pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
Nemal inú možnosť, len prezrieť si ten nástroj a vyskúšať si ako sa
používa. Na stole našiel jablko, ktoré hneď mohol použiť ako pokusnú pomôcku.
Nepatril k ľudom, ktorí radi do niečoho pichajú, preto mu hra s tým
nástrojom zabrala viac, času než očakával. Keď to už mal konečne nacvičené,
dúfal, že zvládne Dereka pichnúť tak, aby si naozaj nič nevšimol,
v opačnom prípade by na seba akurát tak upriamil pozornosť. Netúžil byť
potrestaný za darachove zločiny.
Počas celej tej aféry s jablkom si spomenul na jedinú knihu, ktorú
mal k dispozícii – Beštiár.
Mohol by tam byť aspoň nejaký základ, možno nie natoľko významný, ale
niekde predsa začať musel. Keby ho len vedel prečítať, zatiaľ sa v tomto
umení ktovieako nezdokonalil a nesmel zapojiť nikoho iného, aspoň zatiaľ,
kým nezistí ako oklamať temnú druidku. Zatiaľ bol na tom dosť zle, ale stále
dúfal, že z toho nejakým zázrakom vykorčuľuje.
Napojil sa na svoje konto, až do zložky, kam nahral a poriadne
zahesloval všetky stránky. Pár vecí z toho by snáď prečítať zvládol. Možno
pôjde len o jediný krátky odsek a aj keď to bude trvať dlhšie, snáď
z toho niečo pochopí.
Chvíľu žmúril na obsah, aby sa aspoň dokázal nasmerovať na nejakú
stránku. Napokon sa mu podarilo a nebolo to vôbec také ťažké ako zvyčajne.
Jennifer zrejme tento jazyk ovládala, keďže bez problémov preletel obsahom
a našiel len jednostránkovú zmienku o druidoch.
Nanešťastie nepísalo sa tam nič podstatné, len to, čo už zistili aj
vlastnou činnosťou. Každopádne toto zistenie mu otvorilo cestu k ďalším
knihám. Začal vyhľadávať na základe kľúčových slov, ktorým teraz už rozumel
a napokon niečo objavil. Boli to len útržky z nejakého textu.
Bezmenní démoni ako nástroj temných rituálov
Démoni bez mena, povolaní temným, sa zmocňujú
svojej obete, len na príkaz temného... Ich úlohou je posvätiť spojenie medzi
temným a jeho učeníkom.
Potreboval by viac, aby tomu plne porozumel, preto si okamžite zapísal
názov tej knihy a pokúšal sa zistiť, či sa nenachádza niekde
v blízkosti. No tá kniha sa ako celok ani len nezachovala, tak skúšal
ďalej zadávať len časti tej vety, a ďalšie kľúčové slová. No bolo ťažké sa
na to sústrediť.
Darach mu klamal. Nebolo na tom nič výnimočné, tak napol očakával, že
vtom celom bude ešte nejaký háčik o ktorom sa jeho nová známa zabudla
zmieniť. Zrejme opäť vykonávala nejaký rituál, na ktorý potreboval ľudskú obeť
a kto by nebol lepší jeden z partie, ktorá po darachovi ide. Nebolo nič prekvapujúce na tom, že si vybrala jeho.
Tak trochu sa toho aj obával.
Počítač mu už neposkytol žiadne použiteľné odpovede. No ozval sa jeho
žalúdok, keďže zrejme ani nič neraňajkoval, bolo to pochopiteľné.
Zašiel si do blízkeho obchodu po pečivo a kávu. Dával si pozor, aby
sa vyhol akýmkoľvek zrkadlám, netúžil po ďalšom pohľade, ktorý by mohol spôsobiť
úplné stiahnutie žalúdka. Musel sa najesť, aby mohol normálne fungovať.
Җ
Neskôr...
Derek nervózne postupoval od okna späť k dverám. Už na prvý pohľad
bol napätý a nervózny. Preto k nemu Stiles pristupoval len veľmi
opatrne. Celý deň strávil prípravou na prvý rituál, hľadaním ďalších
informácií, oči ho tak trochu boleli, ale nevenoval tomu pozornosť. Takto ho
určite neprinúti zaspať. Táto úloha začínala vyzerať neriešiteľne, a on si
želal, aby tu teraz stála skutočná Jennifer. Ona by možno vedela, ako toho BBW
upokojiť.
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa mimoriadne opatrne. Pristúpil k nemu
a opatrne mu položil ruku na plece.
Bol úplne stuhnutý, cítil ako sa pod jeho dotykom mierne zachvel od
hnevu.
„To decko sa stalo...“ zavrčal Derek.
„Issac?“ opýtal sa nesmelo.
Derek si zrejme všimol, že ju svojim výrazom desí, preto nasadil
o niečo priateľnejšiu tvár. A pobozkal ju/jeho. No bol to len veľmi
mierny a rýchly bozk. Nie také to vášnivé prebudenie ako ráno.
„Nie, Stiles... niekam zmizol... mohol by byť...“
Žalúdok sa mu zovrel. Na to nechcel ani len pomyslieť. Jeho telo bude
v poriadku. Všetko bude v poriadku. To si opakoval aby neprepadol
panike.
„Nemôžem tu dnes s tebou ostať. Budem pomáhať pri pátraní...“
„Môžem ísť s tebou?“
Tušil, že Scott to dlho nevydrží a nezazlieval mu to. Zmizol dosť
podozrivým spôsobom a aj keď preukázal svoju totožnosť, jeho priateľa to
tak úplne neuspokojilo, počas dňa ho opäť niekoľkokrát žiadal
o stretnutie.
„Nie, mohlo by to byť nebezpečné.“
„Tak dobre ja... pôjdem domov... ak...“
„Vrátim sa zrejme dosť neskoro, ale aj tak by som bol radšej, keby si už
dnes nikam nechodila...“
„Počkám na teba...“ súhlasil Stiles.
Napokon bolo možno lepšie, že sa Derek unaví aj sám bez jeho pričinenia.
Inak by musel použiť nejaké špeciálne metódy, keďže s ním ešte nemienil
spávať. Bolo to cudzie telo a jeho majiteľka by zrejme nenamietala, keby
robil niečo, čo nepochybne robila aj ona, ale on to takto nechcel. Desilo ho
pomyslenie na to, že prvý sex prežije v inom tele a technicky stále
ešte ostane, panic, teda aspoň dúfal, že bezmenní démoni sa zmocňujú len jeho
krvi...
Pekne počká na unaveného Dereka v jeho izbe. Predpokladal, že po
behaní po lese a celom meste, zaspí veľmi rýchlo. A on bude mať
príležitosť získať tú ingredienciu, aby
mohol už zajtra rozbehnúť prvú časť rituálu.
Җ
Opäť videl svoje telo
nie z práve najpríjemnejšej perspektívy. Démoni sa na ňom už nekŕmili,
jeho oči neustále žmurkali, mal akýsi mierne zdrogovaný výraz tváre a telo
sa mu chvelo.
Stiliski?
Ehm...
áno?
Dobre sa na to pozri.
Pokúšal sa na svoje
pravé telo dosiahnuť, ale niečo ho vždy neúprosne vytiahlo až k stropu.
Hovorím, pozri!
Prestal proti tomu pocitu bojovať a ďalej skúmal sám seba z bezpečnej
vzdialenosti. Jednoznačne vyzeral dosť zle, bol bledý, triasol sa a mal na
tvári taký ten neprítomný výraz, každopádne začínal uvažovať nad tým, prečo
vôbec musí práve on trčať v tejto nočnej more. Len nedávno sa uložil do
Derekovej postele, trval na tom, že bude po celý čas bdieť a ani len na
chvíľu nezatvorí oči.... No zrejme musel tentoraz naozaj zaspať, keďže všetko
bolo akési nejasné a skreslené, no možno ho odtiaľ len uniesla, tak ako
predtým z auta. Díval sa na seba, doslova sa skenoval pohľadom, ale nič
podstatné okrem toho, že je kompletne v háji, nepostrehol.
Pohľadom napokon prešiel po svojich ctených rukách. A vtedy to
uvidel, niečo čo pripomínalo taký ten pazúr, ktorý nosili kedysi bojovníci na
prstoch, no nebol to práve tá hračka, na ktorú sa mal zamerať, ale na niečo, čo
prúdilo zrejme z nej, plazilo sa mu to po ruke, nápadne to pripomínalo
akýsi živý vzor. Nevedel, ako inak by to mal pomenovať. Tenulinké vlákna sa
spájali do obrazu, ktorý pôsobil takmer ako nejaký nezrozumiteľný druh umenia,
také na ktoré sa pozriete len raz a už ho nedokáže ani len vystáť.
Niečo podobné mal teraz na ruke aj on. Takmer starostlivo nasadené. Spomenul
si na jeden riadok zo svojho malého výskumu, na to posvätenie...
Čo
to má byť?
Pripravujú ťa. Chcem, aby
si to videl a nezabúdal na to, akú mám nad tebou moc. Ak ťa teraz nechám
ísť, vrátim sa do tvojho tela príliš rýchlo, bez rituálu a ty zomrieš. Ak
ešte raz budeš sliediť v mojich záležitostiach, obetujem ťa im. O bezmenných
démonov sa nestaraj. Nepotrebujem, aby si získaval informácie o nich. Toto
je posledné varovanie, Stilinski. Pracuj s tým čo som ti dala, lebo
ponesieš následky.
Cítil ako ho niečo
odhodilo. Telo na oltári sa začalo nekontrolovateľne triasť. Tma, chlad a ticho.
To všetko ho zasiahlo nepripraveného, cítil ako sa vzďaľuje, ako ho niečo
nemilosrdne odtrháva od všetkého, čo poznal... Prichádzala k nemu len
bolesť a beznádej...
Prebudil sa v Derekovej
posteli... Šťastný, že mu niekto pretrhol ten sen. Dostala ho v spánku,
tentoraz ho držala poriadne pevne a zrejme by to schytal ešte viac, keby
ho niečo neprebudilo. Tá ženská ho
mučila. Ešte teraz cítil ako mu hlavou otriasa silná bolesť.
Uvedomil si, že ho
prebudilo buchnutie vchodových dverí. Derek, čoskoro vošiel do svojej izby a tváril sa
mimoriadne vážne.
„Prepáč, nechcel som ťa
zobudiť...“
„To nevadí. Našli ste
ho?“
„Nie, podľa všetkého
ani len neopustil mesto. Jeho veci sú na svojom mieste, v lese sme nenašli
žiadne stopy... Podľa toho, čo sme zistili, ho naposledy videli v škole, a potom,
je to akoby sa prepadol pod zem...“ jeho hlas znel ustarostene, akoby ho to
naozaj trápilo. Stiles netušil, že si mrzutý vlk bude oňho robiť starosti.
Derek si sadol na
posteľ.
„Myslíme si, že ho
dostal... že ho dostal temný druid...“
Nebol ďaleko od pravdy.
Stiles prestal odpisovať na správy, úplne sa odmlčal, lebo už nevedel, na čo by
sa mal vyhovoriť. Tušil, že jeho priatelia si budú myslieť niečo podobné.
„To ma mrzí, Derek...“
„To decko sa stále musí
do niečoho pliesť, ak sa mu niečo stane... on si neuvedomuje čo všetko... Nemal
by vôbec do toho strkať nos!“
Tentoraz s ním Stiles
výnimočne súhlasil. Možno by bolo naozaj lepšie, keby dal od takýchto vecí ruky
preč, ale zrejme by to nezvládol. Detektívne
ja už majú tak akosi v rodine.
„Ani teba by som tým
nemal zaťažovať...“
„To je v poriadku.
Ja to zvládnem.“
Stiles si uvedomil, že
sa akosi mimovoľne privinul bližšie k nemu. Derek klesol späť do postele.
A on sa spokojne
uvelebil pri ňom. Cítil sa bezpečne, aj napriek tomu, že jeho skutočné telo v bezpečí
rozhodne nebolo.
Ani jeden z nich už
nespal. Derek ho len držal a tisol si ho k sebe, akoby sa obával, že
mu niekam ujde. Ocitol sa v takom ťažko definovanom polospánku, zrejme
určenému len k tomu, aby nabral silu, ale každý čo len najmenší zvuk ho
okamžite prinútil otvoriť oči.
Stiles netúžil po
ďalšom stretnutí s nahnevanou emisárkou, preto sa radšej sústredil na
úlohu, ktorú mu dala.
No odobrať alfa vlkolakovi krv nebolo také jednoduché ako
pichanie do jablka.
Musel dlho čakať, kým
Derekov dych začal byť o niečo pravidelnejší. Overil si to slabším
štuchnutím a keď jeho takzvaný partner, okamžite poplašene nevyskočil,
pohladil ho po ramene, nasmeroval ten malý nástroj na správne miesto a zatlačil.
Pár kvapiek uniklo z drobnej ranky, no jeho partner stále pokojne spal,
ten nástroj bol dobrý a pracovalo sa s ním rýchlo.
Keď bola krv bezpečne
uložená, ako inak v kabelke, spolu s vecami, ktoré by mali
neutralizovať jej pach, ako si to prečítal v rýchlom návode od Daracha, už
len pokojne ležal, v Derekovom objatí a čakal, na príchod ďalšieho
dňa.
