunajším ľuďom...“
Trvalo to dlho. Už
takmer začali veriť tomu, že ich nechá
na pokoji.
§§§
„Je mi veľmi
ľúto...ale...“ doktor si zavolal jej
rodičov do kancelárie. Nezvládla to. Po piatich hodinách od príchodu do
nemocnice aj tak zomrela. Údajne
kvôli ťažkým vnútorným zraneniam, nezlučiteľným so životom. Zistili to, keď sa
vracali od doktora Deatona. Šerif trval na tom, aby Stiles napriek tomu čo sa stalo, zašiel na to
vyšetrenie. Napokon ho poslúchol. Aj tak by tam nevydržal len nečinne sedieť.
Doktor Deaton
nevychádzal z údivu, keď mu objasnil svoju situáciu, urobil mu testy
a všetko bolo v poriadku, aj keď kvôli tomu samozrejme musel prejsť
do vlčieho stavu, aby doktor vyšetril vlčicu. Dopadlo to dobre. Nemala žiadne
ťažkosti. V tomto smere mohol byť úplne pokojný, ale celá tá vojna medzi Deucalionom a ich svorkou sa opäť
naplno rozbehla.
Keď budú umierať
nevinní, a to nepochybne budú, ľudia sa napokon obrátia proti nim. Nebolo
to nič výnimočné, už sa to predtým stalo, a nikdy to nedopadlo dobre.
Musel na to myslieť aj teraz, keď videl akí zlomení a nešťastní boli
rodičia toho dievčaťa.
Neostávalo im nič iné,
len vrátiť sa domov.
Poznámka: presúvame sa v čase, lebo sa nestalo nič mimoriadne. Počas tých mesiacov, ale v bonusoch sa ešte k tomu obdobiu vrátim. Nuž blížime sa k pôrodu. To bude teda niečo. Tešíte sa?
