varovanie: na motívy seriálu being human (cena
za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark,
upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža... (Mark) Pokúša sa mu pomôcť, chce zavolať záchranku, ale veľmi rýchlo zisťuje, že jediné čo ten muž potrebuje je jeho krv... :)
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža... (Mark) Pokúša sa mu pomôcť, chce zavolať záchranku, ale veľmi rýchlo zisťuje, že jediné čo ten muž potrebuje je jeho krv... :)
Hodnotenie
venované Lilith.
Pach krvi v ňom vyvolával vzrušenie miešajúce sa so silným
znepokojením. Zrak mal trochu zahmlený,
zrejme to bol negatívny účinok, bylín, ktoré mu spôsobili tie bolestné kŕče,
zaostrovalo sa mu len veľmi ťažko a videl len rozmazané približujúce sa
body, nevedel, či to bude jeho koniec, alebo vyslobodenie, no jedna z tých
dvoch možností práve nadobúdala reálne rysy, keď pocítil ako sa niekto nad ním
naklonil.
„Mark?“ zamumlal znepokojene.
Potreboval zistiť, či je to on, žiadnu inú možnosť nemienil akceptovať.
Bál sa, že ho stratil, že ho už nikdy neuvidí. Nepotreboval žiadne ďalšie
ubezpečenia, svojho tvorcu miloval, cítil ako mu pomyslenie na to, že by ho
mohol stratiť zvieralo hrdlo, na ničom inom už nezáležalo, len na tom, aby opäť
počul jeho hlas, aby ho cítil pri sebe.
Jedna spomienka na ten rok, ktorý v jeho pamäti vytvorili dieru sa
striedala s druhou, postupne sa všetky vynechané miesta zapĺňali. Mark sa
oňho po celý čas veľmi dobre staral, učil ho ako sa kŕmiť, upravil jeho režim
tak, aby nenapádal ľudí, aj keď ho to stálo veľa úsilia a časté zranenia a vzal
si ho za svojho partnera, aj keď by určite ako vodca skôr potreboval niekoho
skúsenejšieho, kto by mohol mestu poskytnúť väčšiu stabilitu.
Vyvíjali naňho tlak, aby sa zbavil osoby, ktorá tak dlho bola mimo
svojej mysle, presviedčali ho, aby to s ním vzdal, ale on sa nenechal
zlomiť, a počas toho temného obdobia ho pred problémami zachránil
častejšie, než kedykoľvek predtým, bolo tu to jedno zaváhanie, no každý niekedy
urobí, chybu aj Mark mal strach z vlčieho jedu, obával sa jeho účinkov a napriek
tomuto strachu, napokon prekonal sám seba a pomohol mu. Urobil to preňho,
aj napriek svojim pochybnostiam. Aj keď vedel, že ho za tie uhryznutia možno
znenávidí a odvrhne.
To všetko sa v jeho mysli krútilo ako nezastaviteľná lavína a on
si z celej duše prial, aby Markovi mohol povedať, ako veľmi ho miluje, a ponúknuť
mu aj svoju krv, ak to bude potrebné.
Zrak sa mu ešte stále nevyjasnil, a to ticho ho ubíjalo, ale
pokúšal sa zachovať si rozvahu. Pocítil ako mu niekto rozviazal putá, opatrne a so
značnou precíznosťou, bez toho, aby sa dotkol miest, ktoré boli napustené
bylinkami.
„Len pokojne, už je to za nami...“ začul vedľa seba unavený hlas.
„Mark?“
„Áno, maličký, som to ja, chvíľu vydrž, hneď ťa z toho dostanem...“
Chvíľu trvalo,
kým ho vyslobodil z pút. Keď padla aj posledná zábrana okolo jeho krku,
mohol sa konečne posadiť, zrak sa mu začal opäť vyjasňovať no on, na nič
nečakal, len si svojho partnera privinul bližšie k sebe.
„Bude to v poriadku...“
napriek svojim zraneniam ho objal, aj keď dosť nešikovne a neobratne, ale
jemu to neprekážalo, pridržiaval si ho pri sebe, tak aby priveľmi netlačil na
zranenia.
Jemne sa dotkol
jeho hlavy a nasmeroval milenca k svojmu krku.
„Napi sa...“
ponúkol mu.
„Neviem, či...“
„Som pripravený...“
ubezpečoval ho Misha.
„Veľmi ťa ľúbim
a chcem ti pomôcť...“
„Ďakujem ti.“
Cítil ako sa
Markove zuby predĺžili a prenikli cez jeho pokožku, ich spojenie urýchlilo
hojenie rán. Partnerove objatie postupne silnelo. Bude potrebovať ešte viac krvi, aby sa z toho
úplne zotavil, ale ich spokojný kontakt mu značne pomohol.
„Nemusíš mi
ďakovať. Som rád, že si to zvládol, ja... som sa už naozaj začínal báť...“
zamumlal spokojne, keď sa od neho Mark napokon jemne odtrhol.
„Čo tvoje
zranenia?“
„Nie je to až
také vážne, odkedy sme ochutnali tú vlčiu záležitosť, uhryznutia už nie sú pre
nás nebezpečné.“
Vlkolak ostával
na zemi, z vlčej podoby sa premenil späť do ľudskej a nehýbal sa, po
celý čas ho s napätím pozoroval, no nejavil žiadne známky života, a nebilo
mu srdce, ale aj tak z neho nemal dobrý pocit, tak si dával dobrý pozor,
pre prípad toho, že by ich ešte mohol niečím prekvapiť.
„Doktorka mi to
vysvetľovala akosi inak.“
„To je dosť
možné, lebo ona sama zrejme nemá veľmi čisté ruky.“
Mark napokon
ustúpil, aby mohol vstať.
„A Tamara? Kde
je?“ spomenul si, že tam prišiel s ňou.
„Je v poriadku.
Poslali ju ku mne s odkazom, že ti hrozí nebezpečenstvo. Požiadal som ju,
aby ostala doma.“
Značne sa mu
uľavilo, keď počul, že je v bezpečí. Nechcel, aby sa jej niečo stalo.
„Takže doktorka
ona spolupracovala s ním?“
„Vyzerá to tak.
Je preč aj s partnerom. Prelomili čas kúzla a ušli. Niekto zvnútra
musel vlkovi pomôcť dostať sa dnu. Tým, že ušli sa nepriamo priznali k svojej
vine, vedeli, že ak by s tým nič nemali, nič by sa im tu nestalo.“
„Neviem, mne sa
zdalo, že mi chcela naznačiť, že niečo nie je v poriadku,“ namietol jemne,
aj keď nebol presvedčený o jej nevine, musel túto malú drobnosť spomenúť.
