pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
poznámka: Ešte stále mám prázdniny, preto tá rýchlosť.
poznámka: Ešte stále mám prázdniny, preto tá rýchlosť.
Preto prišiel do
obývačky s menším oneskorením. Stihol zachytil už len to, ako bol Scott
náhle odsunutý nabok a Derek vyštartoval dopredu, pričom niekoho držal za
golier a triasol ním, vôbec nie šetrne.
„Derek, to stačí!“
Scott sa ho pokúšal zastaviť, ale bol odhodený nabok.
Stiles tomu však
nevenoval pozornosť, keďže ho upútala osoba, ktorou Derek triasol, akoby to
bola nejaká handrová bábika. Spoznal to telo veľmi dôverne, keďže ešte nedávno
bol jeho hrdým vlastníkom.
Bolo to zvláštne sa
takto vidieť, no keďže chcel, aby jeho telo ostalo v celku, odhodlal sa
položiť Derekovi ruku na plece. A keďže sa hýbalo a malo taký
bolestný výraz usúdil, že vo vnútri je obsadené. Jennifer ho zrejme prišla
takýmto roztomilým spôsobom provokovať. Nebol z toho vôbec nadšený, teraz
už bolo úplne jasné, že nemá šancu opiť ich historkou o tom, ako sa veci
majú, akurát by tým mohol spôsobiť usvedčenie svojho momentálneho tela, čo by
značne zúžilo jeho životný priestor.
„No tak, pusti
ho...prosím ťa...“ požiadal ho zmierlivým hlasom.
Napriek jeho horlivej intervencii
trvalo dosť dlho, kým Derek prestal prejavovať svoju nespokojnosť.
A potom sa do
celej tej veci zamiešal ešte aj Scott.
„Slečna Blaková, mohli
by ste nás nechať osamote...“
„Ja predsa... tak
dobre...“ príchod daracha v takomto balení Stilesa natoľko šokoval, že
bolo možno lepšie, aby sa na chvíľu od nich vzdialil. Nemal by takto reagovať.
A s ostatnými vlkmi profesorka nemala natoľko dôverný vzťah, aby pred
ňou riešili ich problémy. Tentoraz mu to neprišlo až tak ľúto, keďže tušil, že
Derek s jeho telom ešte ani zďaleka neskončil a tentoraz nešlo
o nič príjemné. Preto sa mu takmer uľavilo, keď mohol otvoriť dvere
a na chvíľu sa nadýchať čerstvého vzduchu.
No nemienil sa odtiaľto
priveľmi vzďaľovať a nechávať daracha
so svojimi priateľmi. Ale vyzeralo to, že nemá inú možnosť, keďže ani Scott ani
Issac, s ktorým sa stretol vonku, nemali záujem o to, aby sa
v dome dlho zdržiaval. Preto nastúpil do svojho dočasného auta
a odpratal sa s spolu s náhradným telom do Jenniferinho
príbytku. Nemal na nič náladu, neustále prechádzal nejaké veci a napokon,
keď už nevedel, čo so sebou, začal
prekladať pár stránok Beštiáru, aby sa aspoň trochu upokojil. Odkedy
nadobudol toto telo, všetok svoj strach a obavy pretransformoval do
nezáväzného a rýchleho prekladu lovcovskej
príručky. Preložil všetko čo mali o vlkolakoch a začal čítať
stránky o upíroch. Pričom doteraz o ich existencii ani len nechcel
uvažovať no podľa toho, čo sa mu podarilo preložiť bola ich existencia viazaná
skôr na európsky kontinent, hlavne čo sa týkalo pôvodného o niečo viac
vyspelého druhu. Nepredpokladal, že sa s niektorým z nich stretnú
práve tu, preto prešiel skôr na súpis lesných tvorov vyskytujúcich sa
v ich okolí a nielen v Upírskych
denníkoch.
Җ
Neskôr
večer...
Prišiel na miesto, kde
mal byť vyvolaný veľký kruh. Už nepočul D vo svojej hlave, aspoň nie odvtedy,
ako ho mal možnosť vidieť vo svojom tele. Bolo to zvláštne, pripadal si takmer
opustene, keďže nemal možnosť vypočuť si žiadny komentár k tomu, ako si
pripravil pomôcky na rituál, ani nemal možnosť opýtať sa ho na to, či ho nebude
čakať podobné prekvapenie ako to, ktoré sa týkalo stromu. Nenávidel to a nepáčilo
sa mu to, ale cítil isté spojenie medzi nimi, niečo ako puto, ktoré boli síce
nepochybne hrozivé, ale zároveň mu poskytovalo istú mieru istoty, niekde tam
bolo jeho telo v zajatí démonov, niekde tam ho Jennifer strážila, ale zároveň
bola stále aj na blízku.
Podľa hodiniek by už
mal začať, preto začal s posypaním drveného bieleho prášku... Nepočul však
žiadny hlas, ktorý by ho do toho nútil, preto si len sadol na toto nepochybne
silné obradné miesto a čakal. Nevedel presne na čo, ale práve teraz, keď o tom
uvažoval vybavilo sa mu veľmi presne jedno z tých slov, určených na
vyvolanie kruhu aj všetky nákresy, ktoré mu ukazovala, boli dva, boli urobené
tak, aby tento rituál vykonávali dve osoby, aj keď takto presne to najprv
nepochopil, myslel si, že sú to dve spôsoby na vykonanie toho rituálu, a darach
mu nedovolil to bližšie študovať, povedal, že stačí, keď zoženie ingrediencie a spracuje
ich. Biele chrobáky, ktoré musel drviť v akejsi dutej nádobe, už len to mu
stačilo na to, aby sa nevypytoval, prečo sú tie kruhy v skutočnosti dva.
Akosi vôbec nemal chuť
tomu porozumieť, čím hlbšie sa do toho dostával, tým viac beznádeje pociťoval.
V myšlienkach sa vracal k tomu stromu, k upokojujúcemu objatiu.
Možno by nebolo zlé na určitý čas nechať všetko za sebou, na nič nemyslieť,
nájsť to miesto a na všetko tam zabudnúť, ale z tejto predstavy sa
hneď prebral, keď si uvedomil, čo všetko by mohol D zatiaľ spáchať. Začínal
tušiť, ako sa asi to mŕtve dievča... D nemohol použiť svoje ruky, ale zrejme,
možno len využil jeho telo na to, aby ten zločin spáchal, na to aby pokračoval
a kto by asi tak podozrieval práve jeho.
Práve preto sa tak
strhol, keď nad sebou náhle uvidel svoje telo. A počul svoj skutočný hlas.
„Zdá sa, že som ťa
trochu šokovala. No neboj sa, rýchlo sa z toho spamätáš, keď dokončíme
kruh... Tak vstaň a poď... Máme ešte veľa práce...“
„Ani sa nepohnem, kým
mi neodpovieš na pár otázok.“
„Tak dobre. Tri otázky,
ostatné neskôr...“ sadla si oproti nemu.
Stiles sa zhlboka nadýchol.
Tri otázky? Ako má to všetko dostať do troch otázok.
„Tak dobre. Zabíjala si
pomocou môjho tela?“
„Nie, Stiles. Poslala
som jedného z démonov, aby pokračoval v mojej technike. Nebolo to
ťažké rýchlo sa učia. Tvoje telo ešte nebolo pripravené. Ďalšia otázka?“
vyzvala ho takmer pobavene.
Položil si ruky na
svoje kolená, aby sa mu netriasli. Toľko otázok sa mu tlačilo do mysle, no
spôsob akým sa na D díval ho takmer oberal o rozum. Videl seba a nebol
to on, takmer mu z toho začínalo preskakovať.
„Derek, on a ja...
teda on a ty... či ako to bolo... nevadí ti, že sme spolu ehm... mali sex?“
Darach nasadil kŕčovitý
úsmev, vyzeralo to, akoby Stiles dostal päsťou do tváre. Smial by sa, keby
nemal pred sebou šialeného vraha, ktorý ho zrejme nevedel imitovať až tak
dobre, akoby sa zdalo.
„Nie je mi to jedno, a za
iných okolností by som ťa za to potrestala, ale nemôžem brániť tomu, čo
pochádza odtiaľ...“ položila ruku na Stilesovu hruď. Presnejšie povedané na
stranu srdca. Niečo pocítil, tú jej ruku vnímal akoby sa dotýkala jeho, akoby
bol stále spojení s telom. Nedokázal sa s tým vyrovnať, bol takmer na
pokraji zrútenia a vyčerpania všetkých svojich síl.
„Nie, nie nie, ja
Dereka nemilujem ak narážaš, na to tak okamžite prestaň ja ne...“
„Neviem nič o tvojich
citoch, Stiles. Zatiaľ ešte nie. Hovorím o zmluve srdca, ale je to na
dlhšie a teraz nemám čas ťa o tom učiť. Povedzme, že to bude tvoja
domáca úloha. Ešte sa chceš na niečo spýtať? Máš ešte možnosť.“
Po poslednej výzve o tom
dlho rozmýšľal. Naozaj mal toho na srdci viac než dosť a o nejakej zmluve
práve teraz nepotreboval hovoriť. Aspoň nie pokiaľ sa v ňom neutíši celá
tá citová nevyrovnanosť.
„Prečo sa so mnou takto
zahrávaš? Čo tým vlastne sleduješ, celou tou vecou s démonmi, s výmenou
tiel... Prečo sa tým všetkým vôbec namáhaš...“
„Vidím v tebe potenciál
stať sa emisárom, nezahrávam sa s tebou, učím ťa. To je asi tak všetko, čo
ti k tomu môžem povedať.“
„Ale to mi nestačí...“
„Postupne sa dozvieš
všetko. Ako môj nástupca máš...“
„Nikdy nebudem váš nástupca.
Ja nie som vrah.“
„Nežiadam ťa, aby si
zabíjal, ani nič podobné. Neočakávam to od teba. Dnes je tvojou úlohou len
vyvolať veľký kruh...“
