pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
venované Lilith.
Návšteva Rokfortu sa napokon uskutočnila týždeň
pred koncom mesiaca. Temný pán nedal riaditeľovi veľa času na prípravu,
a tak ako to sľúbil, celkom nečakane obsadil izby, ktoré boli donedávna
len veľmi málo využívané, lebo sa povrávalo, že ich kedysi obýval Salazar Slizolin.
Harry, ktorý trávil väčšinu času vymýšľaním plánov,
akoby sa mohol dostať z hradu, to považoval za dobrú príležitosť, ako
zmeniť prostredie a možno objaviť novú príležitosť na to, aby sa mohol
konečne oslobodiť od svojho nepriateľa.
Čakalo ho však trpké sklamanie.
Bol však aj naďalej prísne strážený a jeho
pohyb bol obmedzený ešte omnoho viac, ako v sídle Temného pána.
Z Rokfortu, nevidel takmer nič, okrem tej komnaty s hadími vzormi, do
ktorej bol umiestnený.
Jeho jedinou spoločnosťou boli smrťožrúti, ktorí
ho po celý čas pozorne strážili a noci trávil v posteli s Temným
pánom, prebiehali v podobnom duchu ako ich spoločné noci v sídle.
Často bol budený a trápený vyhrážkami, mučený
predstavami o smrti jeho blízkych. Aj proti svojej vôli sa tešil na návrat
do sídla, na to, že si bude môcť užívať aspoň čiastočnú voľnosť.
Približne v polovici týždňa mu pán dovolil,
aby sa poobzeral po škole, ale len v podobe hada.
Nosil si ho pri sebe, a zvyčajne bol spôsobne
stočený na jeho kolenách, kým pán sedel za učiteľským stolom.
Nagini sa plazila pri jeho nohách, jej nervózny
sykot, vzal väčšine študentov aj posledné zvyšky apetítu, no konala sa veľká
slávnostná večera, ako vždy, stoly sa priam prehýbali pod dobrým jedlom.
Harry cítil ako pán začal hladiť jeho jemnú
pokožku, spokojne vyplazoval jazýček, a obzeral sa okolo seba.
Stoly študentov boli plné známych aj menej známych
tvárí, najviac ich však chýbalo pri chrabromilskom stole, a Bezhlavý Nick
sa akoby ochraňujú vznášal nad svojím stolom a pokúšal sa povzbudiť
poblednutých študentov, s mierne sklonenými hlavami, ktorí sa ani len
nepozreli na učiteľský stôl.
Okolo nich vibrovala mocná ochranná mágia, Temný
pán postavil okolo seba štítové kúzlo, ktoré ohromilo aj viacerých učiteľov,
len pre prípad, aby sa vyhol zbytočným prejavom chrabromilskej odvahy, no
nevyzeralo to, že by sa niekto chcel pokúsiť zaútočiť na stôl.
V miestnosti vládlo takmer hrobové ticho,
bolo počuť každý pohyb a študenti so sklonenými hlavami jedli čo
najopatrnejšie, pričom bolo viac než zjavné, že prítomnosť smrťožrútov pri
východe aj po stranách tešila len Slizolinčanov, ich stôl bol najhlučnejší, no
aj tam, akoby všetko nebolo v úplnom poriadku.
Celkovo v škole vládla úplne iná atmosféra,
Harry mal pocit, akoby to bol úplne iný Rokfort.
Kruh zdvorilého mlčania napokon prerušil sám Temný
pán. Uprel pohľad na jedného z učiteľov, na toho, ktorý bol nútený prebrať
miesto po Severusovi Snapovi.
„Profesor Slughorn...“ oslovil staršieho muža,
ktorý sa mykol, keď Temný pán vyslovil jeho meno.
„Naše rozhovory o čiernej mágii boli kedysi
veľmi podnetné, som rád, že sme sa tu opäť takto stretli... Niekedy mám pocit,
akoby to bolo včera, keď som za vami prišiel stále s novou otázkou...“
„Boli ste veľmi dychtivý po vedomostiach, Tom.“ Nervózne odvetil Slughorn.
Nevyzeralo to, že by bol potešený tým, že mu Temný pán začal venovať pozornosť
a dopustil sa aj ďalšieho prehrešku. Nazval ho tým menom, ktoré nenávidel.
Harry si všimol, ako Temný pán pevnejšie zovrel rúčku
svojho prútika a na jeho peknej tvári sa zjavil náznak nespokojnosti no
napokon, len uznanlivo kývol.
„Tak to bolo, pán profesor a stále ma mnohé
oblasti mágie zaujímajú... Ale to meno... to meno mi robí starosti...“
„To som ja osobne nikdy nepochopil. Bolo to vaše
meno, rovnaké ako všetky ostatné...“
Voldemort uznanlivo prikývol. Harry sa však
začínal o starého profesora obávať, nechcel, aby sa mu niečo stalo.
„Mám svoje dôvody na to, aby som toto meno
nepovažoval za vhodné k mojej osobe, ale kým sme tu... a keďže je
súčasťou mojich spomienok na školu, dovolím vám ho používať...“
Slughorn sa viditeľne uvoľnil, zrejme preňho bolo
ľahšie považovať Temného pána za toho nadaného chlapca, ktorého kedysi učil,
a Harry mu to nedokázal zazlievať. Týmto gestom akoby uvoľnil napätie
a pri stole sa opäť rozozneli rozhovory, a postupne sa ako vlna
šírili aj k ostatným stolom.
