4. 2. 2014

7. kapitola 3/3








varovanie: na motívy seriálu being human (cena za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark, upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...

Hodnotenie






 venované Sanasami a Lilith.

Pôvodný inštinkt mu radil vyznačiť si jazykom najlepšie miesto a preniknúť hlbšie. Partnerova pokožka ho priam vyzývala k tomu, aby s ním zdieľal aj tento druh potešenia. Mark pevne zovrel jeho boky a keď pocítil silu jeho zovretia a spokojnosť šíriacu sa po tele, neodolal a jemne prenikol zubami pod pokožku.
Slasť ho prinútila kričať, neúprosne sa hojdal na vlnách spokojnosti, ktoré upírske telo dokázalo zniesť.
Na chvíľu sa ho zmocnil nepokoj, zuby sa takmer stiahli, akoby sám so sebou zvádzal boj, či má niečo také vôbec urobiť, ale prirodzené inštinkty nad ním napokon zvíťazili, prudko a takmer nekontrolovateľne sal. Keď usúdil, že toho bolo viac než dosť, jemne opustil drobné ranky a jazykom ich vyliečil.
Zvrátil hlavu dozadu a počas vyvrcholenia dovolil partnerovi, aby sa z neho napil. Potlačil strach a všetky obavy a odovzdal sa tomu, čo jeho telo potrebovalo.
Súčasnosť
Nevedel kedy presne pustil svoje lákavé raňajky, no netrvalo dlho a bol tlačený späť k pultu. Cítil partnerove ruky na svojom zadku a jeho jazyk zúfalo kmital v horúcich ústach. Zabudol na všetko a na všetkých, cítil spriaznenosť s ním, takmer hraničiacu s bezhraničným uctievaním. Prial si ostať s ním spojený čo najdlhšie a strata jeho blízkosti prinútila jeho upíra ukázať nespokojné oči.
„To je v poriadku, maličký...“
Miloval to oslovenie, chcel, aby ho tak vždy volal. A nevedel si predstaviť, že by to malo byť inak.
„Mark...“
Spokojne zavzdychal, keď ich nohavice klesli k zemi a on bol zdvihnutý tak, aby si ho partner mohol vziať.
Objal ho okolo krku  a zúfalo si ho tisol k sebe. Celé telo ho bolelo od túžby, ktorú pociťoval, ako upír omnoho silnejšiu, než keď bol človekom.
„Chcem ťa...“ žiadal ho rozrušene.
Starší muž nemal inú možnosť len svojmu mladému milencovi vyhovieť. Pohral sa s jeho dierkou, ktorá ho spokojne pohlcovala. Telo upíra bolo rozohriate od čerstvého prísunu krvi, hrejivé a poddajné.
Posadil si ho na seba a pomáhal mu, aby sa mohol jemne nadvihovať tak, aby mu prenikanie do jeho vnútra čo najpríjemnejšie.
„Prosím viac...“ žiadal ho rozochvene.
Bol nenásytne vťahovaný hlbšie do spokojného mladíka.
§§§
Približne o hodinu a pol zaparkovali pred tajnou nemocnicou. Misha mal omnoho lepšiu náladu, ako naposledy, keď sem prišiel spolu so svojimi priateľmi. Dnes to bola Tamara, ktorá sa tvárila tak trochu nešťastne, ale podarilo sa mu ju rozptýliť, keďže dnes z určitých dôvodov priam žiaril.
„Pôjdeme rovno hore?“
„Áno, myslím si, že s tým nebudeme mať problémy.“
Povedala Tamara, naposledy keď sem prišli museli sa preukázať, a aj na túto návštevu potrebovali prístupové karty.
Preto sa Tamara chvíľu prehrabávala v kabelke a on vo svojej peňaženke, keďže kartu mu vystavili len nedávno, a bol tak trochu rozrušený, ani si nebol istý, kam presne si ju odložil. Našiel ju až po dlhšom hľadaní.
„Tak mám to, môžeme ísť...“
Obaja vykročili k vstupným dverám, ktoré sa po zazvonení otvorili a oni ukázali karty odstrašujúco sa tváriacemu strážcovi s medveďou postavou. Muž na nich chvíľu nevrlo zazeral, no keď pozrel na Mishovu kartu, výraz jeho tváre sa zmenil.
„Vitajte na našej klinike, prosím toto je kľúč od výťahu, doktorka vás už očakáva vo svojej ambulancii... Ak by ste niečo potrebovali, stačí mi dať vedieť a ja to okamžite vybavím...“ dokonca sa im začal takpovediac ukláňať, Misha mal tušenie, že to súvisí s jeho postavením vodcovho milenca, lebo inak by zrejme nebol k nemu až taký srdečný, kým sa muž vrátil k svojim kamerám, oni prešli k výťahu, otvorili ho a dostali sa na príslušné poschodie, a odtiaľ rovno do doktorkinej ambulancie.
„Dobrý deň, pani doktorka...“ pozdravil jej Misha.
„Dobrý deň,“ odsekla tak trochu chladne. Zrejme stále nemala veľkú radosť z vodcovho posledného rozhodnutia.
„Ahoj Ada. Nemrač sa toľko, vôbec ti to nepristane,“ dovolila si ju podpichnúť Tamara.
Doktorka pevne stisla pery, a obrátila sa späť k Mishovi.
„Pripravila som všetko na náš pokus o premenu vašej priateľky.“
„To je skvelé...“ povedal obozretne, teraz, keď sa na ňu díval priamo všimol si, že je akási nepokojná, zdalo sa mu, akoby mu chcela niečo naznačiť. No možno to bol len ďalší pokus ako ho presvedčiť, aby od tohto nápadu upustil. Preto nevenoval svojim pocitom dostatočnú pozornosť.
„Poďte za mnou...“ otvorila akési bočné dvere, a bez obáv nimi prešla. Nasledoval ju, aj keď začínal cítiť niečo zvláštne, no neveril tomu, že by to mohlo niečo znamenať, jeho inštinkty mu občas poskytovali aj mylné informácie a v nemocnici bolo predsa vždy všetko také nepríjemné vrátane pachov a celkovej atmosféry, myslel si, že to súvisí s tým, čím všetkým bola táto budova nasiaknutá, ale keď niečo šklblo jeho krkom a pocítil ako sa jeho telo bezvládne zvalilo do cudzej náruče, pochopil, že tentoraz mal svoje inštinkty poslúchnuť.
§§§
Prebudil sa pripútaný na nemocničné lôžko, na také ktoré zrejme ukradli z blázinca, lebo bol priviazaný remencami a nemohol sa vôbec pohnúť, ako nejaký nepríčetný pacient, ktorý potreboval aj takúto formu liečby. Okolo krku mal dokonca obojok a niečo uväznilo jeho ústa.
„Uvoľním ti ústa, ak sľúbiš, že nebudeš robiť žiadne hlúposti.“
Nad ním sa nakláňal akýsi vysoký muž, nevidel mu poriadne do tváre, ale z toho, ako mu žiarili oči a z jeho výrazného vlčieho pachu usúdil, že má pred sebou skutočne silného vlkolaka. Upír v ňom nariekal od strachu a obáv, už len pri pohľade na jeho mohutné plecia.
Prikývol, hlavou sa mu hýbalo veľmi ťažko, ale napokon sa mu to podarilo.
„Výborne...“ pochválil ho a jemne mu vybral z úst guličku, ktorá mu bránila rozprávať.
„Vy ste ten alfa?“ opýtal sa zdesene.
„Áno, som, myslím, že to sa pozná na prvý pohľad. Alebo sa snáď mýlim?“
„Cítim to, ale aj tak to nevysvetľuje to, čo od nás chcete... Prečo nás tu držíte... A ako ste sa dostali cez to nové kúzlo...“
„Príliš veľa otázok mladý muž.  Na niektoré z nich ti odpoviem, uvidíme teda, či tvoj partner po teba príde. Čo myslíš, odovzdá sa mi do rúk, alebo ťa tu nechá?“
Nevedel mu odpovedať. Už raz Mark váhal, či mu má pomôcť uniknúť z nebezpečnej situácie. Netušil, či jeho láska k nemu bude stačiť na to, aby si poňho prišiel.