pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
venované Lilith.
HROMADNÝ ÚTEK
Z AZKABANU
PRAVDA O SIRIUSOVI BLACKOVI, KDE JE SLÁVNY HARRY POTTER?
Takýto titulok sa objavil vo všetkých novinách
počas nasledujúceho rána. Harry videl fotku svojho krstného otca, opäť na
titulnej stránke Denného proroka. Temný pán mu po ich nedávnom zblížení umožnil
voľnejší pohyb po hrade, v ktorom sa už zrejme natrvalo usúdili, a takisto aj prístup k informáciám.
Mohol byť po jeho boku počas dôležitých rozhodnutí, ale nebolo mu umožnené
takmer o ničom rozhodovať.
Práve sedel za stolom v jedálni vedľa temného
čarodejníka, keď sa k nim dostala takáto správa.
Najprv tomu nemohol uveriť, asi tak desať minút
hľadel na tú stránku, ktorá sa okamžite stala horúcou témou zrejme všetkých
čarodejníckych domácností.
„Čo to má znamenať?“
Temný pán hľadel na stránku Denného proroka
s čoraz väčšou nespokojnosťou. Sledoval fotku Siriusa Blacka, a takisto
aj Harryho Pottera, pričom podoba jeho milenca bola začarovaná tak, aby sa
stále mračila a tvárila čo najhrozivejšie, zatiaľ čo Siriusovi Blackovi sa
na tvári pohrával spokojný úsmev.
„Môj pane, vyzerá to tak, že oni z Azkabanu
napokon ušli...“
„Ja viem, čítať Amycus,“ napomenul Temný pán muža,
ktorého poveril starostlivosťou o čarodejnícku školu.
Bol pozvaný k nim na raňajky, sedel blízko
nich a tváril sa mimoriadne dôležito.
„Tak som to nemyslel, môj pane...“ hlesol
o niečo pokornejšie, keď si uvedomil, že by sa veľmi ľahko mohol dostať do
centra záujmu pánovho prútika.
„Ospravedlňte jeho trúfalosť pane, Carrow málokedy
myslí, ale ja by som mu mohla pomôcť to pochopiť, ak by ste si to želali...“
Bellatrix uprela nadšený pohľad na svojho pána.
„Ešte nie Bella, potrebujem s ním prebrať pár
veci ohľadom výuky na Rokforte...“ schladil jej nadšenie.
„Ako rozkážete, môj pane.“
Tmavovláska sklamane odložila svoj prútik
a pokračovala v jedení.
„Podarilo sa tebe a tvojej sestre dosiahnuť
pokrok vo veciach, o ktorých sme sa bavili?“
„Áno môj pane, všetko prebieha podľa plánu...“
„Len pre tvoje dobro dúfam, že je to tak... No
nechcem školu zmeniť na väzenie, ani na nejaký ústav, preto si dávaj dobrý
pozor, aby si nezašiel priďaleko...“
„Ubezpečujem vás, že kladiem veľký dôraz na to,
aby si škola udržala svoju úroveň.“
Nikto viac sa to neodvážil komentovať, pretože sa
všetci obávali, toho, že sa stanú obeťami pánovej zlej nálady.
„Som presvedčený o tom, že je to tak, preto
ťa poctím návštevou, ktorej dátum, deň ani hodina ti nebude známa.“
„Bude mi veľkou cťou, pane.“
Voldemort uprel pohľady na tých, ktorí mali na
starosti činnosť ministerstva.
„Pošlite dementorov, aby ich hľadali, a ak
niekoho z nich chytia, povoľte im bozk...“
Harry si nevšímal to, čo sa odohrávalo pri stole.
Potešilo ho, že jeho priatelia ušli, aspoň jedna dobrá správa aj v ňom po
dlhom čase rozprúdila život. Napriek tomu, aký trest ich čakal, veril tomu, že
sú na bezpečnom mieste, že Sirius všetko pripravil tak, aby ich nemohli len tak
ľahko dostať.
Bol na svojho krstného otca veľmi hrdý.
Tentoraz bol hrdinom Sirius, a Harry bol tým,
ktorý zradil. To bol zhruba obsah toho článku, ale aj tak nikdy nečítal nič
lepšie a nič tak nezlepšilo jeho chuť do jedla, ako to, čo bolo napísané
na tej stránke.
Článok nebol podpísaný autorom a objavil sa
tak akosi znenazdajky, väčšina čarodejníckych denníkov, okamžite poslala Temnému
pánovi správy o tom, že niekto musel začarovať ich tlačiarenské stroje
a na poslednú chvíľu zmeniť titulnú stranu, keďže článok mal pôvodne znieť
tak trochu inak, akoby šlo o útek hľadaných zločincov.
Voldemorta to vôbec nepotešilo, ale rozhodol sa
nepodnikať kroky proti vystrašeným šéfredaktorom, keď bolo naozaj dokázané, že
s tým nemajú nič spoločné. Svoj hnev si však vybil na Luciusovi, on bol
zodpovedný za konanie svojho manžela a bolo len šťastím, že žil na takom
pochmúrnom mieste a musel znášať dementorov. Najnovšie dostal zákaz
opúšťať ostrov.
Až kým si Temný pán nerozmyslí, čo s ním urobí.
Jeho vyhliadky do budúcnosti neboli veľmi nádejné.
Strácal sa vo svojich myšlienkach, a keď mu
bolo konečne dovolené vstať od stola, chcel ísť aspoň na chvíľu von, trochu sa
nadýchať čerstvého vzduchu a pomocou hadej podoby sa zbaviť svojich
vlastných okov.
On sám bol skôr väzňom na prvom mieste, a až
na druhom bol Pánovým milencom.
Nemal ani len úplnou kontrolou nad svojou mysľou.
Temný pán mu dal najavo, že ho ani na chvíľu nenechá rozhodovať úplne samého za
seba. Hnevalo ho to a nevedel, či takto dokáže žiť, ale momentálne nemal
ani len poňatia, akoby mal svoju myseľ dostať spod jeho vplyvu. A nemal
pri sebe nikoho, kto by mu s tým dokázal pomôcť.
