pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
Poznámka: 1 kapitola dokonca tešíte sa?
venované Lilith.
Chcel to urobiť. Opäť sa postaviť proti nemu tak
ako mal vo zvyku, vzdor v jeho očiach Temného pána zrejme pobavil, lebo
odtiahol prútik a venoval mu dostatok priestoru, aby naňho mohol použiť
zaklínadlo.
„Tak poď Harry, čakám na teba...“ provokoval ho.
Zjavne to považoval za príjemné rozptýlenie po toľkých rozhovoroch týkajúcich
sa budúcnosti školy.
„Expelliarmus!“
vykríkol.
Temný pán zaklínadlo odklonil. Neškodne sa
odrazilo od jedného z nariekajúcich portrétov.
„Aké sklamanie...“
Ďalšie tri zablesknutia, ďalšie zaklínadlá,
vzdialený krik a blížiace sa kroky. To všetko bolo len prívalom zmätených obrazov,
ktoré nedokázal poriadne spracovať. Nepadlo
ani jedno zelené svetlo, miatlo ho, že Temný pán sa tentoraz nepokúsil ho
ohroziť, už raz ho obetoval, on to dokázal, nevedel predsa, že to nebude
trvalé.
Harry však nebol taký ako on a v súboji
sa jeho povaha opäť naplno prejavila.
Temný pán ho nechal padnúť k svojim nohám,
a výraz jeho tváre jasne naznačoval, ako veľmi si užíva to, že ho dostal
do tejto pozície.
„Unavený?“ opýtal sa zdanlivo chladne.
„Nie,“ zamumlal nespokojne.
Pálila ho tá hanba, že tam tak kľačí a chodbu
postupne zapĺňa celá škola.
„Ja áno,“ pripustil neochotne Temný pán.
„Tie večné boje a zbytočné obete...“
Harry cítil ako sa Temný pán dotkol jeho jazvy.
Prešiel po nej prstami a on cítil namiesto bolesti pulzovanie spokojnosti.
„Chcem s tebou robiť iné veci, toto sme už
robili mnohokrát a nikdy to nikam neviedlo. Ty sa nechceš stať vrahom
a ja ťa nedokážem zabiť... Nemyslíš si, že by sme mohli vyskúšať niečo
iné? Povedzme, že omnoho príjemnejšie?“
Srdce mu prudko pulzovalo v hrudi, prial si,
aby mal dosť sily urobiť to, čo od neho všetci očakávajú, ale tento Harry to
nedokázal, aspoň nie s takou ľahkosťou, akoby to všetci od neho čakali.
„Čo sa stane, ak ti to dovolím?“
„To netuším, Harry, ako som povedal, všetky cesty
pred nami sú otvorené, stačí si len vybrať.“
***
Sídlo Temného pána
O dva dni neskôr boli späť v hrade
Temného pána. Na mieste tak trochu uzavretom od ostatného čarodejníckeho sveta
a ministerstvo začalo pripravovať mierovú zmluvu, ktorá mala byť podpísaná
predstaviteľmi oboch strán.
Jeho priateľom bolo ponúknuté plné oslobodenie
a úplná beztrestnosť, takisto boli stiahnuté aj rozsudky proti nim, aj
proti iným osobám, ktoré nespĺňali pôvodné podmienky. Temný pán bol ochotný sa
dohodnúť a vyzeralo to, že opäť na istý čas zavládne pokoj
a poriadok, aspoň do tej miery, ako si to situácia vyžadovala.
Strana svetla nebola dostatočne silná, aby úplne
porazila temnotu a rovnako na tom bola aj Temnota, jediné čo by dokázali
by bolo zničenie sa navzájom, keďže čarovné tvory hlavne tie temné sa všetky
pridali na stranu Voldemorta, kvôli tomu, ako s nimi ministerstvo
zaobchádzalo, len domáci škriatkovia ostali akosi na strane svetla, aj keď ich
akcie boli viac menej nejasné, no aj oni napokon predložili svoje požiadavky
a začal sa proces, ktorý by sa dal označiť ako reformovanie čarodejníckeho
sveta, a prijatie mierovej zmluvy, ktorá by mala zabezpečiť jeho chod,
v takom rozsahu, ako to bolo predtým no zároveň ponúknuť aj isté
vylepšenia oproti minulému stavu.
Čakalo sa na to, či bude návrh na mier všeobecne
prijatý, a Harry ten mal pred sebou takisto ďalšie rozhodnutie.
Pokračovať vo vyjednávaniach ako partner Temného
pána, alebo sa vrátiť späť a zničiť tým všetko doterajšie úsilie.
Spomenul si na to, že je preňho prichystané
prenášadlo. Jeden z kameňov na nádvorí, bol pripravený na to, aby sa mohol
dostať k svojej rodine, ak by to chcel. Táto myšlienka podliehala
rozdvojeniu a Temný pán sa k nej nemohol dostať, no bolo to
limitované a on sa tam práve teraz vybral, aby zistil, čo vlastne chce.
Pristúpil k tomu kameňu, ktorý spoznal vďaka
Adriane a svojim priateľom.
Vedel, že stačí len jeden dotyk a dostane sa
k matke, Siriusovi, uvidí svojich priateľov...
Napriek zrušeniu rozsudkov sa stále skrývali
a zrejme boli napriek všetkému pripravení bojovať.
Harry pristúpil ku kameňu a natiahol
k nemu ruku.
Predstavil si, čo všetko ho čaká, ak sa ho teraz
dotkne, takmer videl tváre svojich blízkych, no obával sa, veľmi sa bál, ako
zareagujú na to, čo urobil. Ustúpil temnote, podal si s ňou ruku, to bolo
pre nich neprípustné. Odmietol urobiť to, k čomu ho všetci vždy viedli.
Postavil sa aj proti svojmu vlastnému údelu.
Budú sklamaní, budú ho nenávidieť...
Pozrel späť k hradu, k tým vysokým
a štíhlym vežiam a predstavil si, čo sa stane, ak odtiaľto odíde. Nebude
jeho partnerom.
No stále bude mať v sebe časť z neho. Tá
časť mu nedovolí pokojne spávať, budú spojení aj oddelení a napokon
privedie svojich blízkych len do nešťastia, lebo v ňom stále budú vidieť
jeho a nepochopia, prečo sa takto rozhodol. Sirius mu už aj napísal
a nebolo to nič pekné, aj keď mu priamo nič nevyčítal, cítil, že je veľmi
sklamaný z toho, ako sa voči tomu postavil.
A možno im ublíži, ak sa mu podarí ho
ovládnuť, nemal nad sebou úplnú kontrolu a nepredpokladal, že ju niekedy
získa.
Matka mu písala, aby sa rozhodol podľa svojho
srdca, aby si všetko dobre premyslel a urobil to, čo považuje za najlepšie
a ešte dodala, že ho veľmi ľúbi, a bude ho ľúbiť, nech sa rozhodne
akokoľvek.
Niečo v ňom sa otvorilo a on už vedel,
aká bude odpoveď prichádzajúca z jeho vnútra.
Ja mám teraz
prevahu nad tebou, ja a temná sila a ak sa k nim vrátiš, tvoja
bolesť bude taká veľká, že ich zraníme a zabijeme, len preto, aby sme ju
potlačili... Sme v tebe príliš hlboko, musíš sa s tým zmieriť, my sme
vrah, my sme temnota, ktorá ťa ovládne, ak bude bolesť príliš silná... A ona
bude.
Had a horcrux mu dali najavo svoje
úmysly. No nebránili mu vtom, aby sa
rozhodol tak, ako mu to bude najlepšie vyhovovať.
Zhlboka sa nadýchol a ešte raz pozrel na
prenášadlo, potom na hrad. Stačil len jediný pohľad na kameň a tá temná
sila, sa v ňom prudko vzoprela. Nebol už samým sebou, akoby v ňom
všetko bojovalo o nadvládu.
Nechcel opustiť svojho milenca, chcel byť
s ním, udržať tú temnotu pod kontrolou môže len on. Kým bude s ním
nestane sa vrahom, lebo temnota ho bude obdivovať tak ako predtým a had sa
podrobí jeho vôli. Temný pán vie, že nechce zabíjať a nebude ho
k tomu nútiť, na tom sa dohodli a vedel, že to myslel vážne
a nebude na tom trvať.
Otočil sa späť k hradu a nechal
prenášadlo zmiznúť bez toho, aby sa ho dotkol.
