pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: neopravená časť (po dokončení poviedky prejde korektúrou, kedysi som sľúbila pdf tak bude aj to...)
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: neopravená časť (po dokončení poviedky prejde korektúrou, kedysi som sľúbila pdf tak bude aj to...)
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
Poznámka: 21. kapitola bola opravená kompletne.
venované Lilith.
Sídlo
Temného pána
Bolestne zalapal po dychu.
Ďalší návrat do reality, nebol o nič
príjemnejší ako ten predchádzajúci. Jeho myseľ bola otrasená a zmätená,
opäť nejaký čas len hľadel pre seba, a pokúšal sa to všetko vstrebať
a pochopiť.
Posledné spomienky ho výrazne znepokojili.
A dokonca aj to, čo Pánovi sľúbil, nebolo práve najvhodnejšie. Niektorí by
povedali, že sa musel zblázniť, keď čo i len uvažoval o návrate kúsku
jeho duše. Bolo ťažké sa ho zbaviť, a tým by ešte viac posilnil jeho moc.
No nemohol svoje slová vziať späť, obával sa, že by to znamenalo koniec pre
jeho priateľov.
„Čo chceš?“
„Trochu zdvorilosti ti nezaškodí, Harry...“
Uvedomoval si, že leží na posteli, a mužove
dlhé prsty opäť zanechávajú stopy na jeho pokožke. Bolestne sa s ňou
maznali. Nahé telo jeho nepriateľa sa nad ním nakláňalo.
Ruky putovali nižšie, s neúprosnou istotou sa ho dotýkali,
a on napriek tomu, ako veľmi ho nenávidel, cítil, že jeho telo podlieha slabosti.
„Nie!“ hlesol bolestne.
Pánove pery sa ovinuli okolo jeho bradavky
a jemne za ňu potiahli. Cítil jeho jazyk tvrdo dorážajúci na citlivé
miesto.
„Okamžite ma pustite!“ hlesol zadychčane.
Pánove pery objali druhú bradavku a on opäť
proti svojej vôli zastonal. Bol nahý v posteli s mužom, ktorý sa
dráždivo dotýkal jeho tela.
Cítil jeho ruky na svojich bokoch, čarodejníkove pery
putovali nižšie, jeho jazyk ho opäť skúmal a venoval mu jemnú pozornosť.
A potom sa s prudkosťou jemu vlastnou opäť prisal na jeho pery.
Harry ho okolo krku. A stiahol si ho na seba,
prijal tú dráždivú hru a nechal sa ovládnuť potešením, ktoré mu prinášali
tie kruté pery. Keď sa od neho odtrhli, prudko dýchal a pokúšal sa
ovládnuť svoje telo, ktoré tak zúfalo potrebovalo uvoľnenie.
Jeho nohy boli rozovreté a pocítil ako si ten
bledý muž s tvárou mladíka kľakol medzi ne.
„Pustite ma...“ zaprosil opäť, ale ani sám
nevedel, či to myslí vážne alebo nie.
„Prečo by som mal? Sme predsa milenci... Tvojmu
telu chýba moja pozornosť...“
Na chvíľu privrel oči a pokrútil hlavou.
„Áno, ale...“
Pocítil ako pánova ruka prešla po jeho perách
a jeden z prstov vkĺzol dovnútra. Sal ho, obklopil ho svojimi perami
a jazykom sa ho dotýkal.
„Presne takto...“ pochválil ho Temný pán, keď
vkladal do jeho úst ďalšie prsty a dovolil mu, aby ich lízal.
Nenávidel sa za to, ale vedel, že to chce.
Potrebuje, aby ho niekto držal, chcel zabudnúť na všetko, na všetky tie
problémy, ktoré sú vždy súčasťou jeho života.
„Výborne, Harry...“ pochválil ho, keď jeho prsty
postupne prenikli do napätého otvoru, prijal ich, spokojne stonal, keď ho
začali roztvárať.
Mužove pery ho opäť skúmali, cítil jeho jazyk na
svojom tele, jeho dotyky, ktoré ho aj proti jeho vôli privádzali do zúfalstva.
Prečo to vždy nemohlo byť takto? Prečo to ostatné vôbec muselo existovať?
Voldemort ho prestal dráždiť.
Pocítil ako ho mužove ruky napriek tomu nadvihli. Jeho nohy sa prekrížili a ostali na
úrovni milencovho pásu. Pevne ho objal oboma nohami. A vyzývavo naňho
hľadel.
Drsné preniknutie,
ktoré nasledovalo potom, ho prinútilo opäť zalapať po dychu, ústa mal mierne
pootvorené.
Vykríkol, lebo prvé preniknutie bolo dosť tvrdé.
Bolestne stonal, keď sa Pán pohyboval oproti nemu.
A nachádzal v ňom miesto, ktoré ho nútilo kričať.
Cítil sa vinný, keď ho ten muž priviedol na
vrchol, no nemohol tomu zabrániť, vedel všetko, dokázal sa ho dotýkať tak ako
nikto iný a on sa desil toho, čo všetko mu o sebe ešte nedobrovoľne
prezradil počas toho obdobia, keď bol pod hladinou svojej vlastnej mysle.
Pánove pohyby sa stávali miernejšími, díval sa mu
do očí, držal ho a doprial mu ten pocit, že k nemu patrí, že to
všetko je skutočné a on je napriek všetkému jeho skutočným milencom.
Osobou, ktorá pozná jeho najtajnejšie priania a dokáže ich naplniť.
Ležali vedľa seba a dívali sa jeden na
druhého, nerozprávali, len sa navzájom provokovali pohľadmi.
§§§
Čierny pes ležal na ulici, pokúšal sa nemotať pod
nohami pobiehajúcich čarodejníkov. Dostať sa na ostrov, na ktorom sa nachádzalo
obávané čarodejnícke väzenie nebolo vôbec také zložité, akoby sa zdalo.
Hlavne preto, že jeho manžel získal veľmi
nelichotivú funkciu. Stal sa správcom Azkabanského
väzenia.
Sirius žil v jeho vile, ktorá bola vzdialená
od väznice natoľko, že si nemusel robiť starosti s tým, že by naňho
dementori dostali chuť. Mali výslovný zákaz sa k nemu priblížiť,
a ako manžel správcu mal po ruke istý medailón, ktorý ho pre nimi chránil.
Aj teraz ho mal pripevnený na obojku, pretože musel uznať, že pohybovať sa tu
v psej podobe, je omnoho výhodnejšie.
Draco, doma vo svojom sídle a prevzal všetky
otcove oficiálne funkcie, od smrti svojej matky, ktorá padla za obeť kvôli
vojnám so stranou svetla, veľmi dospel a dalo by sa povedať, že už ničím
nepripomínal to rozmaznané decko, ktoré sa predtým len skrývalo za svojich
rodičov.
Lucius, sa nanešťastie doma zdržiaval dlhšie, než
by bolo vhodné, a práve preto podnikal tieto výlety v psej podobe,
aby ho nemohol stále kontrolovať a dožadovať sa jeho pozornosti.
Okrem toho začínal s plánmi úteku pre svojich
priateľov, vedel, že tam dlho nevydržia a on jediný poznal väzenie natoľko, že by im mohol
pomôcť, ale uvedomoval si, že sám to nedokáže.
Dostať sa do pevnosti samo o sebe, to nebol
až taký veľký problém, stačilo by keby použil svoju podobu a skúsil to
zvyčajnou cestou, ale ako dostať všetkých von? Na to by potreboval omnoho viac
ochranných medailónov. Bez prútika nemal veľmi na výber, a jediné miesto,
kde by ich mohol dostať bol jeden zo skladov, ktoré si práve obzeral, no nebolo
až také ľahké sa dostať dovnútra a ukradnúť tam viacero medailónov naraz,
musel to robiť postupne a veľmi nenápadne, lebo ochranná látka, ktorú
získal predajom jedného nevkusného svietnika, nebola práve najspoľahlivejšia.
Dnes potreboval veľmi rýchlo ukradnúť celú škatuľu
a dúfať, že ich bude dostatok na to, aby dostal von svojich priateľov.
Podarilo sa mu prekĺznuť do skladu, no trvalo dosť
dlho, kým sa dostal k tým správnym policiam.
Musel na ne vyskočiť, lebo to bolo príliš vysoko a
látka, ktorú kúpil nefungovala v ľudskej podobe, no napokon sa mu podarilo
schmatnúť do úst celú krabicu a vybehnúť von. Trol, ktorý strážil vchod
bol ešte stále zaujatý tou čarodejníckou hračkou, ktorú mu priniesol.
§§§
