pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Ell, sanasami, Tsuky a Lilith.
Ležal na boku. Cítil pánove telo
pritisnuté k nemu a jeho ruku majetnícky ovinutú okolo jeho bokov.
Senátor sa obrátil a vzal ho so sebou. Uložil sa späť na mužovu hruď
a napravil prikrývku tak, aby mu neprekážala.
Senátor otvoril oči a díval
sa naňho, akoby ho videl po prvý raz a v jeho pohľade bolo niečo, čo
tam predtým nenachádzal.
„Pokojne spi...“ pošepol mu
polohlasne.
Jeho ruka vkĺzla do mladíkových
vlasov a jemne sa s nimi hrala. Bolo to príjemné, ale nechcel, aby to
pokračovalo.
Úplne stačilo to, ako sa minulú
noc milovali, bál sa toho, nevzoprel sa, prijímal pána hlboko do svojho tela a prežíval
s ním všetky tie pocity úplne bez obmedzenia. Uvedomil si, že chce mať v sebe
pánov penis, už to nebola povinnosť, cítil sa dobre, keď bol v ňom, keď
pán sal a pohrával sa s jeho bradavkami... Nemohol myslieť, dokázal len
cítiť, ako si pán podmaňuje jeho telo úplne bezvýhradne a on sa nebránil,
nechal sa ním úplne unášať. Nevedel, čo to znamená, ani prečo túži, aby bol
senátor v ňom opäť, chcel jeho telo pri svojom, nemohol to popierať, jeho
plán mu pomohol si to uvedomiť, ale bál sa toho viac než by si dokázal
pripustiť.
„Môj pane...“ počul hlas svojej
priateľky.
Cítil ako mu srdce vyskočilo do
krku.
Senátor sa nadvihol.
„Čo sa stalo, Ideya?“
„Prišiel za vami nejaký váš
priateľ.“
„Nikoho neprijímam.“
„Povedal, že sa volá Octavius a to
vám bude stačiť.“
Senátor jemne odsunul svojho
otroka na bok.
Stiahol so seba prikrývku a rýchlo
sa obliekol. Misha ho chcel nasledovať, ale on mu pokynom ruky naznačil, aby
ostal ležať.
„Oddychuj. Teraz tvoju pomoc
nepotrebujem.“
Vyzeralo to tak, akoby oňho úplne
stratil záujem, pretože za sebou veľmi rýchlo zabuchol dvere, a ešte nebol
ani len úplne upravený.
Zamračene vyliezol z postele
aj on, chcel si toho muža, ktorého príchod tak veľmi znepokojil senátora
obzrieť.
Natiahol si na seba svoje
oblečenie, počkal kým kroky na chodbe dozneli a potichu šiel za senátorom
a jeho otrokyňou.
Nemusel sa ani veľmi namáhať, aby
odhadol smer, lebo počul vzrušené hlasy oboch mužov veľmi zreteľne.
Skrčil sa k jednej obrovskej
váze, ktorú používali páni ako dekoráciu a spoza nej ich sledoval.
„Marcus!“
Počul silný hlas, akéhosi
tmavovlasého muža, ktorý mal na sebe bojový odev. Bol to nepochybne príťažlivý
mladý muž, dobre stavaný, a už na prvý pohľad pôsobil tak trochu ako stroj
na zabíjanie, kvôli jeho silným rukám a telu bojovníka.
„Generál Octavius!“
Senátor toho muža nepozdravil
tradičným rímskym pozdravom, ale ho rovno objal.
„Prepáč, že som ťa prepadol tak
skoro, ale potreboval by som s tebou o niečom hovoriť...“
„Samozrejme, som ti plne k dispozícii.“
Senátor vyzeral šťastne, že toho
muža vidí a Misha mal pocit, akoby mu nejaká železná obruč zovrela
žalúdok.
Usmieval sa na iného muža a objímal
ho.
Kto je to?
Nejaký dávny milenec?
Ale to predsa chcel. Dúfal, že sa
niekto taký objaví, preto nechápal, z akého dôvodu sa v ňom prebudila
taká intenzívna zlosť.
Ďalej ich už nesledoval, potichu
sa vrátil do svojej izby, a klesol na svoju malú posteľ. Pevne zvieral vankúš a celý sa chvel,
akoby ho niečo poriadne rozrušilo. Ostal tam takmer celé popoludnie, aj potom
ako mu priniesli raňajky a upravil sa bol stále dosť podráždený.
Napokon prišla do jeho izby
Ideya. Spolu s dvomi otrokmi.
„Môžete ju položiť tam...“ prikázala
im.
Misha sa obrátil, aby zistil, čo
je vo veci a všimol si, že do jeho izby priniesli ďalšiu posteľ. Musel
nejaký čas počkať s otázkami, ale keď otroci odišli, okamžite začal pohybovať prstami. Chcel
vedieť čo to má znamenať.
„Generál Octavius priniesol nášmu
pánovi dar,“ povedala pomaly, akoby sa obávala, že mu tou správou môže ublížiť.
