pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované ell, sanasami, tsuky, a anonymný koment
„Dáš si niečo, drahá?“
Tmavovlasý mladík pocítil ako
pánova ruka prešla po jeho vlasoch. Dotýkala sa jemných vlniek, ktoré sa mu
začali tvoriť vždy, keď nemal až taký krátky účes. Opatrne mu ich zastrčila za
ucho. Už nejaký čas bol prinútený opierať sa o vankúše a pokorne
sedieť pri ňom. Obsluhoval ho počas jeho pobytu v záhrade, senátor tam mal
také miesto určené na oddych, dalo sa tam pohodlne sedieť, boli ukrytí
v tieni stromov, no zároveň mali dostatok pohodlia a zmestil sa tam
aj malý stolík, na ktorom bola misa s ovocím.
„Nie, Marcus... nič nepotrebujem
len o jedno ťa prosím, vyber nášmu synovi toho správneho otroka,“ žiadala
ho manželka.
Pani tam sedela s nimi spolu
s jednou zo svojich otrokýň. Aj ona využila prostredie záhrady, na to aby
sa spamätala z príchodu svojho syna. Jej krásna tvár bola utrápená
a oči mala červené od sĺz. Nys svojej panej rozpustila vlasy. Celá tá
záplava sa uvoľnila naraz na jej plecia, leskli sa na slnku, priam žiarili.
Otrokyňa upravovala účes,
ktorý sa jej prednedávnom uvoľnil. Misha bol vtedy v dome, tak ju videl na
chodbe, ako sa ponáhľa, strach o syna zmiernil jej zvyčajne tvrdý postoj
a zrazu mu pripadala takmer zraniteľná.
Bola rozstrapatená ako nejaké malé dievčatku a úplne zúfalá. Teraz
sa už dala viac- menej do poriadku, no stále bola veľmi napätá
a v takejto ťažkej chvíli zrejme nepohrdla ani manželovou
spoločnosťou.
Senátor si ho stále držal pri
sebe a nedovolil mu odísť, aj keď si prial, aby ich mohol nechať osamote.
No jeho ruky mu vtom bránili a po jasnom príkaze, aby ostal na mieste,
vzdal akékoľvek pokusy o odchod a zmieril sa s tým, že so
svojimi pánmi ešte chvíľu pobudne.
Marcus očividne chce manželke vo
všetkom vyhovieť.
„Áno, Ifigénia. Už mám istú predstavu, no tvoj
syn si presadil aspoň to, že chce chlapca aj dievča...“
Nezdalo sa, že by to jeho matku
šokovalo, len poznamenala niečo v tom zmysle, že si musí dať pozor, aby
neboli až príliš divokí.
„Porozprávam sa s Quintom,
on nám dobre poradí...“
Pri zmienke o otrokárovi to
nevydržal a prudko sebou mykol.
Marcus si ho zozadu privinul k sebe.
Majetnícky ho objal okolo pása a pošepol mu.
„Len pokojne, maličký...“
Držal ho len chvíľu a hneď ho
zas pustil.
S obavami pozrel na paniu,
ale tá si manželove prejavy náklonnosti voči otrokovi vôbec nevšímala. Nys
práve dokončila jej účes, všimol si, ako ju pani láskyplne chytila za ruku a tá
žena sa na ňu dívala tak, akoby ju zbožňovala.
„Myslíš, že by pristúpil aj na
súkromnú prehliadku? Najlepšie by bolo, keby si myslel, že má možnosť výberu...“
„Zajtra to zariadim, dnes bude o nášho
syna dobre postarané. Letha mu poskytne tú najlepšiu starostlivosť.“
„Pôjdem sa pozrieť na Lucia, o chvíľu
sa zrejme zobudí...“ naklonila sa k nemu a manžel ju pobozkal na
líce. Pustila ruku svojej otrokyni a veľmi elegantne vstala.
„Len pokojne choď... láska moja.“
Misha pocítil pri srdci bodnutie,
keď pán tak dôverne oslovil svoju manželku. Nedávno pán hovoril, že on je jeho
jedinou láskou a zrazu tak nazval aj ju. To si mohol myslieť, že sa s ním
len zahráva a pokúša sa ho dostať sladkými rečami.
Otrokyňa sa pánovi mierne
uklonila a nasledovala svoju paniu, ktorá pomaly zamierila k vchodu do
domu.
Jeho nespokojnosť zrejme
prezradila aj tvár, lebo pán opatrne prešiel prstom po jeho perách.
„Pozrime sa, ako náš maličký
dokáže žiarliť...“
Misha od neho odvrátil zrak. To
slovo poznal a nepáčilo sa mu, ako to znelo z pánových úst.
Nežiarlil.
A nebude žiarliť.
Toho sa nedočká.
„Čo urobíš pre to, aby som
venoval pozornosť len tebe? Budeš ma zvádzať? Rozmaznávať?“ pokračoval ďalej
tým istým pobaveným tónom hlasu.
Nenechal sa vyprovokovať. Len tam
sedel poslušne ako bezduchá bábka a odpočítaval čas, ktorý ešte dostáva do
chvíle, kým pána začne nudiť a prepustí ho za ďalšími povinnosťami.
„Takže nič nuž dobre... mám pre
teba nový príkaz... poď ku mne a bozkávaj ma tak, akoby si to robil s milovanou
osobou.“
Zaváhal. Tento príkaz nebol ako
tie iné, vynucoval si niečo, čo mu odmietal dať.
„Odmietaš?“ senátor reagoval na
jeho nesúhlas inak než predtým.
„Ak to neurobíš, môj drahý, tak
Ideya hneď zajtra ráno poputuje do postele môjho syna. Moja manželka bude
nahnevaná, ale keď jej kúpim novú otrokyňu, nebude protestovať... Ľúbi svojho
syna a urobí všetko pre to, aby mal čo potrebuje...“
Triasol sa od hnevu, no vedel, že
tomuto príkazu neunikne, ani keby chcel.
„Tak poď úplne sa podvoľ tomu, čo
tvoje telo chce...“
Senátor k nemu natiahol
ruky.
Posadil sa naňho a zúfalo bozkával
svojho pána, predstavil si, že sa dotýka osoby, ktorú nadovšetko miluje,
jedinej, úžasnej a neskutočne príťažlivej, jeho jazyk sa zúfalo dobýjal do
pánových úst počiatočná drsnosť sa menila na nehu, na sladké spoznávanie toho,
aké je to prevziať nad ním kontrolu a ovládnuť celé jeho telo. Mal pocit,
akoby mu dával aj časť svojej duše, akoby sa s ním skutočne spojil.
„Tak je to správne, áno
maličký...“ pochválil ho, keď sa od seba oddelili. Srdce mu v hrudi prudko
tĺklo.
Nechcel ho prijať, ale nevedel si
predstaviť, čo by nastalo, keby ideya padla do rúk Gaia. Nemohol to dopustiť,
bola jeho jedinou priateľkou, pán si to všimol a teraz ho mal v hrsti.
Prostredníctvom nej ho ešte viac ovládol.
