pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Sanasami, Ell, Tsuky, Lilith.
No okamžite strnul, keď sa
k nim pridal aj Gaius. Chodil pomocou akejsi náhrady, ktorú mal
navlieknutú na zvyšku nohy, nešlo mu to veľmi dobre, preto používal aj
palicu a zrejme to bolo aj dosť
bolestivé, pretože sa pritom stále mračil. Vždy, keď boli tí dvaja spolu obával
sa, že ten mladý muž mu povie o jeho nočnej návšteve. Srdce sa mu
zastavilo, keď naňho ten mladík pozrel. Cítil, že s ním ešte ani zďaleka
neskončil.
„Otec, ostaneš dnes doma?“ pozrel
na staršieho muža.
„Nie, Gaius, bol som opäť pozvaný
do cisárskeho paláca... Prišiel som sa domov len prezliecť..“
Senátor nemal v úmysle ho
len tak ľahko pustiť a dal mu tu jasne najavo tým, ako ho pri sebe držal,
aj keď to už nebolo potrebné a on stále len zúfalo túžil po úniku
z jeho dosahu.
„Cisár ťa pozýva akosi často.“
„Je to aj tvoja zásluha.“
Pred niekoľkými hodinami sa
senátor dopátral toho, kto cisárovi hovoril o jeho láske k mladým
chlapcom. Nasledovala dosť búrlivá hádka, ktorá takmer skončila jeho vyhodením
z domu, keby do celej veci nezasiahla pani Ifigénia a nepožiadala
manžela o zhovievavosť kvôli synovým zraneniam. Napokon veci ako tak
utíchli, ale aj tak to bolo medzi nimi dosť nahnuté, mladý pán zjavne práve
teraz narušoval krehké prímerie, ktoré medzi nimi ledva stihlo nadobudnúť
platnosť.
„Mrzí ma to, otec. Nechcel som ti
narobiť problémy...“ začal pokorne, ale senátor ho netrpezlivo prerušil.
„Radšej mi zmizni z očí!“
Gaius mu venoval jeden zo svojich
momentálne bolestných úsmevov a zamieril späť do svojich izieb.
Bolo počuť klopanie palice po
schodoch.
„Poď so mnou Misha, pomôžeš mi
vybrať niečo vhodné...“ povedal svojmu mladému otrokovi. Ten už tušil, že ho
dnes nečaká práve najpríjemnejšia noc, hlavne, keď pán nebude doma. Kým bol vo
svojej spálni Gaius si udržiaval odstup a nijako nekomentoval ich nočné
dobrodružstvo, ale teraz keď mal senátor odísť, bolo zjavné, že si bude priať
pokračovanie.
„Tak poď, maličký...“ ďalej
naliehal senátor.
Zrejme mal už veľmi naponáhlo.
Misha ho napokon nasledoval do ich izby. No po celý čas uvažoval o tom, čo
by mal urobiť, aby dnes neostal doma. Tušil, čo bude nasledovať, ak senátor
v noci nebude vo svojej spálni.
Pomohol mu obliecť si tógu určenú
skôr na slávnosti.
„Tak ja už pôjdem, maličký...
Uvidíme sa až zajtra...“ senátor chcel odísť, ale on sa mu postavil do cesty.
Chytil svojho pána za ruku
a pokúšal sa mu naznačiť, že aj on by rád šiel s ním. Ukázal naňho,
na seba a na dvere. Neúnavne pokračoval, až kým to senátor napokon
nepochopil.
„Chceš ísť na tú oslavu so mnou?“
Začal okamžite horlivo
prikyvovať.
„Už nemáš strach z cisára?“
Mal obavy, ale teraz už vedel, že
senátor nedovolí, aby k niečomu takému opäť došlo. Sľúbil mu, že ho bude
chrániť.
„Nemal by ťa vidieť spolu so
mnou, Misha... Bude chcieť, aby sme ho nasledovali do jeho izieb, ak prídem
s tebou... “
Kľakol si pred ním na kolená a rukami
objal jeho nohy.
Musí ísť.
Nemá inú možnosť.
Senátor zamračene prešiel
pohľadom po mladíkovom rozochvenom tele. Jemne ho od seba odsunul a zahľadel
sa mu do očí.
„Nemám dosť času na to, aby som
teraz zisťoval, čo to má znamenať. Tak dobre, pôjdeš so mnou, ale neskôr ešte
si o tom ešte pohovoríme.“
Pocítil ako senátorova ruka
pohladila jeho vlasy a želal si, aby pán nikdy neprišiel na to, čo
vyviedol. Neskôr, keď pominula tá počiatočná škodoradosť uvedomil, čo všetko by
sa mohlo stať. Pán to nemusí zistiť, pokiaľ mu to Gaius nepovie. Tomu mužovi už
došlo, že to bol on, aj keď ho v tme nevidel. No nebol taký hlúpy, aby tým
zaťažoval svojho otca už teraz s ním mal plno nezhôd. No na jednu vec,
akosi nepomyslel, preňho to znamenalo len také jednorázové takmer nevinné
dobrodružstvo, ale Gaia tým očividne nabudil. Dával mu najavo, čo od neho teraz
očakáva, a on nechcel zájsť až tak ďaleko.
§§§
Cisársky palác bol veľkolepý a rozsiahly.
Bolo tam toľko rôznych miestnosti a veľké množstvo pozvaných hostí, hudba
a vyberané jedlá. Otrokyne obsluhovali pri všetkých stoloch a niektoré
skončili aj na nich.
Hlavná sála v ktorej sa
konala oslava, bola taká veľká, že by sa do nej niekoľkokrát zmestil jeho starý
rodný dom.
Cítil sa tam, akoby bol úplne
maličký a bezvýznamný. Nikto mu nevenoval pozornosť, keď obsluhoval svojho
pána.
Cisár pohltený svojou novou
hračkou sa pri nich len raz zastavil, no Misha našťastie nebol dostatočne
významným občanom Ríma na to, aby nadlho zaujal jeho pozornosť. A teraz,
keď tu bolo toľko iných hostí, jednoducho si ho nevšímal ako všetci ostatní
vplyvní obyvatelia Ríma.
Marcus sedel s jedným starším
senátorom a preberali spolu zväčša veci, ktorým Misha vôbec nerozumel no
aj tak sa od nich nevzdialil ani na krok.
