24. 1. 2014

Senátor 7. kapitola 3/3






 pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

18+



Hodnotenie


 K tejto téme som si prečítala 2 články, keďže mi chýbajú skúsenosti z tejto oblasti, takže som využila dostupnú teóriu na nete. Ak by niečo nebolo také, ako to má byť, tak no... kľudne ma môžete aj poopraviť, *anjelsky výraz*



 venované Ell, Sanasami, Lilith, Tsuky.


Prišiel večer.
Zotmelo sa a dom sa postupne ponoril do príjemného ticha.
Tmavovlasý chlapec sedel na zemi schúlený do klbka a modlil sa k božstvám, ktoré vyznávali jeho predkovia.  Po dlhom čase si dokázal vybaviť všetky mená a modlitby, predtým na ne zabúdal, no práve teraz mu všetky tie slová prinášali útechu.
Prestal, až keď senátor nazrel do jeho izby a pokynul mu, aby šiel do hlavnej spálne. Bolo to rýchle a nervózne gesto.
Chlapec pomaly vstal a prešiel ten krátky úsek, od miesta na ktorom ležal, až k dverám, ponáhľal sa, už to viac nechcel predlžovať.
Zastal pred svojím pánom, pripravený tak, aby s ním mal stráviť noc, dostal také rozkazy a nijak sa nad tým nezamýšľal ani vtedy, keď sa vo svojej izbe pripravoval, aby bol pán s jeho telom spokojný, a keď zároveň z toho mal strach, lebo ešte stále pociťoval následky predchádzajúceho trestu.
Na stolíku uvidel niečo, čo prinútilo jeho srdce dosiahnuť okamžité zrýchlenie. Kožený bič. Hrubá rúčka a tenší koniec, skutočne precízna práca, jeden z tých, ktoré nezanechávajú hlboké stopy. Stačil len pohľad na ten nástroj a celý sa rozochvel. Rimania mali v tomto zmysle pomerne bohatú fantáziu, tento bič, bol skôr obyčajný, ale poznali aj takí viac rozvetvenejší s bodcami na konci, ale ten zvyčajne používali pri potrestaní odsúdencov.
„Nedívaj sa naňho, dnes ho nebudeme potrebovať...“
Senátor sa posadil na posteľ a vyhrnul si svoju tógu. Chlapec prešiel pohľadom po svalnatých stehnách, vyššie sa pozrieť neodvážil.
„Poď ku mne, otrok...“ prikázal mu netrpezlivo.
Jeho oči boli opäť chladné.
Po dlhom čase ho nenazval menom, ktoré preňho vybral.
Pristupoval k nemu s veľkými obavami a zastal až keď bol tak blízko postele, že sa jej takmer dotýkal.
„Kľakni si...“
Prikázal mu dôrazne.
Chlapec klesol na kolená a pocítil ako ho senátorove ruky nasmerovali tak, aby mal pred sebou práve tú časť tela, ktorej sa pohľadom tak veľmi vyhýbal.
„Pamätáš si aké to bolo príjemné, keď som sal tvoj úd?“
Zahanbene sklopil zrak a nespokojne sa pomrvil.
Áno, tá spomienka bola nepochybne príjemná, ale to čo prišlo potom, bolo niečo s čím sa stále ešte vyrovnával.
„Urobíš to pre mňa...“
Pomaly prikývol.
 Senátor výraz sa trochu zjemnil.
„Ničoho sa neboj, poviem ti presne, čo od teba chcem...“
Ak toto mal byť ten trest, tak to zvládne. Nie je to až také zlé ako druhá alternatíva, ktorá čakala na stolíku.
Ak to vydrží a dokáže pána uspokojiť, možno sa vyhne tomu, čo sľubovala blízkosť biča.
Posilnený touto predstavou, si vypočul všetko, čo mu pán povedal. Pre istotu mu to vysvetľoval veľmi pomaly a kládol dôraz na to, aby všetkému rozumel.
Nechal sa objať a vášnivo bozkávať. Dovolil pánovi preniknúť hlboko do jeho úst a aj keď jeho bozk bol trestajúci prijímal ho a podriaďoval sa mu. Jeho pery potom zablúdili nižšie, venoval sa lízaniu pánových bradaviek a jemnému okusovaniu, a opatrne pokračoval nižšie, zasypával pánove telo nežnými bozkami.
Najprv jeho mužstvo len zľahka preskúmal, po celé dĺžke, podľa pánových inštrukcií hladil miesto medzi koreňom penisu a otvorom, jemne naň zatlačil a masíroval ho,  pohrával sa aj so semenníkmi. Bozkával ich a sal. Pánove spokojné vzdychy ho na tejto ceste trpezlivo viedli.
Pomaly a veľmi pozorne lízal jeho úd, dôsledne sa venoval aj jeho špičke, nemohol ho do svojich úst vziať celého, preto si priložil ruku k svojim ústam, aby nadobudol pocit, že ho má v sebe až po koreň.
Aspoň tak mu to vysvetlil, konečne vedel, ako sa niektoré veci volajú a dosť ho to prekvapilo. Jazykom mu lízal hlavičku a jeho ruka trela pánov penis. Podriadil sa krúživým pohybom, ktoré si pán vyžadoval a lízal ho tak intenzívne, ako to len dokázal.
A začal pohybovať hlavou hore dole, aby doňho pánov úd mohol prenikať. Dával si pozor, aby sa pán nedostal do kontaktu s jeho zubami. To mu niekoľkokrát zdôrazňoval.
Pánove vzdychy boli natoľko intenzívne, že aj on začínal byť vzrušený, ale čo sa týkalo svojho uspokojenia nerobil si príliš veľké nádeje.
Jazykom mu lízal hlavičku a jeho ruka trela pánov penis. Podriadil sa krúživým pohybom, ktoré si pán vyžadoval a lízal ho tak intenzívne, ako to len dokázal.
Jednou rukou objal pána okolo pása, aby získal stabilitu, hľadel mu do očí a sledoval ako ho túžba nútiť, pritiahnuť si ho bližšie.  
„Misha!“
Pán vykríkol jeho meno, keď dosiahol uspokojenie a on pocítil zvláštnu tekutinu vo svojich ústach.
Prehltol, no aj tak mu časť z nej vytiekla, bolo jej viac než na prvý raz dokázal zvládnuť. Prepustil ho zo svojich úst.
Senátor sa zvalil na posteľ a chvíľu prudko dýchal.
Misha si poutieral svoje ústa a smutne hľadel na svoj vztýčený penis. Neodvážil sa dotknúť samého seba, obával sa, že by tým mohol zhoršiť svoj trest.
Senátor ho schmatol za prednú časť jeho odevu a vtiahol ho k sebe do postele.
Uložil si ho k sebe, a jednou rukou ho zbavil nepohodlia. Jeho telo sa otriaslo chvením, ktoré ho prinútilo pevnejšie objať pána, musel si ľahnúť tak, aby sa neopieral o svoj zmučený zadok. Pán majetnícky položil ruku na jeho chrbát.
Bič však ostal na svojom mieste. Pán ho neodložil, preto zaspával s ťažkým srdcom a obával sa toho, čo bude nasledovať počas dňa, kedy na takéto verejné tresty bola zvyčajne prizvaná aj celá rodina.