pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
venované Lilith.
„Je
neskoro... prehrali sme... bude im lepšie bezo mňa...“ cítil, ako ich spojenie
slabne, akoby sa niečo pokúšalo ich nájsť.
„Potrebujem
len tvoj súhlas, uistenie, že chceš skutočne odtiaľto odísť... To ostatné sa
vyrieši ...“
„Áno,
chcem...“ povedal napokon.
Tlak
v jeho hlave silnel. Vedel, že nemá času o tom dlho rozmýšľať, ak
nechce, aby boli odhalení.
„O
zvyšok sa postarám sama, nebudeš nič vedieť, až kým nenadíde ten správny
čas...“
Pocítil, ako sa jeho myseľ zmrštila späť bez toho,
aby po sebe tento úkon zanechal akékoľvek stopy.
Nemal na toto premostenie žiadne spomienky, vedel
len, že pomáha Adriane pripravovať nejaký elixír, ktorý zrejme vyzerá dosť
dobre, lístky nakrájal správne, zrejme kvôli tomu, že sa mu cez plece nedíval
profesor Snape.
Adriana začala miešať, díval sa na to, ako tá zmes
pokojne bublá a cítil jej prenikavú vôňu. Niečo mu pripomínala, možno
nejakú dávno zabudnutú hodinu elixírov, a možno niečo iné, no práve teraz
bola pomerne príjemná a on tam chcel ostať až do konca, aby videl, ako to
bude fungovať.
Uvedomil si, že tlak, ktorý pociťoval
v hlave, pochádzal od Temného pána. Bol blízko, počul ako sa jeho had kĺže
bližšie k nim, a napokon sa stretol s jeho pohľadom.
„Zdá sa, že si si našiel novú zábavu, Harry...“
povedal mu, keď podišiel až k nim.
Adriana pokračovala v príprave, opäť sa
prehrabovala medzi prísadami a nazerala do pomerne jednoduchého receptu.
„Len som jej chcel pomôcť...“ okamžite sa postavil
do obranného postoja.
„Nemusíš byť taký napätý, som jedným z tých,
ktorí tvoju snahu nepochybne ocenia...“
Bol pritiahnutý bližšie k nemu, cítil ako ho
pánove ruky objali. Proti svojej vôli si spomenul na minulú noc, privrel oči
a pokúšal sa nemyslieť na obrazy spojených tiel, ktoré ho prenasledovali.
Pánove ruky drsne prešli po jeho chrbte. Držali ho
pri sebe a on sa musel oprieť o jeho hruď.
Pocítil na perách jeho bozky, odmietal sa
podriadiť a bojoval proti nemu, tlačil ho do hrude, len preto, aby ho
pustil, no napokon sa podvolil jeho láskaniu a prijal kontakt s ním,
ako niečo čo začínalo byť preňho úplne prirodzené. Temný pán ho napokon pustil,
prudko lapal po dychu a bol úplne zmätený tým, čo sa s ním dialo.
Nemal by takto reagovať, keď ho bozkáva jeho nepriateľ? Keď ho núti, aby sa mu
podrobil. Ovládal ho hnev, no zároveň bol spokojný, keď sa ho takto dôverne
dotýkal, rozpoltený medzi týmito dvomi pocitmi, nevedel, čo by mal robiť, až
kým sa vzdialenosť medzi nimi nezväčšila, až potom si uvedomil, čo sa to
vlastne stalo.
Temný pán ho tam nechal samého a úplne zmäteného.
Adriana naňho tiež tak zvláštne hľadela, dokonca
sa prestala zaujímať o elixír.
„Ja už pôjdem, dobre... radšej pôjdem...“ zamumlal
zahanbene a odišiel čo najďalej od nej.
***
Neskôr...
„Nie, prosím!“
Výkriky mučenej osoby, ktorú priviedli do hradu,
kvôli špeciálnemu trestu, ho prinútili vstať z pohodlného kresla.
„Ostaň na mieste, Harry!“ zasyčal Temný pán.
Pocítil ako bolo jeho telo zmrazené neviditeľnými
povrazmi.
Musel sa dívať na tú osobu, na toho muža špinavého
od blata, ktorého si smrťožrúti medzi sebou pohadzovali a pretekali sa
vtom, kto mu spôsobí väčšiu bolesť.
Temný pán obrátil svoju pozornosť na chvejúce sa
telo.
„Nie, prosím...“ muž bol pološialený od strachu
a bolesti.
Lord Voldemort si nevšímal jeho prosby, díval sa
naňho ako na tú najposlednejšiu bytosť.
„Tá tvoja práca o mukloch a potrebe ich
génov pre zachovanie čarodejníckych rodín,
bola naozaj veľmi poučná...“ povedal Temný pán.
„Nemal som v úmysle, je to stará práca... už
si nemyslím, že už...“
„Tak prečo ju šíriš medzi svojimi priateľmi? Ako
si dovoľuješ vystupovať proti môjmu poriadku?“
„Nie, pane, prisahám, že ja som nič...“
Ďalší úder bolesti ho vymrštil o niekoľko
metrov ďalej, ale smrťožrúti sa okolo neho opäť zoskupili a sácali ho vtom
svojom kruhu, pričom každý z nich použil ľubovoľnú kliatbu, a ich
stret sa na tele muža začal výraznejšie prejavovať.“
Kričal, prosil, sľuboval, no nemalo to žiadny
význam. Po niekoľkých hodinách utrpenia ostal bezvládne ležať uprostred kruhu
tvoreného smrťožrútmi. Hruď sa mu prudko dvíhala a klesala a tvár
poznačená zaklínadlami sa z posledných síl pozrela na Temného pána.
Zdvihol prútik.
„Avada
kedavra!“
Smrtiaca kliatba muža zasiahla do hrude, tentoraz
už ostal nehybne ležať. A smrťožrúti opustili kruh.
Harry cítil ako jeho putá povolili, bol prudko odhodený zo svojho miesta, dopadol
neďaleko toho muža.
„Sú len dve cesty, Harry... Buď budeš so mnou,
alebo proti mne, môžeme len dúfať, že ty vieš, čo je pre teba najlepšie.“
