Senátor 8. kapitola 3/3

 pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované sanasami, Tsuky, Ell a Lilith.

Po čase...

Nesmelo vykukoval spoza dverí. Slnečné lúče dopadali na senátorovu posteľ, vo vzduchu sa vznášala ťažká vôňa listín a atramentu určeného na písanie.

Pozoroval senátora, mierne zhrbeného nad akýmisi dokumentmi týkajúcimi sa politických záležitostí, Misha tým veciam nerozumel, ale pochopil, že sa muselo stať niečo vážne,  lebo jeho pán sa tváril dosť znepokojene, keď si tie listiny prezeral. Krčil čelo a tak trochu nervózne obracal jednotlivé časti, stále dookola, akoby dúfal, že sa ich obsah zmení. Bol to zrejme ten nový zákon, ktorý chcel schváliť senát, ale ľudia boli z neho tak trochu znepokojení, aspoň toľko stihol v dome zachytiť, počas svojho voľného času.

Nesmelo postával na svojom mieste a nevedel, či je vhodné práve teraz k nemu vojsť. Bolo to ich prvé stretnutie po treste. Cítil sa tak trochu neisto, lebo nevedel ako ho prijme. Podľa ostatných otrokov dnes dostal veľmi zlé správy a nie je vo svojej koži, preto k nemu pristupoval s tou najvyššou opatrnosťou.

Napriek tomu svojmu dobrému plánu, mal z neho potom čo sa naposledy stalo strach. Pozval už viaceré stránky svojho pána, násilnícku a panovačnú, príjemnú a tak trochu bezstarostnú a aj to, čo senátor nazýval láskou k nemu. No uvedomoval si, že o svojom pánovi takmer nič nevie, že sa predtým sústredil hlavne na svoje vlastné problémy a vytvoril si voči nemu negatívny vzťah, aj voči všetkému čo s ním súviselo.

No vedel, že ak by tam len tak stál, mohol by byť obvinený, že sa pletie do vecí, ktoré sa ho netýkajú, tak len veľmi opatrne zaklopal.

Senátor k nemu zdvihol zrak, najprv pôsobil tak trochu nahnevane, takmer sa ho zľakol, ale jeho tvár sa čiastočne vyjasnila, keď si uvedomil kto k nemu prišiel.

 „Poď maličký, aspoň ty ma potešíš...“ natiahol k nemu ruky a naznačil mu tým, že si želá, aby podišiel bližšie.

Srdce mu vykonalo pár poplašných úderov, takmer sa zasekol na mieste kde pôvodne stála a najradšej by sa ponáhľal do jamy k samotnému démonovi temnoty, ako práve teraz pristúpiť k tomuto mužovi, ale rozum mu velil poslúchnuť, a tentoraz mienil poslúchnuť skôr jeho vôľu ako svoje inštinkty, ktoré by ho zrejme opäť priviedli do problémov.

Úslužne sklonil hlavu a poslúchol svojho pána.

Všimol si, že pán toho zrejme veľa nenaspal, lebo mal dosť opuchnuté oči a nevyzeralo to, že by s prácou ktovieako pokročil. No aj tak sa k nemu správal milo, aspoň teraz.  

„Senát čakajú veľké nepokoje, pokiaľ toto vstúpi do platnosti... Nikto si nemôže byť ničím istý...“ poznamenal znepokojene, ale napokon nad tým len mávol rukou a celý stôl od seba odsunul.  

„Chýbal si mi. Som rád, že si opäť pri mne...“  povedal mu hneď ako pristúpil až celkom blízko k nemu tak blízko, až sa toho sám obával.

Senátor bol ako vždy dokonale upravený,  a dalo by sa povedať, že dnes dokonca aj príjemne voňal.

Senátor si ho posadil na kolená.

Ich telá sa dotkli. Prešli ním spomienky, tie lepšie aj tie zlé.

Pocítil na sebe senátorove ruky a trochu sa striasol, akoby sa obával, že ho opäť udrú.

„Neboj sa, pokiaľ budeš poslúchať a správať sa tak ako sa patrí, nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo. Budem ťa milovať a rozmaznávať, ale isté pravidlá musíš rešpektovať. Predpokladám, že si už pochopil, čo je pre teba najlepšie...“ pohladil ho po vlasoch, no udržiaval si zľahka výhražný tón.

Prikývol takmer automaticky ako nejaká bábika. Chcel mu naznačiť, že ich vojna sa skončila a senátor sa môže vyhlásiť za víťaza, ale bez slovo to nebolo až také jednoduché, ako si to pôvodne predstavoval.

Senátor pokračoval: „Dúfam, že nebude nutné viac pristupovať k radikálnym opatreniam. Verím tomu, že si zvykneš na svoju úlohu a dokážeš ma akceptovať ako svojho pána, nechcem ťa trápiť, chcem, aby sme si obaja užívali náš vzťah.“

Opäť mu naznačil svoj súhlas, tentoraz omnoho presvedčivejšie ako predtým.

Napokon prišiel na to, čo by jeho pána práve teraz najväčšmi potešilo. Objal svojho pána okolo krku a ponúkol mu svoje pery.

Dovolil aby jeho jazyk privítal senátorov a spokojne ho objal okolo krku. Najprv zapojil len špičku jazyka, len ho tak trochu ochutnal, a dával si záležať na tom, aby to nebol drsný bozk, ale skôr sladší a nežnejší. No neskôr mu už dovolil si naplno užívať, ich spojenie.

Dovolil aby jeho jazyk privítal senátorov a spokojne ho objal okolo krku. Ich telá sa o seba spokojne obtreli.  Opäť si predstavoval, že bozkáva milovanú osobu, spokojne privieral oči a nechal sa unášať pocitmi, ktoré ho vo vnútri priam spaľovali. Mužove skúsené odpovede na jeho nesmelé bozky rozohrali jeho telo a vyvolali v ňom znepokojujúcu zmes pocitov.

Ich telá sa o seba spokojne obtreli.  

Senátor spokojne zastonal a privinul si ho bližšie.

„Áno, láska, presne takto ťa potrebujem...“ objal ho a maznal sa s ním.

Pán sa postavil s ním v náručí, ovinul ruky okolo jeho bokov a nechal sa odniesť do postele. Ich nahé telá si k sebe našli cestu lepšie než akékoľvek ďalšie slová.

Milovali sa, pán láskal jeho telo, uctieval všetky miesta, ktoré v ňom vyvolávali záchvevy rozkoše. Sal jeho úd a doprial mu toľko rozkoše, až sa obával, že ho naozaj dokáže zlomiť. Nie silou, ale nežnosťou, ktorá ho zmiatla.  

Nechal ho, aby sa uložil do jeho objatia a prijal ho hlboko v sebe. Pohltil ho pevne zovrel tak, aby mu nemohol uniknúť.

„Misha!“ senátor šepkal jeho meno, vyslovoval ho spôsobom, ktorý medzi nimi rúcal všetky bariéry.

Divokejší rytmus ho prinútil poznačiť pánov chrbát svojimi nechtami, prinútil ho zaplatiť za rozkoš, ktorú mu poskytlo ich  dočasné zmierenie.