21. 3. 2014

Senátor 12. kapitola 2/3










pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

Hodnotenie






 venované Ell a Lilith.
Sedeli tam ešte nejaký čas, no napokon sa vrátili späť do vnútra. Misha ho chytil za ruku a spoločne šli navštíviť Ea.
Chlapec sebou prekvapene trhol, keď ich uvidel vo dverách. Chcel vyliezť z postele, ale nedali mu na to dostatok času.
„Môj pane...“ hlesol vyplašene.
„Ničoho sa neobávaj, Eos, len pokojne oddychuj...“ senátor ho pohladil po vlasoch a sadol si k nemu. Prihováral sa mu nežne a jeho dotyk bol zrejme príjemný, alebo chlapec sa nestrhol, práve naopak, privinul sa bližšie k nemu.
„Prišli ste ma navštíviť?“
„Áno, veľmi si nám chýbal... Však, poklad?“
Misha sa usadil na opačnej strane, bol spokojný s vysvetlením, ktoré mu jeho pán poskytol a potešilo ho, že sa mu napokon zdôveril.
Prikývol.
To, že ho bol už predtým navštíviť by malo ostať ich tajomstvom. Dúfal, že Eos sa nepreriekne, keďže senátor nebol práve vtom najlepšom rozpoložení, no druhý chlapec to našťastie pochopil a nijako to nekomentoval.
Chvíľu mal kvôli tomu svoje srdce takmer až v krku. Senátor si ho k sebe privinul.
„Trápi ťa niečo, poklad?“
Pokrútil hlavou, ale mal s toho zlý pocit, lebo nerád senátorovi klamal. No Eos pohotovo zabránil tomu, aby mu boli kladené ďalšie otázky.
 „Prepáčte mi, ja veľmi ma mrzí, to všetko, čo sa stalo...“ pokorne sklonil hlavu, napriek tomu, že Marcus uisťoval o tom, že sa nemusí ničoho báť, jeho postoj bol stále dosť napätý. Misha ho chytil za ruku a on mu ju vďačne stisol, a držal sa jej ako jedinej opory.
Podarilo sa mu rozptýliť senátorovu pozornosť a tá nešťastná chvíľa, keď sa mohol ešte prezradiť výrazom svojej tváre pominula.
„Už je to za nami, dôležité je, že sú obaja moji chlapci pri mne...“ senátor jemne hladil aj Ea. A vzal do náručia aj jeho.
Mladík sa oňho opieral len veľmi jemne a dával si pozor, aby sa ho nedotkol tvárou, na ktorej sa stále črtali nepekné modriny, ale už to vyzeralo o niečo lepšie ako predtým.
„No jednu vec si musíme vyjasniť, Eos...“ povedal svojmu mladému otrokovi. Díval sa mu do očí a prísne si ho premeriaval.
„Áno, pane.“
„Už nikdy viac neopustíš bez môjho vedomia tento dom a jeho blízke okolie.“
Chlapec na chvíľu zaváhal, akoby sa mu chystal protirečiť, ale tentoraz Misha jemne pobozkal senátora a popri tom stisol druhému otrokovi ruku, aby aj v jeho prípade predišli zbytočným nepríjemnostiam.  
Eos našťastie poslúchol a len zamumlal: „Ako si želáte, môj pane...“ aj keď v jeho očiach sa objavila istá dávka vzdoru.
Marcus pokračoval, keď si do sýtosti užil nežnosti s Mishom. Definitívne ho nepustil len tak, keď opustil jeho pery, cítil ako v ňom narastá vzrušenie.
„Ak by sa ešte raz vyskytlo takéto nedorozumenie, musel by som ťa, hoci veľmi nerád, priviazať na reťaz...“  povedal to jasne a zrozumiteľne, a nebolo žiadnych pochýb, že by to urobil, ak by bol k tomu dal dôvod.
„Rozumieme si, však? Predpokladám, že to nemusím viac opakovať ani sa tým zaoberať...“
„Áno, pane.“
„Výborne,“ pochválil ho senátor.
Potom sa vrátil späť k vášnivému bozkávaniu tmavovlasého chlapca.
Misha ho pevnejšie objal okolo krku a poslušne mu ponúkol podporu svojho jazyka.
„Páči sa mi, ako sa bozkávate, to s jazykom, ako to robíte?“  opýtal sa Eos, keď sa od seba napokon odtrhli.
Senátor sa zhovievavo usmial.
„Dozvieš sa to, keď sa zahojí tá tvoja pekná tvárička...“

§§§
Počas tej noci bol mesiac v splne, ukazoval im celú svoju tvár a Misha sa naňho díval. Jeho ľudia verili, že takáto noc má výnimočne silnú moc, on si tým nebol až taký istý, nezáležalo na tom, aký tvar mal mesiac, dôležité bolo, že jeden život bol ukončený, jeden cyklus sa navždy uzavrel, do ich domu prišla Gaiova manželka, spolu s  otrokyňou, ktorú už poznal. Bola to Idris, dievča, s ktorým sa predtým dosť dlho rozprával.
Idris bola iná, akási strhaná, akoby za ten čas, čo ju nevidel prežila veľa zlého. Po pohrebe ju stretol na chodbe, ale ledva prehovorila. Chlapec, ktorý s ňou slúžil Gaiovi, toho údajne predali, lebo si ho pani nemohla dovoliť vyplatiť, ale otrokyňu si mladá pani Aida chcela ponechať, zrejme, aby jej pomáhala s dieťaťom.
Ani senátor nespal.
Prechádzal sa  sem a tam a napokon aj on  napokon skončil pri okne.
Misha cítil, ako ho jeho ruky objali.
„Nechce sa ti spať, milovaný?“ pošepol mu.
Pokrútil hlavou.
„Tak dobre... My ešte máme čas...“