pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Ell, Sanasami, Tsuky a Lilith.
Rušivé zvuky napokon utíchli.
Tmavovlasý chlapec sa schúlil do klbka, čo najďalej od dverí. Pociťoval
nepríjemné pálenie, no nemohol sa ani len udržať na nohách, takže napokon
skončil na boku hruď sa mu prudko dívala a klesala.
Cítil svoje srdce tak intenzívne,
jeho bolestné pulzovanie mu bránilo poriadne dýchať. Potichučky vzlykal a oči
sa mu plnili stále novými a novými slzami.
Strach mu nedovolil, pohnúť sa. Ležal
tam v takejto nepríjemnej polohe až do rána, keď pocítil ako naňho dopadlo
svetlo a niekto ho nešetrne postavil na nohy. Zabolelo to, telo stuhnuté
od nepríjemnej pozície proti tomu zaprotestovalo. No napokon sa mu podarilo
počiatočnú bolesť prekonať a urobiť pár nesmelých krokov. Bol rád, keď
mohol opustiť tú prázdnu miestnosť. Opäť boli vo veľkej izbe, všade bolo plno
svetla a on dúfal, že tou včerajšou záležitosťou jeho trest nadobro
skončil.
Pán ho teraz odvedie domov. Možno
ho chvíľu bude ignorovať, no napokon sa na celú vec zabudne. Takto si to asi
predstavoval, a bol pripravený na chvíľu urobiť isté ústupky, aby ho
presvedčil o tom, že sa z celej veci poučil.
Pán mu položil ruku na hlavu.
To ticho, ktoré medzi nimi
vytvorilo akúsi pomyslenú prekážku, ho dusilo omnoho viac akoby naňho kričal,
ale prijal to ako súčasť trestu.
Obával sa každého jedného
nadýchnutia. Každej jednej myšlienky.
Neodvážil sa pozrieť pánovi do
očí, hlavu mal sklonenú a čakal na jeho ďalšie príkazy.
Senátor ho však absolútne
ignoroval aj potom ako opustili palác. Správal sa k nemu presne tak, ako
sa páni zvyčajne zvykli správať k otrokom, akoby tam vôbec nebol a bol
len časťou jeho majetku, ktorá nepotrebuje, aby s ňou niekto zbytočne
strácal čas.
To ticho ho znervózňovalo a jeho
obavy rástli každou ďalšou minútou.
Návratu domov sa začínal desiť,
lebo sa obával toho, čo bude nasledovať, ak budú mať viac súkromia.
Po prvý raz s ním začal hovoriť,
až keď opäť vstúpili do domu.
Otvoril mu dvere a nechal ho
prejsť. Od nervozity sa už takmer triasol.
„Ešte sme spolu neskončili,
Misha,“ pošepol mu, keď vstúpil dovnútra.
Pocítil, ako mu po chrbte
prebehol mráz.
Pán ho chytil za ruku a pritiahol
si ho k sebe bližšie.
„Za tvoje klamstvo ti bol trest
nadelený včera, ale za to, čo si urobil s mojím synom, budeš trpieť
dvojnásobne...“ pošepol mu výhražne.
Drvil mu ruku, akoby mu ju chcel
zlomiť.
Od bolesti mu opäť vyhŕkli slzy,
no nepokúsil sa mu ju vytrhnúť, trpezlivo čakal, kým ho pustí. Tentoraz už
nemienil urobiť žiadnu chybu.
„Bez zbytočných rečí pôjdeš rovno
do svojej izby a bez môjho vedomia neurobíš ani len krok!“
Uľavilo sa mu, keď sa pánovo zovretie
zmiernilo. A napokon ho pustil, no len veľmi pomaly a neochotne.
Bežal do domu a nezastavil sa
kým nebol vo svojej izbe.
No ani jeho izba preňho tentoraz
nebola vyslobodením. Bál sa ďalšieho trestu, ktorý mu pán prisľúbil.
Niekoľko hodín blúdil po izbe,
behal z jednej strany na druhú, no neodvážil sa ju opustiť, tak len
vyzeral von z okna.
Zovrel sa mu žalúdok, keď začul
vrzgnutie dverí.
„Pán ma poslal, aby som sa o teba
postarala...“
Letha zložila na stolík podnos s džbánom
vody, jedlom, a nádobkou v ktorej bola čerstvo namiešaná masť.
Misha jej venoval len rýchle
prikývnutie.
Staršia žena zdvihla masť.
„Týmto si potri boľavé miesta.“
Opäť jej naznačil, že rozumie.
Odsunula nádobku na bok, a ukázala na jedlo, ktoré príjemne rozvoniavalo.
„Priniesla som ti aj jedlo.
Prinesú ti aj večeru, nebudeš tu zamknutý, ale pán si neželá, aby si opustil
izbu.“
To dokázal akceptovať, obzvlášť,
keď nebol v skutočnosti zamknutý. Nemienil sa teraz stavať proti jeho
príkazom.
A neprekážalo mu ani to, že
Letha vedela o výprasku, ktorý dostal.
Nehanbil sa za to, medzi otrokmi
boli tresty niečím o čom sa nediskutovalo, len sa minimalizovali škody,
ako to oni už zvykli nazývať. Trochu ho mrzelo, že za ním neprišla Ideya, lebo
s ňou by sa vedel porozprávať lepšie.
Bol zvedavý, či už pán rozhodol o jeho
treste. No neodvážil sa použiť znaky, neboli si nemohol byť istý, či táto žena
jeho dôveru nezradí, preto mu neostávalo nič iné len čakať.
