názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
Hodnotenie
Poznámka: Stále som nahnevaná kvôli tomu, že u nás boli policajti.
venované ell, Lilith.
Cítil jeho pevné zovretie, ktoré mu bránilo uhnúť sa.
Nemohol utiecť, nemal kam cúvnuť, bol
opäť uväznený tými krutými očami.
Druhá mužova ruka siahla na jeho pás a takmer
výhražne si ho privinula bližšie. Bál sa. Bojoval s pocitmi, ktoré mu
radili vytrhnúť sa z jeho zovretia a utiecť. Nechať ich, aby si svoje
záležitosti vyriešili bez neho, no stačil len jediný pohľad na Sang Hee, na
strach v jeho očiach, na to ako zúfalo krútil hlavou, nechcel ho nechať
samého s tým mužom, ktorého sa tak veľmi obával. To, čo sa medzi nimi
stalo vo vlaku bolo dôležité a nechcel to len tak poprieť, akoby to preňho
vôbec nič neznamenalo. A bola tu aj šanca zistiť niečo viac o tomto
mužovi, možno získať nejaký dôkaz o jeho vine či nevine.
Potlačil všetky tie pocity, ktoré mu radili udrieť
alebo zaútočiť.
„Budem vaším
milencom...“ povedal pevným hlasom.
„Uvedomuješ si čo to pre teba bude znamenať?“ opýtal
sa ho mladý boss.
„Áno, prijmem vás oboch.“
Objal ho okolo pása a privinul sa k nemu.
Nechal sa od toho muža pobozkať, aj keď jeho telo aj
duša proti tomu protestovali odovzdal sa mu do rúk.
„Predpokladám, že nemá zmysel čakať...“ pocítil ako
mladý boss začal rozopínať jeho školskú uniformu.
Pár gombíkov pritom dosť nešetrne odtrhol.
Min Su bojoval s tým, aby sa nezačal brániť.
Nemyslel si, že bude chcieť uplatniť ich dohodu
okamžite, no zdalo sa, že tento muž nepatril k tým, ktorí sú zvyknutí na
dlhé čakanie.
„Kyoung-Ho ešte chvíľu počkaj. Musím sa s ním
aspoň porozprávať... On o nás predsa nič nevie...“ pokúšal sa ho zastaviť
Sang Hee.
„A tak to aj ostane, Sang Hee. Nebudeš mu nič
vysvetľovať!“ prikázal mu.
Min Su cítil ako z neho vyzliekol aj tričko.
Chcel sa brániť, ale nevedel, či by tým celú situáciu ešte nezhoršil.
„Prosím, Kyoung-Ho...“ ďalej vzlykal, starší muž naňho
uprel prísny pohľad.
Kľakol si pred neho na kolená.
„Prosím, prisahám, že bude všetko tak, ako len budeš
chcieť, ale nie dnes. Nie teraz...“
Starší muž mu venoval prísny pohľad, ale zrejme
nedokázal odolať tým jeho veľkým očiam a slzám.
„Máš čas do zajtra večera. Nebudem viac čakať...“
Min Su cítil ako ho odsunul na bok, a opustil
byt.
Po jeho odchode sa mu značne uľavilo. Obliekol si späť
svoje tričko, no nevedel, čo urobí s kabátom od uniformy.
Sklonil sa k svojmu spolužiakovi, ktorý ešte
stále vzlykal na podlahe.
Odviedol ho do izby a objal ho, nechal ho plakať,
až kým sa úplne neutíšil.
„Prepáč mi to, nechcel som ťa do toho zatiahnuť...“
zamumlal ospravedlňujúco.
„Nevedel som, že sem príde. Mama mu musela dať kľúče.
Asi to urobila preto lebo sa bojí! Zrejme nechce, aby sa mi stalo to, čo
bratovi...“
„Nikto ti neublíži... som pri tebe...“ Tíšil ho Min
Su.
„Nemal si ho provokovať. Ty nevieš, čo všetko je
v stávke...“ povedal mu napokon,
keď bol už omnoho pokojnejší a už len spolu sedeli na akejsi posteli,
nevedel komu patrí, lebo s ním vošiel do prvej izby, ktorú uvidel.
Nechcel, aby ostal ležať na zemi.
„Takže je to pravda, že tvoja rodina patrí
k Yakuze?“
„O tom spolu nemôžeme hovoriť.“
„To kvôli tomu, lebo on to zakázal?“
„Áno, presne tak. Nesnaž sa mu vzdorovať, lebo na to
obaja doplatíme.“
„Takže mi nič nepovieš?“
„Len to, čo budeš potrebovať.“
Sang Hee rozčúlene vstal z postele.
„Zajtra sa pod akoukoľvek zámienkou musíš dostať
z domu. Pôjdeme spolu na schôdzku s ním.“
Min Su pokrútil hlavou.
„To si ešte dobre rozmyslím, či sa s tou osobou
stretnem.“
Sang Hee naňho šokovane hľadel.
„Ani len neuvažuj o tom, že ho neposlúchneš.
Nevieš si ani len predstaviť do akých problémov by si dostal celú svoju
rodinu.“
„Čo také by im mohol urobiť?“
„Na to sa radšej ani len nepýtaj... Mrzí ma to, je to
všetko moja vina... naozaj som netušil, že to takto dopadne...“ chvíľu nervózne pobiehal po izbe.
„Môžem to ešte vziať späť?“ opýtal sa.
Možno sa napokon až príliš unáhlil. Nemal tomu mužovi
nič sľubovať. Možno by bolo lepšie, keby sa vrátil späť k svojmu bezpečnému
životu.
„Nie, ak nechceš, aby nabudúce v škole vystavili
aj naše fotky.“
