18. 2. 2014

Senátor 10. kapitola 2/3








 pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

Hodnotenie




 Poznámka: senátor už nebol dosť dlho, lebo nebola inšpirácia.

 venované Ell, Lilith, Sachmet


„Octavius je môj otec...“ zdôveril sa mu Eos, keď spolu ležali v kúpeli.
Čisté oblečenie na nich už čakalo, a senátorov stav sa zatiaľ nezmenil, tak len oddychovali v teplej vode.
Dlho nemal možnosť byť v spoločnosti chlapca svojho veku, za iných okolností by sa z toho tešil. Teraz ešte nevedel, ako to všetko dopadne, preto zachovával istú obozretnosť. No svoj sľub už nemohol vziať späť, bohovia by sa mu za to pomstili. Kruto by ho potrestali za takúto trúfalosť. Preto sa pokúšal zvyknúť si na jeho prítomnosť.
Eos bol príťažlivý mladík.
Právom sa obával toho, aký účinok bude mať takáto korisť pre senátora.
Mal všetko to, čo by muža mohlo urobiť šťastným. Prial si, aby ho dokázal kvôli tomu nenávidieť. No zatiaľ ho dokázal len počúvať.
„Moja matka bola jeho grécka otrokyňa, no nedávno sa oženil a jeho nová manželka, mu dala legitímneho potomka... preto sa ma zbavil... pri prvej príležitosti...“  rukou siahol pod vodu, lebo zrejme pocítil bolesť.
Misha pocítil vzrušenie, zmiešané so žiarlivosťou. Pán si ho už vzal, uprednostnil ho pred spojením s ním.
Dušu mu zovrela neznáma bolesť, zasahujúca tak hlboko až si prial, aby svojho pána nikdy nezačal milovať.
No hneď túto myšlienku vzal späť, keď si pomyslel na svojho pána, na muža bojujúceho so smrťou. Stále nedokázal pochopiť, ako sa k nemu niekto mohol len tak dostať. Potreboval ho. Tak zúfalo túžil, aby bol v poriadku.
Predstavoval si, že s objaví vo dverách, a vezme si ho pred týmto mladým mužom, aby mu dokázal, že je preňho jediný.
Eos nedal svoju bolesť najavo žiadnym hlasným prejavom, len jeho pekná tvár sa trochu zachmúrila.
Snažil sa naňho už viac nehľadieť a nevšímať si ho, lebo sa obával, že ak by ho ešte chvíľu pozoroval, začal by túžiť po jeho smrti.
„Bude to vždy takéto?“ opýtal sa Eos.
Cítil ako naňho upiera zúfalý pohľad. Oči mal vlhké od sĺz. Po facke, ktorú dostal od panej sa uvoľnili. Na tvári mal stále stopu po jej ruke, Misha bol rád, že jej starostlivosť ešte neokúsil, dalo by sa povedať, že ho mala istým spôsobom rada. Aspoň natoľko, aby ho sama nestretala a prenechala toto privilégium len svojmu manželovi.
Jeho utrpenie bolo preňho príjemné, dúfal, že ho pán podrobil takej bolesti, ako jeho. Želal si, aby trpel ešte omnoho viac.
Misha prikývol.
Jeho oči sa rozšírili od strachu.
Stiahol sa do seba, a on pocítil bodnutie viny.
No zároveň aj uspokojenie z toho, že svojho konkurenta usadil do patričných medzí.

§§§
O pár dní neskôr...
Svetlovlasý muž hladil po vlasoch svojho mladého otroka.
„Bude to v poriadku, maličký...“
Bol bledý a prežité útrapy boli vpísané do jeho tváre, ale  podľa lekára mal to najhoršie už za sebou a boli mu povolené návštevy.
„Poslúchaš?“ opýtal sa ho zdanlivo prísne.
Naznačil súhlas.
Senátor sa unavene usmial.
„Tak to má byť... Čoskoro budeme opäť tráviť čas spolu...“
Nadšene prikyvoval.
Sedel na kraji postele, nechal sa hladkať a utešovať. Bol šťastný, že pán sa naňho opäť díva a môžu byť spolu.
Prial si povedať mu, že ho miluje a urobí všetko preto, aby s ním bol spokojný, chcel mu povedať aj o tajnej reči, aby spolu mohli hovoriť, rozhodol sa tak, lebo nechcel byť v nevýhode, kvôli Eovi. Už bol dohodnutý aj s Ideyou, že mu to ukážu, ale zatiaľ museli počkať, lebo na niečo také ešte nemal dostatok síl.
„Môžeš si ku mne ľahnúť, ak chceš, ale opatrne...“
Schúlil sa úplne na kraj k nemu a pocítil ako senátor majetnícky položil ruku okolo jeho pása a jemne si ho privinul bližšie.
Ak senátor začal myslieť na také veci, nepochybne je na dobrej ceste k úplnému uzdraveniu. Potešilo ho to.
Nechal sa opatrne pobozkať. Senátorov dotyk bol trochu neistý, ale aj tak cítil spokojnosť, lebo druhý otrok opäť nesmelo postával vo dverách a pán si ho k sebe nezavolal.