31. 5. 2014

Ghosts 4. kapitola 1/3







pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
Sung Joon (16), večne prepadajúci študent
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.


 hodnotenie





 venované Ell, Lilith.
S taškou na pleci sa ponáhľal do preplnenej školskej budovy.
Tak ako každé ráno, študenti pobiehali po chodbách v snahe dostať sa čo najskôr k svojim skrinkám a potom na príslušné hodiny.
Na chvíľu zahliadol svojho mladšieho brata, Sang Hee postával na chodbe a díval sa na chlapca z druhej partie.
Takmer túžobne, akoby snáď očakával, že chlapec ako on si všimne takého mamkinho maznáčika, ktorý sa namiesto boja len rozplače a zatvára do svojej izby. Už dávno tušil, že aj Jung má takéto sklony, všimol si, ako sa díva na ostatných chlapcov a usúdil, že v ich rodine sú tie sklony k homosexualite sú dosť rozšírené.
Aspoň jednu vec mali spoločnú, aj keď ani jeden z nich by sa k tomu otvorene nepriznal.
Jungovi však Kim Min Suk pripadal skôr otravný a panovačný a celú svoju pozornosť si vyhradil na Sung Joona.
V školskej uniforme bol priam neodolateľný, dokonca mu neprekážala ani tá jeho nemoderná rybka, ktorú nosil na taške.
Tak trochu závistlivo sledoval to, ako si Sung Joon a Kim Min Suk medzi sebou niečo šepkajú.
Sung Joon práve svojmu kamarátovi strčil do rúk nejakú obálku. Chcel k nim pristúpiť bližšie a zistiť o čo ide, ale kvôli Sang Hee sa nemohol dostať bližšie, a nechcel na seba priveľmi upozorňovať, tak len stále pri skrinkách a mračil sa.
Sung Joon sa ani len nepozrel jeho smerom, neodpovedal mu na správy, skrýval sa zákazky od oboch klanov, a tentoraz oprávnene, lebo mu bolo potvrdené, že si skutočne nabral viac práce než zvyčajne, a to všetko len preto, aby si nenašiel čas na ich stretnutie.
Aj tak mi neutečieš, dnes za tebou prídem, či chceš či nie...
Pomyslel si.
Jeho milenec sa naňho hneval kvôli tej záležitosti s vydieračmi, a aj keď ho ubezpečoval, že pracuje na tom, aby k žiadnemu vydieraniu z ich strany nedošlo, presnejšie povedané nasadil na to schopných ľudí s klanu, ktorým samozrejme neprezradil všetky podrobnosti, mali len zaťahať za tie správne linky a upozorniť šéfa organizácie chameleón, aby dobre zvážil, či si chce zhoršiť svoje vzťahy s dedičom klanu.
 Zatiaľ nedostal odpovede ani od jednej ani druhej strany, prebiehali rokovania, prostredníctvom jedného z klanových poradcov.
On musel ďalej chodiť do školy a plniť si svoje povinnosti, ak nechcel, aby ho rodičia úplne odstrihli od všetkých zaujímavých aktivít, čo by mu pokojne hrozilo, keby sa mu tento rok znížil priemer.
Odolal pokušeniu ďalej sledovať svojho priateľa, a radšej zamieril do triedy.
Zaujal svoje miesto, vybral si poznámky a prechádzal si posledné poznámky o sústavách lineárnych rovníc.
Nepochyboval o tom, že počas tejto hodiny bude v jednom kole, keďže mladý matematikár, bol osobou mimo klanu a nemal pochopenie pre jeho aktivity spojené s rodinným podnikom, skôr to vyzeralo akoby túžil potom, ako ho čo najviac ponížiť, preto sa na túto hodinu ako zvyčajne vôbec netešil.
Všimol si, že Sang Hee prišiel do triedy, asi tak dve minúty po ňom, tesne pred zvonením. Ledva stihol zasadnúť na svoje miesto.
Do triedy prišiel učiteľ.
Taký ten bežný typ s hrubými okuliarmi, a sivým oblekom, ktorému chýbala akákoľvek nápaditosť.
Jung strčil hlavu do svojich poznámok, a priam ich hltal očami.
Mal ešte nejaký čas, kým si urobil prezenciu, no potom už všetci očakávali, že to vypukne.
V pravom vrecku však pocítil slabú vibráciu, srdce mu poskočilo, možno mu prišla správa od tých vydieračov a teraz si ju nebude môcť pozrieť.
„Pán Jung, k tabuli...“  zaznel úsečný hlas prichádzajúci od učiteľského stola.
Neskôr...
Hlava ho bolela od počítania lineárnych rovníc, a bol nahnevaný kvôli poznámkam, ktoré si od učiteľa vypočul, aj napriek tomu, že na väčšinu jeho otázok vedel odpovedať takmer presne, no dnes ho netrápilo to, čo tomu mužovi urobil on, alebo klan.
Odišiel z tretej hodiny, práve kvôli správe, ktorú dostal.
Ak neprídeš na stretnutie, toto video sa dostane k tvojmu otcovi...
V správe bol link na akési súkromné úložisko a tam našiel aj záznam nahraný v ich izbe zrejme pomocou nejakej malej kamery, ktorú tí bastardi museli mať so sebou, nevedel kde presne no to, čo uvidel na tom videu bo jednoznačne on sám oddávajúci sa divokému sexu, traja muži v jeho posteli sa nedali prehliadnuť.
Jeho tvár bola zreteľná, aj jeho hlas, keď ich prosil. Nedalo sa to prehliadnuť ani označiť za podvrh.
Nemal inú možnosť len ísť na to stretnutie, lebo si bol istý, že otec by ho zabil, keby si niečo také pozrel.
Musel prísť do detského parku, určeného predtým na voľnočasové aktivity, ale už dosť dlho bol zatvorený a pomaly chátral, keďže mesto oňho nejavilo záujem.
Čakal tam naňho muž s výrazne červenými vlasmi.
Ostrými rysmi a tak trochu neprítomným výrazom na tvári.
„Čo chcete?“ opýtal sa ho zadychčane, musel si vziať taxík, a prebehnúť značnú časť parku, kým sa dostal do tejto v tomto čase takmer opustenej časti.
Muž sa k nemu pomaly obrátil.
„Páčilo sa ti naše spoločné video?“ opýtal sa ho posmešne.
Spoznal ho.
Bol to ten istý muž, len inak upravený, opäť zmenený takmer na nepoznanie.
„Čo chcete?“ zopakoval chladne.
Muž sa posadil na  napol rozpadnutú lavičku a pokynul mu, aby sa  k nemu pridal.
Zapálil si cigaretu a pomaly takmer  pôžitkom fajčil.
„Chceš?“
„Nie, ďakujem...“
Stačili mu tabletky o inú formu závislosti nemal záujem.
„Ja osobne by som ťa opäť chcel šukať...“ povedal bez okolkov.
„Neprišiel som kvôli tomu, zaujíma ma to video...“ prerušil ho chladne.
„Nie si jediný, náš klient aj náš šéf sa už po ňom zháňal, vyhovoril som sa však na poruchu techniky, ani môj partner nevie, že ja ho mám...“
„Prečo by som vám mal veriť?“
„Lebo keby to tak nebolo, tvoj otec by ťa už dávno zodral z kože...“
Sung Joon sa odvážil pristúpiť k nemu.
„Kto bol objednávateľ?“ opýtal sa, predpokladal, že tento muž by tu tak pokojne nesedel, keby to bol niekto dôležitý.
Hyun Sang Hee.“